Prečo je prístup ku koronavírusu vo väčšine krajín podobný? Znovu a znovu sa hovorí: „Áno, koronavírusové opatrenia sa uplatňujú na celom svete, a to aj v Rusku a Číne, takže musia byť správne a primerané“. Je to naozaj tak? 

Skôr treba hovoriť o povinnej zhode, ktorá sa tiež nazýva skupinové prinútenie. Najznámejší je pravdepodobne pokus Solomona Ascha z roku 1951, ktorý ukázal, ako môžu zlí jednotlivci spôsobiť, že skupina bude nakoniec reprezentovať len zlé názory – a dokonca im veriť.

Prečo by mali byť politici imunní voči tomuto javu? Naopak, sú ešte citlivejší, pretože sa neustále cítia pod kritickým dohľadom obyvateľstva. Každý „nesprávny“ krok ich stojí body popularity. V autokracii potom hrozí zmena režimu a v demokracii skoré odvolanie. Najistejším správaním je byť ako „ostatní“ a v prípade WHO odkazovať na takúto vyššiu autoritu. Takto politici veria, že sú na bezpečnej strane. 

Rovnako ako v prípade Aschových experimentov existujú samozrejme výnimky. Napríklad Lukašenko v Bielorusku tvrdí, že v jeho krajine neexistuje koronavírusová kríza. Pripúšťa, že krajina si jednoducho nemôže dovoliť odstávku. (A západné médiá nepíšu o katastrofickej pandémii v Bielorusku, hoci ho inak radi vykresľujú ako „posledného diktátora Európy“ a aktívne sa podieľali aj na pokusoch o zmenu režimu.) Lukašenko dokonca zotrval na svojom názore, aj keď mu MMF poskytol pôžičku. Vyhlásil: „MMF naďalej požaduje karanténu, izoláciu, zákaz vychádzania. To je hlúpe. Nebudeme tancovať podľa nikoho.“

A potom je tu Švédsko ako ďalší príklad. Žiadna iná krajina, žiadny iný politik v západnom svete nie je pod takým tlakom, aby sa prispôsobil, ako Švédi. Je to zrejmé z tlačových správ takmer vo všetkých hlavných západných médiách, keď sa tvrdilo, že švédsky hlavný virológ údajne uviedol, že špeciálna cesta bez lockdownu bola nesprávna. Ľudia v Malmö sa však tešia krásnemu slnečnému dňu a sotva dodržiavajú pravidlá vzdialenosti odporúčané vládou.

V počiatočných fázach bola Čína vykreslená ako autoritárska krajina s úplne prehnanými reakciami, ktoré by slúžili iba na obmedzenie kontroly ľudí. Môžete si to prečítať vo všetkých západných novinách a vyjadreniach západných politikov z toho obdobia. Potom nastala fáza prechodu, v ktorej politici povedali: Áno, ale rúška sú zbytočné, kontrola sociálnych kontaktov je neprimeraná.

V ďalšej fáze médiá pomáhali obvyklým spôsobom maľovať katastrofické obrázky bez toho, aby kriticky osvetľovali pozadie. Katastrofy a vojny majú vždy za následok vyšší predaj a kliknutia. Tlak na politikov sa zmenil. Politika horúčkovito začala „prekonávať“ zlyhania posledných rokov a desaťročí nútením nemocníc pripraviť sa a zamerať sa na osoby trpiace chorobou COVID-19 tým, že ponúkali významné finančné stimuly na udržanie bezplatných postelí intenzívnej starostlivosti atď.

To samozrejme viedlo k dramatickému poklesu možností liečby „normálnych“ chorôb. Politici kvôli svojim minulým chybám nevykonávali nič menej ako systém sociálneho triedenia. Potenciálne obete korónovej krízy sa preto považovali za dôležitejšie ako potenciálne obete kardiovaskulárnych chorôb alebo rakoviny, ktoré sa náhle nedali primerane liečiť.

Zároveň sa začal politický mechanizmus „surfovania po kríze“. Každý študent politológie vie, že na konečnú realizáciu dlhodobých plánov je potrebné využiť historické príležitosti. Ak existujú všeobecné sociálne podmienky, musia sa používať, a nie vtedy, keď je masívny odpor voči opatreniam stabilný. A tak sa mokré sny politikov o dohľade nad obyvateľstvom mohli konečne ľahšie realizovať.

Skutočnosť, že „ľudia“ majú mať poslednú „demokratickú“ rozhodovaciu silu, samozrejme narušuje túto myšlienkovú líniu. Preto je vyhlásenie výnimočného stavu, kým „ neexistuje vakcína “, vynikajúcim nápadom ako ignorovať nepríjemné názory obyvateľstva. Dokázať ich ignorovať, kým médiá neurobia svoju časť, aby ľuďom vysvetlili, že všetky vládne opatrenia boli a sú správne. Médiá jednoducho nemohli urobiť nič iné, pretože dovtedy už politikov do tejto zhody prinútili prostredníctvom paniky, aby zvýšili svoj vlastný predaj a kliknutia.

Keďže išlo o globálny „vzájomný tlak“, zostáva otázkou, či dôjde k návratu k normálu. Na jednej strane to bude v nasledujúcich desiatich alebo dvadsiatich rokoch na celom svete o biliónoch eur na nápravu ekonomických dopadov, na druhej strane to bude o politických výhodách a v neposlednom rade o dobrej povesti médií, ktoré vehementne zabránili prezentácii reality. A aby to bolo ešte horšie, označili tiež všetkých kritikov za „konšpiračných teoretikov“, „spinnerov“ alebo dokonca „ľudí, ktorí sa potenciálne zmierili so smrťou svojich rodičov“.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj: Corona-Krise: Gibt es einen globalen Konformitätszwang?, rt.com, 3.8.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.