Na strane jednej sa to dalo čakať, ale ukázalo sa, že extrémne osobné animozity, predovšetkým na línii Pál Csáky – Béla Bugár, respektíve Zsolt Simon – Béla Bugár, boli silnejšie než elementárna racionalita.

Dejiny slovenských maďarských strán

Vývoj voličského správania sa pritom počas ostatných tridsiatich rokov zásadne zmenil. V ranných deväťdesiatych rokoch maďarskú menšinu v parlamente zastupovala koalícia strán Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Együttélés - Spolužitie (MKM - EGY) - Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH). Na vstup do parlamentu táto koalícia síce potrebovala sedem percent, ale v tom čase to nebol problém. Liberálne orientovaní maďarskí voliči mali zase na výber Maďarskú nezávislú iniciatívu (MNI), ktorá zase kandidovala v koalícii s vtedy víťaznou Verejnosťou proti násiliu (VPN). Táto strana sa neskôr transformovala na Maďarskú občiansku stranu (MOS), ktorá potom neúspešne kandidovala samostatne do parlamentu, ale so ziskom sotva troch percent prepadla.

Nakoniec spojenie všetkých maďarských strán do jednej nastalo v roku 1998 aj pod vplyvom „Mečiarovej“ novely volebného zákona, ktorá podľa dnes platného českého modelu požadovala od každej kandidujúcej stranám päť percent. Tak spojením MKSD, Spolužitia a MOS vznikla spoločná Strana maďarskej koalície (SMK), neskôr premenovaná na Stranu maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP).

Treba povedať, že práve v tom období menšinoví politici prežívali vrchol svojho politického vplyvu. Od roku 1989 boli pravidelnými členmi všetkých pravicových vlád a zároveň v tom čase platilo, že absolútna väčšina maďarských menšinových voličov volila SMK. A čo je ešte podstatnejšie, volebná účasť u tejto menšiny bola podstatne vyššia než u majority, čo rezultovalo do nadmerných ziskov tejto strany, takže aj keď maďarská menšina mala medzi občanmi Slovenskej republiky početnosť približne deväť až deväť celých päť desatín percenta, ich maximálny volebný zisk presahoval dvanásť percent (13,24 % - voľby do Európskeho parlamentu, 2004). Ešte oveľa príkrejšie sa to prejavilo v regionálnych voľbách, kde viacmandátový väčšinový systém túto stranu vysoko bonifikoval, iste aj vďaka strategickému zlyhaniu slovenských strán, čo viedlo napríklad k ovládnutiu župného zastupiteľstva v Nitre a zisku dvadsiatich percent všetkých mandátov v regionálnych parlamentoch pri sotva desaťpercentnej populácii.

SMK vs Most-Híd

Toto obdobie, keď menšinoví politici získavali vplyv o poznanie väčší, než bola ich početnosť v našej spoločnosti náhle skončilo po politicky nezvládnutej výmene na čele SMK. Nový predseda SMK Pál Csáky začal veľmi agresívne politicky eliminovať ľudí bývalého predsedu Bélu Bugára, čo nakoniec viedlo ku vzniku konceptu maďarsko-slovenskej strany Most-Híd. Ako sa ukázalo, aj vďaka podstatne vyššej popularite a prijateľnosti pre slovenských voličov, bol práve Most-Híd u voličov úspešnejší. Zásadnou mierou k tomu prispela aj skutočnosť, že niektoré slovenské pravicové strany, napríklad SDKÚ, zmietali masívne korupčné škandály, čo rezultovalo do presunu značnej časti ich elektorátu práve k Mostu-Híd. Táto strana nakoniec v troch po sebe idúcich voľbách v rokoch 2010, 2012, 2016 uspela, a, naopak, SMK sa vždy ocitla pred bránami parlamentu s takmer konštantným výsledkom oscilujúcim okolo štyroch celých päť desatín percenta.

Situácia sa však zásadne zmenila v roku 2018, keď po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej Most-Híd napriek očakávaniam predovšetkým svojich mestských liberálnych voličov ostal v koalícii. Symptómom toho bol aj odchod dvoch najvýznamnejších predstaviteľov tohto elektorátu Lucie Žitňanskej a Františka Šebeja zo strany. Vedenie Mostu-Híd si uvedomilo, že po strate slovenskej časti elektorátu má strana veľmi malé šance uspieť.

Rovnako aj vedenie SMK po troch neúspešných voľbách vedelo, že cesta spájania je jediná možná, ak nechcú rezignovať na účasť v parlamente. Ukázalo sa však, že racionálne argumenty prevážili silné osobné animozity. Pál Csáky, bývalý predseda SMK rovnako ako Zsolt Simon, paradoxne spoluzakladateľ a autor koncepcie Mostu-Híd sa s Bélom Bugárom nadobro politicky rozišli, keď Most-Híd vstúpil v roku 2016 do koalície so Smerom.

Proces spájania strán sa tak podaril len čiastočne pred voľbami v roku 2020, keď sa spojili do spoločnej volebnej strany len tri menšie maďarské strany pod názvom Maďarská komunitná spolupatričnosť, veriac, že tak oslovia absolútnu väčšinu maďarských voličov. Výsledky volieb, ktoré okrem iného ovplyvnila aj vyššia volebná účasť, ukázali, že zisk tejto strany sa vyšplhali sotva na tri celé deväť desatín percenta. Strana Most-Híd zbavená takmer všetkých slovenských voličov získala len niečo vyše dvoch percent. Ukázalo sa teda, že pre maďarskú komunitu by dosiahnutie parlamentného statusu bolo možné, ak by všetky politické prúdy kandidovali na jednotnej kandidátke.

Prvýkrát ... a posledný krát?

Bohužiaľ, taktické a osobné zlyhania viacerých lídrov maďarských strán spôsobili, že prvýkrát od roku 1990 maďarská menšina nemá v národnom parlamente zastúpenie. Zároveň sa ukázal ďalší trend. Od roku 1990 sa značne zmenilo volebné správanie príslušníkov maďarskej menšiny. V oveľa väčšej miere, než tomu bolo na začiatku deväťdesiatych rokov, volia slovenské strany, pričom ich politická identita je viac ovplyvňovaná pravo-ľavými či konzervatívno-liberálnymi politickými preferenciami než na základe národnej identity.

Dôsledok je jasný, ak nechcú politici maďarskej národnostnej menšiny rezignovať na účasť v národnom parlamente, musia sa spojiť do jednej strany. Aj preto informácia predstaviteľov troch maďarských strán, predsedu Mostu-Híd Lászlóa Sólymosa, predsedu SMK Krisztiána Forrá a predsedu hnutia Spolupatričnosť Szabolcsa Mózesa, že 20 augusta podpíšu deklaráciu o vzniku spoločnej strany, boli len deklaráciou politického realizmu a poznanej nevyhnutnosti. Iste, nie je náhodné, že zo spájania maďarských strán je aspoň nateraz vylúčený Zsolt Simon, predseda maďarského fóra, ktorý má leví podiel na sabotovaní či rozbití dohody o spoločnom postupe maďarských strán pred voľbami 2020.

Zdá sa, že až definitívny odchod starej gardy politikov - Béla Bugár, Pál Csáky a Zsolt Simon - umožní novej generácii maďarských menšinových politikov comeback do prvej politickej ligy. Príbeh fiaska maďarských strán vo voľbách 2020 je tak mementom pre súčasnú politickú generáciu v maďarských stranách, aby sa úzkostlivo vyhýbala chybám svojich predchodcov.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.