Nie každý vie, že priamo v Bratislave žije jeden z najväčších svetových odborníkov na vplyv elektromagnetického žiarenia na ľudský organizmus a na naše zdravie. Doc. Ing. Igor Beliaev, DrSc., pochádza z Ruska, dnes pôsobí ako vedúci Oddelenia rádiobiológie v Ústave experimentálnej onkológie v Biomedicínskom centre SAV. Okrem toho je alebo bol členom viacerých prestížnych národných a medzinárodných organizácií, vrátane IARC, ktorá zaradila elektromagnetické žiarenie do kategórie potenciálnych karcinogénov. V rámci našej témy mesiaca sme na Slovensku už nikoho kompetentnejšieho osloviť nemohli. Ťažko však povedať, čo je znepokojivejšie: či informácie a jasné výsledky štúdií, ktoré docent Beliaev prezentuje, alebo skutočnosť, že jeho varovania nikto z kompetentných zamestnancov štátnej správy neberie vážne.

Mohli by ste nám viac priblížiť medzinárodnú organizáciu IARC?

Ide o International Agency for Research on Cancer, po slovensky by to bola Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny. Patrí do Svetovej zdravotníckej organizácie a zodpovedá za klasifikáciu rôznych rizikových faktorov vzniku rakoviny. To môžu byť aj fyzikálne, chemické, biologické faktory. Táto medzinárodná agentúra hodnotí, či má vplyv na vznik rakoviny, alebo nemá. Používa na to klasifikáciu do štyroch skupín. Skupina 4 znamená, že faktor je úplne nekarcinogénny. Skupina 1 znamená, že ide o jasný karcinogén. No a je tam skupina 2, ktorá je viac-menej bližšie ku skupine 1, a skupina 3 bližšie ku skupine 4. Skupina 2 má podskupiny 2A a 2B, tzv. probable a possible. Po slovensky by sa to dalo vyjadriť ako možný, ale neviem presne rozdiel medzi possible a probable.

Probable je skôr pravdepodobný.

Probable je silnejšie hodnotenie. A possible menej silné. V roku 2011 ma Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny vybrala do skupiny 30 svetových vedcov, ktorá hodnotila, či je karcinogénom rádiofrekvenčné žiarenie vrátane rádiofrekvenčného žiarenia mobilných telefónov. A v roku 2013 vyšla monografia, v ktorej bolo detailnejšie popísané, prečo a ako sme hodnotili. A podľa tohto hodnotenia IARC uznala, že rádiofrekvenčné žiarenie vrátane žiarenia z mobilných telefónov je možný (possible) karcinogén skupiny 2B.

Odvtedy aj technológie pokročili a predpokladám, že aj pribudli nejaké nové výskumy a vy ich sledujete. Máme dnes, v roku 2020, nové dôkazy v rámci pôsobenia elektromagnetického žiarenia na človeka?

V roku 2014 vyšla štúdia z Francúzska, v ktorej tiež ukázali, že dlhodobí používatelia mobilných telefónov majú zvýšené riziká vzniku rakoviny mozgu. A v posledných rokoch vyšli minimálne štyri alebo päť rôznych metaanalýz. Metaanalýza je štúdia, ktorá dáva dokopy originálne štúdie rôznych vedeckých skupín a pomocou špeciálnych metód uskutoční súhrn ich výsledkov. Všetky metaanalýzy, ktoré vyšli minulé roky, ukázali zvýšenie rizika vzniku rakoviny mozgu u ľudí, ktorí dlhodobo používajú mobilné telefóny. V tomto zmysle máme jasný dôkaz na úrovni epidemiologických štúdií. Hovoríme o takzvaných prípadových kontrolných štúdiách, keď sa porovnávajú dve skupiny. Jedna skupina používateľov mobilných telefónov a kontrolná skupina ľudí, ktorí mobilný telefón nepoužívajú. Tieto štúdie ukázali, že dlhodobé používanie mobilných telefónov súvisí so zvýšením rizika vzniku rakoviny mozgu. Sú ešte takzvané kohortové štúdie. To znamená, že vedci dostanú informáciu od mobilných operátorov, ako dlho a ako často človek používal mobilný telefón, a na základe údajov od mobilných operátorov urobia nejaký uzáver. Tieto štúdie obyčajne neukazujú zvýšenie rizika vzniku rakoviny, ale sú dosť kontroverzné, pretože výsledky od mobilných operátorov sú dosť nepresné. Napríklad ja mám dve mobilné čísla, jedno používam ja a jedno môj syn. Ale keďže sú obe čísla písané na mňa, z pohľadu mobilného operátora obidve používam ja.

Teraz sa bavíme o tom, že časté používanie mobilu zvyšuje riziko zdravotných dopadov. Aktivisti proti zavádzaniu 5G sietí argumentujú tým, že aj ľudia, ktorí mobily nemajú, sú vystavovaní žiareniu z vykrývačov. Existujú teda dôkazy o nebezpečnosti žiarenia zo samotných sietí?

To je veľmi dôležitá otázka, pretože expozícia obyvateľstva rádiofrekvenčného žiarenia z bázových základní, staníc alebo vysielačov stále rastie. Existujú štúdie, v ktorých používali takzvané osobné alebo individuálne dozimetre.

Dozimeter meria rádioaktivitu, nie?

Dozimeter môže byť na akýkoľvek typ ožarovania. Môže byť na ionizačné ožarovanie a môžu byť na neionizačné ožarovanie, ktorým je rádiofrekvenčná vlna. Dávka alebo dóza, to je v podstate energia, ktorú pri ožarovaní dostane hmotnosť tela. Jeden joule je jednotka dávky, ktorú môžete dostať aj ionizačným, aj neionizačným ožarovaním.

