Intelektuálna odvaha je odvaha písať alebo rozprávať o témach, pre ktoré sú ľudia vysmievaní, šikanovaní a vytláčaní zo spoločnosti. UFO je presne takou témou, kde môžeme očakávať prikladanie ruky na čelo, a pritom za posledných pár rokov sa zhromaždilo veľmi veľa svedectiev a dôkazov, že táto téma je veľmi dôležitá pre budúci vývoj ľudstva. V decembri 2017 médiá nabrali intelektuálnu odvahu a začali písať o UFO. Skúsme sa pozrieť, čo by vyplývalo z toho, ak by svedectvá o UFO boli pravdivé.

Začnime 16. decembrom 2017, kedy vyšiel v novinách New York Times článok „Žiariace aury a ‚čierne peniaze‘: Mysteriózny program Pentagónu o UFO“ podpísaný tromi významnými novinármi. Spustil celú lavínu ďalších článkov a televíznych komentárov. Avšak najvýznamnejšia zmena, ktorá nastala po 16. decembri 2017 je, že sa vo verejnom priestore niečo zlomilo. Téma UFO dostala právo byť diskutovaná bez výsmechu.

USS Nimitz

Lietadlová loď USS Nimitz vykonávala svoje rutinné činnosti neďaleko pobrežia Kalifornie a ocitla sa uprostred najúžasnejšieho pozorovania UFO všetkých čias.V článku New York Times, o ktorom sme písali vyššie, sa o tomto prípade viac nedozvieme, len hneď pod nadpisom vidíme záber z videa, ktoré natočil jeden z pilotov stíhačiek sledujúcich UFO.

Prípad USS Nimitz je dobre opísaný v anglickej verzii Wikipédie, v kombinácii s článkom v New York Times to postačuje na pochopenie, prečo je fenomén UFO tak dôležitý.

Celý prípad sa začal 10. novembra 2004, keď sa na obrazovkách radarov lietadlových lodí a lietadiel začalo objavovať osem až desať svetelných bodov, ktoré rýchlosťou 182 km/h lietali nad oceánom a z ničoho nič mizli a znovu sa zjavovali. 182 km/h je veľmi nízka rýchlosť na zvyčajný pohyb lietadiel. Samozrejme, že to neboli bežné lietadlá, pretože o nich by operátori vedeli. Objekty boli neznámeho pôvodu, na čo sa používa anglická skratka UFO (neidentifikovateľné lietajúce objekty).

Keď sa bodka objavila na obrazovke radaru aj 14. novembra 2004 o 12:30, kontaktoval službukonajúci dôstojník dve dvojmiestne stíhačky F18, ktoré v tom čase cvičili neďaleko, aby išli zistiť, čo sa deje. Keď prišli na miesto, ktoré im označil operátor radaru, piloti nenašli nič, ale operátor si všimol, že bodka za menej ako sekundu klesla z výšky 6–tisíc metrov tesne nad hladinu mora a ostala tam stáť. Upozornil pilotov a keď prileteli bližšie, zbadali tesne pod morskou hladinou oválny objekt veľkosti Boeingu 737. Voda bublala a vírila sa. O niekoľko sekúnd neskôr videli 15 metrov nad zvírenou vodou vznášať sa objekt veľkosti 10 až 14 metrov, v tvare cukríka Tic-Tac, ktorý nemal žiadne krídla ani viditeľný pohon. Pri pokuse o priblíženie Tic-Tac za menej ako 2 sekundy zmizol z dohľadu. Po návrate na Nimitz o 15:00 vzlietol druhý tím, ktorému sa podarilo natočiť spomínané video.

Význam prípadu Nimitz

Tento prípad je dôležitý preto, že predstavuje kombináciu niekoľkých druhov pozorovania: máme radarové záznamy z niekoľkých lietadlových lodí, radarov lietadiel, svedectvá posádok šiestich stíhačiek a videozáznam v infračervenej oblasti.

Všetky informácie krížovo skontrolované nedávajú priestor pre nedôveru. Všetci pozorovatelia boli veľmi hodnoverní a vycvičení v pozorovaní. Piloti aj operátori radarov prechádzajú špeciálnym výcvikom, ktorý ich učí identifikovať lietajúce objekty, odhadnúť ich rýchlosť a manévrovacie schopnosti.

