Internetom koluje množstvo videí, v ktorých ľudia merajú prístrojmi na to určenými obsah kyslíka a CO₂ pod maskou. Dajú sa pozrieť maximálne počas niekoľkých hodín, lebo sú preverovateľmi faktov nemilosrdne blokované s odôvodnením, že masky sú všeobecne bezpečné, s výnimkou uzavretých priestorov, alebo, že merače a senzory nie sú také rýchle a aby ukázali merané hladiny, potrebujú viac času.

Vo videách je jasne ukázané, že pod maskou je kyslíka kriticky nízke množstvo. Vzduch obsahuje 20-21% kyslíka, bezpečná úroveň pre človeka je 19,5%, pod maskou je nanajvýš 17,5%. Takisto meranie oxidu uhličitého (CO₂) dokazuje, že hladiny oxidu uhličitého pod rúškom sa dostávajú nad 10 000 častí na milión (ppm) a to iba po 10 nádychoch. Pri rúšku typu N95 sa hladina CO₂ vyšplhala nad 8480 ppm počas pár sekúnd, pri chirurgickom rúšku na 8487 ppm, pod priehľadným plastovým štítom bolo nameraných 1542 ppm a pod klasickou šatkou 9129 ppm. Maximálny dovolený limit je 5000 ppm. Hladiny medzi 2000-5000 ppm sú spojené s bolesťami hlavy, ospalosťou, zvýšeným srdečným tepom a nevoľnosťou. Hladina nad 5000 ppm naznačuje neobvyklé podmienky s vysokou hladinou prítomných plynov, spôsobujúcich toxicitu a nedostatok kyslíka.

Internetoví fact checkeri si asi naozaj myslia, že ľudia nedokážu sami posúdiť, či sa im s maskou zle dýcha. Či je pod ňou dosť kyslíka alebo nie. Každý sám pri dlhšom nosení masky vie, ako sa cíti. Nemusia nám to vyhovárať nejakí platení pseudoodborníci.

Aj ÚVZ uznáva, že nosenie rúška zhoršuje zdravotné problémy, keď bola 4.7.2020 zavedená výnimka z ich nosenia, okrem poruchy autistického spektra po novom aj pre osoby s chronickými ochoreniami dýchacích ciest s dychovou nedostatočnosťou a pre osoby s kožnými ochoreniami tváre, u ktorých by nosenie rúška mohlo viesť k zhoršeniu stavu. Výnimky je možné uplatniť aj bez lekárskeho potvrdenia.

Na facebookovej stránke Checkbot v jednom príspevku tvrdia, že človeku sa v rúšku zle dýcha, v inom zase, že nosenie rúška nevedie k intoxikácii oxidom uhličitým, ani nedochádza k nedostatku kyslíka, odvolávajúc sa na tvrdenia Svetovej zdravotníckej organizácie. Tých, ktorí spochybňujú nosenie rúšok, nazývajú „toxickými influencermi, ktorí svoje nebezpečné a nezodpovedné konanie ospravedlňujú nezmyslami“.

Najviac prekvapivý je článok publikovaný v čase tzv. prasacej chrípky, 9. 5. 2009 v iDNES.cz, z ktorého citujem: „Ľudia skupovali rúška. Tie ale pred chrípkou neochránia, tvrdia odborníci. Pokiaľ sa prasacia chrípka objaví aj v Česku, tisíce rúšok, ktoré si ľudia zaobstarali bezprostredne po štarte mediálneho záujmu o ne, prídu zrejme navnivoč. Ich účinnosť totiž spochybňuje množstvo odborníkov a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie môžu v prípade chybnej manipulácie riziko nákazy dokonca zvýšiť.“