Meria sa to teda v jouloch na kilogram?

Áno, presne tak. Existujú individuálne dozimetre na rádiofrekvenčné žiarenie. Dozimetre, ktoré vám vymerajú dávku, to znamená, koľko dostanete joulov, a ešte k tomu zmerajú, z akého zdroja to dostanete, pretože dozimetria je v rôznych frekvenčných rozsahoch. Napríklad frekvenčnom rozsahu wi-fi, frekvenčnom rozsahu uplink, čo znamená od telefónu, downlink – to, čo dostanete od vysielača atď. V každom frekvenčnom rozsahu spočíta ten individuálny dozimeter dávku. A podľa tých štúdií vyplýva, že od základných staníc niekedy dostanete dávku približne takú istú ako od svojho mobilného telefónu. Dávka sa meria dlhodobo, napríklad v priebehu jedného dňa, jedného týždňa a niekedy aj jedného mesiaca. A spočíta to dávku, ktorú dostanete z každého zdroja. V niektorých štúdiách napríklad zistili, že tretinu celého rádiofrekvenčného ožarovania dostane telo od bázových staníc a tretinu od mobilných telefónov. No a zvyšok od ostatných bezdrôtových zariadení. Samozrejme, táto distribúcia dávok záleží od miesta pobytu, od práce, ktorú človek robí, rádiofrekvenčných zdrojov v okolí, ako často používa mobil atď. Preto sú aj výsledky z rôznych štúdií rozličné, čo sa týka dávky, ktorú dostanete z bázových staníc. No celkovo dávka od základných staníc je už v podstate približne rovnaká ako dávka, ktorú dostanete od súkromného mobilného telefónu, tá akumulovaná dávka za dlhý čas, za mesiace, roky…

Čiže predtým tie siete neboli také nebezpečné?

Predtým neboli, pretože predtým bolo málo základných staníc a málo zdrojov rádiofrekvenčného ožiarenia. Teraz ich je stále viac a viac. A to nás ešte čaká internet vecí. Predpokladá sa, že každý prístroj, ktorý budete kupovať, aj žehlička či mraznička, bude mať zdroj rádiofrekvenčného žiarenia na komunikáciu s internetom. Aj každé auto. Vysielač, bázová stanica aj samotný prístroj musí mať nejaký zdroj rádiofrekvenčného žiarenia, aby sa dalo takto komunikovať. Počet zdrojov bude mnohonásobne vyšší ako teraz. Dávky z vysielačov teda pribúdajú a vy ich nemôžete kontrolovať. Môžete kontrolovať svoje súkromné mobilné telefóny alebo nejaký zdroj, ktorý ešte používate doma, ako je wi-fi. Intenzita ožarovania z bázových staníc je neporovnateľne malá v porovnaní s mobilným telefónom. Lenže rizikom sú netepelné účinky. Sú dva typy účinkov rádiofrekvenčného žiarenia. Tepelné sú podobné, ako keď dáte jedlo do mikrovlnnej rúry. Pri netepelných nevidíte merateľný ohrev, no stále vidíte nejaký biologický alebo zdravotný efekt. A pri netepelných účinkoch je veľmi dôležitá akumulácia efektu. To znamená, že pri dlhodobom ožarovaní efekt môže stále rásť. Čo sa týka tých základných bázových staníc a ich účinkov, k dispozícii je len veľmi málo štúdií, zatiaľ asi dvadsať. Ale už aj tie naznačujú nepriaznivé účinky ožarovania z bázových staníc vrátane rakoviny a iných zdravotných efektov. Veľmi dôležitú štúdiu spravili na Taiwane, kde analyzovali vznik rakoviny u detí, to je epidemiologická štúdia. Analyzovali v celej populácii od roku 2003 do roku 2007 a porovnali vznik leukémie s dávkou, ktorú deti dostali z vedľajších bázových staníc dlhodobo v priebehu 5 rokov do vzniku rakoviny. A zistili, že u detí, ktoré dostali viac ako priemernú dávku, bolo štatisticky signifikantné zvýšené riziko vzniku všetkých typov nádorov. Najčastejšie boli nádory mozgu a leukémia. To bol dôkaz, že dlhodobo – 5 rokov akumulovaná dávka súvisela s rizikom vzniku rakoviny u detí.

Proti predchádzajúcim sieťam sa neprotestovalo toľko ako proti 5G. Zmení sa po ich zavedení niečo podstatné z hľadiska zdravotných rizík?

Sieť 5G bude používať dva typy vysielačov. Prvý typ bude dosť zriedkavý a odstup medzi vysielačmi bude približne taký istý ako teraz. Budú to približne tie isté vysielače ako používajú mobilné siete 3G a 4G. A k tomu bude nový typ vysielača, ale ten už bude častejší. Medzi nimi bude vzdialenosť nejakých sto metrov, čo znamená, že prakticky na každej budove. Budú používať milimetrové vlny. To je rádiofrekvenčné žiarenie, ktoré má dĺžku vlny od 1 do 10 mm a frekvenciu od 30 do 300 GHz. A budú rozmiestnené veľmi nahusto. Prečo? Pretože milimetrové vlny sa veľmi rýchlo absorbujú v atmosfére, vo vzduchu.

Problém je teda v tom, že bude viac zdrojov a človek bude dostávať viac žiarenia?

To znamená, že bude viac zdrojov a človek dostane kumulovanejšiu dávku.

Autor: Marián Benka

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