Z vyjadrení amerického ministerstva obrany vieme, že objekty neboli vytvorené americkým vojenským priemyslom a nie je mu známe, že by takýmito technológiami disponovala nejaká iná krajina na svete.

Prípad Nimitz zároveň výborne ilustruje vlastnosti UFO, ktoré opisujú náhodní pozorovatelia. Objekty lietajú bez viditeľného pohonu. Ani pozorovatelia ani videozáznam v infračervenej oblasti nenaznačujú žiadnu viditeľnú známku tepelnej stopy. Chýbajúce krídla a celkový tvar znamenajú, že pre UFO nie je dôležitá vztlaková sila krídel – aerodynamika. Objekty sa pohybujú ticho. Žiadne burácanie pri prechode hranicou zvuku.

Dokážu stáť na mieste alebo v okamihu vyvinúť rýchlosť, ktorá presahuje dvadsaťnásobok rýchlosti zvuku (20 machov). Pri maximálnej rýchlosti zabočia do pravého uhla. To je pre naše technológie nepredstaviteľné, aj keby boli bez pilota, také veľké preťaženia by nevydržali materiály našich lietadiel.

UFO nielenže vedia lietať, ale sa rady aj ponárajú. To je ďalšia vec, ktorú naše lietajúce stroje vôbec nevedia. Dokážu rozšifrovať našu šifrovanú komunikáciu a napríklad v prípade Nimitz prišli na miesto stretnutia stíhačiek dávno pred nimi.

Poslednou črtou UFO je určitá hravosť, ktorá síce môže byť znakom vysokej umelej inteligencie, ale skôr naznačuje, že objekty sú priamo pilotované mimozemskými bytosťami so zmyslom pre humor. V prípade Nimitz piloti a zvyšok posádky opisovali, ako menší z objektov stúpal po špirále presne opačnej, ako bola špirála, po ktorej zostupovala stíhačka.

Mimozemšťania

Podľa tvrdenia amerických vojakov takéto objekty nemohli byť vyrobené nikde na Zemi. Samozrejme, že nevznikli ani ako prírodný úkaz. Zopakujme si, čo všetko by náhodný prírodný úkaz musel zvládnuť: 4 dni sa zobrazovať ako niekoľko objektov na obrazovkách radarov; po priblížení sa ponoriť pod hladinu; mať kruhový tvar veľkosti Boeingu; mal by z neho vyletieť menší objekt tvaru Tic-Tac, úplne hladký, akurát s jednou „anténou“; Tic-Tac by sa po chvíli rozumného pohybu mal obrovskou rýchlosťou vzdialiť. Možnosť, že všetky tieto úkazy by boli prejavmi prírodného úkazu, je takmer vylúčená.

Znamená to ale, že mimozemšťania na Zemi boli určite aspoň raz v novembri 2004 a pravdepodobne aj v desiatkach iných prípadov, ktoré majú podobné znaky ako prípad Nimitz. Mimozemšťania sú tu. Lietajú si nad našimi oceánmi a krajinami. Ponárajú sa do morí. A sledujú našu elektronickú komunikáciu.

Energia a pohon

Ak máme veriť, že všetko sa v prípade USS Nimitz odohralo tak, ako to opisuje armáda USA, tak z toho vyplýva niekoľko dôležitých predpovedí pre budúcnosť ľudstva. Prvým očakávaním je, že vyvinieme pohon, ktorý ďaleko prekoná dnešné prúdové alebo raketové motory, a druhým, že budeme schopní prekonať vzdialenosť päť a viac svetelných rokov, ktoré nás oddeľujú od najbližších slnečných sústav.

Dnešný raketový pohon je založený na rovnici, ktorú uverejnil v roku 1903 K. E. Ciolkovský. Tá dáva do vzťahu rýchlosť akou tryská palivo reakčného motora s rýchlosťou, ktorú potrebujeme dosiahnuť. A ďalšie rovnice opisujú, akú rýchlosť musíme dosiahnuť pri vzlete, aby sme dosiahli stacionárnu dráhu, po ktorej krúžia umelé satelity alebo Mesiac, či dokonca odleteli z našej Slnečnej sústavy.

Problémom technológií vychádzajúcich z Ciolkovského rovnice je, že raketa Saturn V, ktorá letela k Mesiacu, vážila 3–tisíc ton, aby uniesla 140 ton. A to je Mesiac pomerne blízko. Raketa, ktorá by mala uniknúť z našej Slnečnej sústavy a v rozumnom čase niekoľkých desaťročí doputovať čo i len k najbližšej hviezde, by vážila o niekoľko rádov viac. A raketa, ktorá by takúto opachu dokázala po úspešnej misii z cudzej slnečnej sústavy dopraviť naspäť na Zem, je pri dnešnom pohone nepredstaviteľná.

