Samozrejme, v amerických záujmoch ide popri vojenskej stratégii najmä o biznis vojensko-priemyselného komplexu a o ovládnutie trhu s ropou. Proklamovaná demokracia a ochrana ľudských práv je až na poslednom mieste, čo dokumentuje história i súčasnosť americkej politiky.
Najväčším spojencom USA v protiruskom ťažení je práve Poľsko. Preto sa chce Trump odvďačiť Poliakom za ich ústretovosť a servilnosť najmodernejšou armádnou techniku. Poliaci tak nakupujú 32 najnovších stíhačiek F-35 za šesť miliárd dolárov. Zato sa im zavďačia nákupom dvoch miliárd kubíkov skvapalneného plynu za osem miliárd dolárov. Tomu sa už povie superbiznis, pravda, z pohľadu USA.
Poľsko je tiež príkladom v plnení cieľov a požiadaviek NATO na zvýšenie výdavkov na armádu na dve percentá, ktoré už dosiahlo. Poľský prezident Andrzej Duda dokonca ponúkol v Bielom dome svojmu najbližšiemu spojencovi, prezidentovi Trumpovi, vybudovanie stálej vojenskej základne s príznačným názvom „FortTrump“ na poľskom území a za poľské peniaze. Poliaci tiež intenzívne budujú infraštruktúru pre bojové oddiely tankovej a leteckej brigády USA a základne amerického veliteľstva pre riadenie vojenských operácií.
Dolaďujú sa detaily o rozmiestnení vojakov USA v Poľsku, Základom je však dohoda o americkej základni s plnou armádnou výzbrojou a americkými vojakmi, ktorí nebudú podliehať poľskému právnemu systému, a to ani v prípade ich trestnej činnosti mimo tejto základne, a budú viazaní len americkou jurisdikciou. Naopak, vstup Poliakov na základňu USA bude možný len po súhlase jej velenia. Američania si tak budú robiť v Poľsku de facto, čo len chcú.
To naši mocipáni Kiska, Čaputová, Pellegrini i súčasná vláda amerických lokajov a zbrojárskych lobistov sú oveľa ústretovejší. Asi sme bohatší a môžeme si to dovoliť. Zbrojenie a orientácia na USA je „našou“ najvyššou prioritou. Preto sme prisľúbili Američanom dosiahnuť tento stav už v roku 2024. Nuž čo by neurobil sluha pre svojho pána.
Vláda hochštaplerov dá radšej niekoľko miliárd eur na americké zbrane, ako by ich dala našim ľuďom na zlepšenie sociálneho systému, školstva a zdravotníctva. Bolo by to treba zásadne zmeniť a otočiť to z hlavy znova na nohy.
Veľmi často sme svedkami, ako Američania presúvajú svoje vojská cez naše územie bližšie k ruským hraniciam a my môžeme len dúfať, že tu „dočasne“ na dvadsať rokov či na večné časy nezostanú tentoraz na pozvanie Matovičovej vlády.
Vláda pod vedením Smeru-SD s plným vedomím Petra Pellegriniho a priamou aktivitou ministra Lajčáka pripravovala pod rúškom americkej pomoci pri obnove letísk zmluvu o vytvorení amerických základní na Sliači a v Kuchyni. Tam by boli umiestnené nielen americké zbrane, ale i vojaci USA s osobitným statusom, nepodliehajúci zákonom Slovenskej republiky, podobne ako tomu bude v Poľsku. Zatiaľ sa to zastavilo, ale možno predpokladať, že v týchto aktivitách bude súčasná vláda pokračovať.
Podobne to bolo a je s nákupom amerických zbraní. Začala to Ficova vláda s Glváčom a pokračovala Pellegriniho vláda nákupom 9 vrtuľníkov Black Hawk za 260 miliónov a už starších typov stíhačiek F-16 za 1,6, neskôr dvoch miliárd eur, pričom sa už dnes hovorí, že to môžu byť aj necelé tri miliardy.
Súčasná vláda si to môže dovoliť, veď občan, volič vládnych strán, len sklopí uši a v krčme pri pive, alebo na sociálnych sieťach bude nadávať na nízke dôchodky, na nízku úroveň zdravotníctva, školstva, ktorým sa pritom nedostáva dostatok financií.
Matovič povie, lebo Fico, lebo koronakríza a zbrojársky lobista na ministerstve obrany veselo nakupuje ďalej. Najnovšie sa dokonca chváli „darom“ USA vo výške 50 miliónov dolárov. Zabudol, tak ako médiá dodať, že my musíme z rozpočtu vydať najmenej ďalších 50 miliónov, za ktoré nakúpime výlučne americké zbrane, a to ešte tie, ktoré nám oni určia, hovorí sa o 3-4 vrtuľníkoch Sikorsky UH-60 Black Hawk. Tomu sa povie biznis podľa Matoviča.
Na Slovensku by sme sa mali zasadiť za výrazne zníženie výdavkov na zbrojenie a ušetrené miliardy investovať do zlepšenia sociálneho zabezpečenia, školstva a zdravotníctva. Zastavme preto zbrojárskych lobistov a amerických lokajov v „našej“ nekompetentnej vláde.
To, čo sa deje v Poľsku, je jeho suverénnou vecou. Horšie však je, že sa to týka aj Slovenska ako suseda s jeho najdlhšou hranicou. Ak totiž dôjde zo strany Ruska k odvetným opatreniam, tie môžu zasiahnuť i nás. Preto rastúce napätie a vojenská prítomnosť USA v strednej Európe neprispieva k zvyšovaniu jej bezpečnosti, ale skôr pripomína jej okupáciu a diktát.
Urobme všetko pre to, aby sme nešli poľskou cestou servilného amerického lokaja, ktorý podriaďuje svoje národnoštátne záujmy cudzej mocnosti.