Podobne triezvo sa na vec pozerá aj šéf Českej vakcinologickej spoločnosti, imunológ Roman Prymula: „Panika nie je v tejto chvíli na mieste. Osobne by som si vzal rúško, len ak by som ošetroval pacienta.“ Nepraktickosť bežných rúšok pripúšťa tiež pražská hygienička Zdeňka Jágrová: „Rúško sa má nosiť maximálne dve hodiny, potom sa jeho funkcia kvôli zvlhnutiu samozrejme zhorší.“ Jednoznačne odmietavo sa k bežným rúškam stavia Vlastimil Sosnovec, ktorý pracuje pre českú pobočku jedného z najväčších výrobcov zdravotníckych pomôcok na svete – americkú firmu 3M. „Informácia, že rúška ochránia pred nákazou prasacej chrípky, je úplne zavádzajúca, pretože tento typ nespĺňa požiadavky normy pre filtračné ochranu,“ tvrdí rezolútne.

Podľa Sosnovca dokážu bežné a chirurgické rúška zabrániť šíreniu nákazy iba v prípade, že si ich na ústa nasadí nakazený človek. Pre zdravých ľudí je nosenie rúška zbytočné. Vírus chrípky sa totiž prenáša kvapôčkami vo vzduchu, ktoré nakazený človek vylučuje počas rozprávania, kýchania alebo kašľania. Bežne dostupné rúška za pár korún kryjú nos a ústa svojho majiteľa len voľne, môžu teda zabrániť šíreniu kvapôčok, ktoré sám vydychuje. Pred vdýchnutím veľmi malých častíc, typu chrípkového vírusu H1N1 už preukázateľne neochránia. Ministerský hovorca Vlastimil Sršeň dodáva: „Nič nie je samospasiteľné, chrípka sa totiž prenáša aj cez sliznice, napríklad keď si pretrite rukou oči alebo si siahnete na pery. Aby ste boli úplne v bezpečí, museli by ste nosiť protichemický oblek.“ A na záver perlička z úst imunológa Prymulu: „Respirátor je samozrejme lepší ako rúško, ale pre dlhodobé nosenie sú oba typy ochrany nevhodné. Nedokážem si predstaviť behať v nich trebárs pol roka.“

Maria Van Kerkhove, americká špecialistka na koronavírus pracujúca vo Svetovej zdravotníckej organizácii počas tlačovej konferencie spontánne odpovedala na položenú otázku a neuvedomila si dosah svojho vyhlásenia. Potvrdila skvelú správu (vo videu), že prenos Covidu od asymptomatických pacientov (ľudí bez viditeľných príznakov) je veľmi vzácny. Podložila to dôkazmi, ktoré dostali z jednotlivých krajín, zo sledovania kontaktov pacientov, hlavne zo Singapuru. To by znamenalo, že rúška, odstupy, testovanie a izolácia zdravých ľudí nemá žiadny zmysel. Že nakaziť druhého je možné len po prepuknutí choroby ako pri bežnej kvapôčkovej infekcii. Dobrá správa sa rozletela do sveta. Čo nasledovalo potom? Tí, ktorí nás majú záujem udržiavať v strachu, poslušnosti a v ochote dodržiavať nezmyselné opatrenia v druhej, tretej, dvanástej vlne a dať sa ochotne zaočkovať, ju donútili natočiť opravné video, v ktorom svoje predošlé tvrdenia úplne vyvracia. Viditeľne ťažko sa jej klame.

Pôvodné video uverejnené 9.6.2020:

https://www.youtube.com/watch?v=_dmQnXBIyV4

Opravené video z 15.6.2020:

https://www.youtube.com/watch?v=sJh06PqKhhQ

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroje:

1. Lidé skupovali roušky. Ty ale před chřipkou neochrání, tvrdí odborníci, idnes.cz, 9. 5. 2009

2. Zopár faktov o novom koronavíruse, invivomagazin.sk, 6. 3. 2020

3. WHO přiznává: Nejsou přímé důkazy, že roušky brání šíření virových infekcí, otevrisvoumysl.cz, 8. 8. 2020

4. FB Checkbot

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.