Hystéria, ktorú vyvolalo šírenie infekčného ochorenia spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2, vyniesla do pozornosti vyľakaných obyvateľov planéty Billa Gatesa. V minulosti rozprávkovo zbohatol z raketovej expanzie predaja produktov a služieb svojho koncernu Microsoftu a dlhé roky trónil na najvyššej priečke rebríčka svetových miliardárov.

V čase písania týchto riadkov, 8. júla 2020, je v rebríčku časopisu Forbes svetovou dvojkou s imaním v reálnej burzovej hodnote 110,3 miliardy dolárov. Dodnes mu uvádzajú ako hlavný zdroj príjmov korporáciu Microsoft. Pred vypuknutím koronavírusového ošiaľu to mohlo znieť pomerne hodnoverne. Po ňom už menej. Rozdáva stovky miliárd na dobročinné ciele a vôbec pri tom nechudobnie.

Globálna koronavírusová panika paralyzovala politickú arénu na národnoštátnej a medzinárodnej úrovni a ochromila hospodárske dianie po celom svete. Už dovtedy pokrivkávajúca doktrína o slobodnej trhovej ekonomike prichádza o zvyšky dôveryhodnosti v dôsledku ľahkosti, s akou politické špičky využili právne nezáväzné odporúčania zdravotníckej byrokracie OSN, známej pod skratkou WHO, na odstavenie demokracie. Zaviedli výnimočný stav vynútený vraj zdravotnou núdzou a v nezmenenom rozsahu ponechali len chod hospodárskych odvetví zaradených do kategórie nevyhnutných.

Zviazanie ekonomiky do zvieracej kazajky tvrdo zasiahlo malé a stredné, no nie veľkopodnikateľské kruhy. Tie si okamžite vyboxovali od národnoštátnych politických reprezentácií veľkorysé finančné kompenzácie za straty a ušlé zisky. Predpokladajú, že štát ich podrží, ak nariadi útlm ekonomiky v druhej vlne pandémie, mediálne ohlasovanej na jeseň 2020. Vlády národných štátov si na to budú musieť požičiavať od bankárskej oligarchie a plniť ešte ochotnejšie všetky podmienky. Navonok si budú kľakať na kolená pred WHO.

Sídli v Ženeve a do svetiel reflektorov vstúpila v marci 2020, keď rekvalifikovala epidémiu koronavírusu na pandémiu. Zdvihla tým oponu a ukázala kulisy koronavírusovej drámy, v ktorej preberajú réžiu filantropi. Kapitalizmus, ktorý upravujú na podmienky takzvaného nového normálu trvalej pandémie nejakého druhu, možno bez zveličovania nazvať filantrokapitalizmom. Marginalizujú i kontrolné a schvaľovacie mechanizmy štátnej správy vo farmaceutickom priemysle pod zámienkou, že sú prebujnené a byrokratické. Odstavovanie národného štátu od aktívnej účasti na hospodárskom dianí naberá turbotempo a systém sociálne trhového hospodárstva, ktorý donedávna zabezpečoval v západnej Európe blahobyt, mizne do nenávratna. Ako nástroj na presadenie týchto zmien sa využíva WHO, ktorá fakticky prestala zastupovať záujmy občanov zhruba dvoch stoviek členských štátov. Rozhodujúce slovo si v nej kúpili filantropickí a korporátni partneri.

Autor: Patrik Sloboda