Ak si mimozemská civilizácia môže dovoliť ten prepych docestovať k nám a spotrebovať pri tom objem energie, zodpovedajúci niekoľkoročnej pozemskej produkcii, znamená to, že nie sú na rozdiel od nás odkázaní na fosílne palivá (ropu, uhlie a plyn), ale že zvládli pohon založený na iných princípoch. To vlastne naznačuje aj Tic-Tac z prípadu Nimitz. Nemá žiadnu tepelnú stopu.

Keďže ľudstvo stojí na prahu energetickej krízy, nový zdroj energie by sa nám veľmi zišiel. Ak predpokladáme, že menší z dvoch objektov vážil, povedzme, tri tony, tak práca potrebná na jeho zmiznutie z dohľadu za 2 sekundy bola pri vzlietnutí 400 megawattov. Takýto zdroj energie by postačoval pre celé ľudstvo na celý rok na kúrenie aj ohrev vody. A Tic-Tac objekt mal len 10 až 14 metrov a ešte vykonával veľa ďalších funkcií. Aj keby reaktor Tic-Tacu vytváral len pohyb, nebol by problém k nemu pripojiť generátor a vytvárať energiu pre celé ľudstvo.

Pohon mimozemšťanov znamená, že v budúcnosti budeme môcť aj my cestovať do vzdialených svetov. Keďže nevieme z dostatočne dôveryhodných zdrojov potvrdiť, či sú stroje UFO obývané živými mimozemšťanmi, tak nevieme odhadnúť, ako dlho ich výlety na Zem trvajú. Ak by stroje UFO mali pasažierov, tak sa dá predpokladať, že výlety trvajú maximálne niekoľko mesiacov a to by naznačovalo prekračovanie rýchlosti svetla. Aj pri dokonalej recyklácii surovín by niekoľkí mimozešťania nevydržali viac ako pár mesiacov na palube medziplanetárnej lode. Vieme to podľa medzinárodnej stanice ISS na našej orbitálnej dráhe.

Teoreticky sú pohony mimozemšťanov opísané tak, že okolo UFO je gravitačné pole zakrivené. Samotný let síce prebieha rýchlosťou oveľa nižšou ako rýchlosť svetla, ale náš priestor je pri ňom zakrivený ako záhyby záclony. Pohyb pár centimetrov cez poskladanú záclonu znamená premiestnenie sa na záclone o dva metre ďalej. Teóriu poznáme, ale problém máme technologický. Zakrivenie priestoru sme doteraz nepozorovali ani na špičkových urýchľovačoch a od praktickej výroby sme desaťročia ďaleko. Pozorovania UFO sú prísľubom, že naše deti alebo pravnuci budú môcť rovnako lietať po celej Slnečnej sústave a jedného dňa sa pozrú aj k iným hviezdam.

Prípad Nimitz nie je jediný

Prípadov podobných Nimitzu sa vyskytlo v minulosti viac. Dnes existuje vyše 500 viac alebo menej hodnoverných svedectiev a tisíce videí a záznamov radarov. Tlak verejnosti donútil médiá aj americkú armádu začať proces zverejňovania informácií.

Autori článku v New York Times boli zvolení zámerne. Boli traja: korešpondentka New York Times Helene Cooperová, ktorá sa zaoberá len Pentagónom; Ralph Blumenthal, dlhoročný a veľmi seriózny novinár a nakoniec nezávislá novinárka Leslie Keanová, ktorá napísala knihu o UFO. Cooperová a Blumenthal dodali článku potrebnú vážnosť a serióznosť a Leslie Keanová informácie a určitú legitimizáciu jej práce o UFO.

Leslie Keanová sa stala známou najmä po rozhovore v populárnom rozhlasovom programe s newyorským fyzikom a popularizátorom vedy Michiom Kaku 11. septembra 2010. Rozhovor sa týkal jej knihy UFO: generáli, piloti a vládni úradníci hovoria na záznam. Je dostupný na webe. V knihe uvádza niekoľko správ a svedectiev, ktoré znejú veľmi hodnoverne.

Keanová vykonala mravenčiu prácu a zhromaždila desiatky svedectiev a správ z celého sveta. Urobila rozhovor s belgickým generálmajorom De Browerom o belgickej vlne UFO, opísala stretnutie UFO s portugalskými stíhačmi, tri prípady z Austrálie a Nového Zélandu, UFO nad Chicagským letiskom v roku 2006, gigantické UFO nad kanálom La Manche a mnohé ďalšie. Situácia sa vo všetkých prípadoch, ktoré opísala, opakuje – svedkovia sú piloti stíhačiek alebo dopravných lietadiel a mnohokrát máme k dispozícii nahrávky rozhovorov s vežou a prípadne aj radarové pozorovania.

Proces odtajnenia UFO sa začal. Podľa tvrdenia mnohých nadšencov, novinárov aj vedcov môžeme očakávať postupné zverejňovanie ďalších videí a fotografií, niektorých dokonca s vysokým rozlíšením. Podľa New York Times americká armáda disponuje minimálne jedným úlomkom z lietajúceho objektu mimozemšťanov.

Pre tých, ktorých táto téma zaujíma viac, sú k dispozícii desiatky dokumentov priamo na webových stránkach CIA či Pentagónu a oveľa väčšie množstvo dokumentov na Wikipédii. Ostáva už len pripomenúť, že Wikipédia zverejňuje len dokumenty s overeným pôvodom.

Prečo s nami nehovoria

Mimozemšťania očividne nejavia žiadny záujem s nami hovoriť. Ich civilizácia, alebo možno aj niekoľko rôznych civilizácií mimozemšťanov, je očividne na ďaleko vyššej úrovni ako my. Preto sa vedci nazdávajú, že nemáme nič, čo by potrebovali. Naše vedomosti sú pre nich na primitívnej úrovni, naše suroviny sú príliš ďaleko na to, aby sa ich oplatilo ťažiť a našu hudbu už majú dávno stiahnutú na svojich pevných diskoch, ak o to stáli. Ak je pravdou, že v prípade Nimitz boli schopní porozumieť zašifrovanej správe v angličtine, tak je veľmi pravdepodobné, že majú stiahnutú nielen našu Wikipédiu, ale sa aj nabúrali do všetkých komerčných či vojenských databáz. Naše znakové šifrovanie je pre nich hračkou. A voľné Wi-Fi siete sú v tisícoch dostupné po celom svete, stačí zopár malých sond poslať do ich blízkosti a vedia všetko, čo chcú vedieť.

Ak majú prečítané a preskúmané naše vedomosti, tak asi vedia, že máme sklon k panike. Vydesí nás akákoľvek nedôležitá informácia, stačí sa pozrieť na vlny protitrumpovskej hystérie. Najlepšia ilustrácia nášho prístupu bolo rozhlasové spracovanie románu Vojna svetov, ktoré vyvolalo paniku medzi poslucháčmi.

Väčšina z nás nie je zvyknutá stretnúť sa so živočíchmi našej veľkosti, ak nás neoddeľujú hrubé mreže. A tak stretnutie s bytosťou približne rovnako vysokou ako my by malo na nás silné fyziologické dopady. Je veľmi pravdepodobné, že my budeme mimozemšťanom smrdieť a oni budú smrdieť nám. Neprekonateľne smrdieť. Tak ako niektoré zvieratá v ZOO. Budeme sa triasť a nebudeme schopní vôbec normálnej komunikácie. A oni to asi vedia.

ZOO hypotéza hovorí, že nás sledujú, ale z rozličných dôvodov sa nechcú do našej histórie miešať. Vedci uvádzajú, že sme pre nich zaujímaví asi ako amazonskí Indiáni pre bežného cestujúceho vlakom. My ľudia sa tiež nesnažíme nadviazať komunikáciu s každým mraveniskom. Niektorí zástancovia ZOO hypotézy tvrdia, že mimozemšťanom prekáža naša krutosť, s ktorou zabíjame iných ľudí. V súčasnosti prebieha na Zemi viac ako 10 vojenských konfliktov a denne zhodíme desiatky bômb a vystrelíme tisíce nábojov. Len v Afganistane Američania za 10 mesiacov zhodili viac ako 5000 bômb. A to je neprehliadnuteľné.

Iní zástancovia ZOO hypotézy upozorňujú na to, že ročne zabijeme desiatky miliárd iných živočíchov – kureniec, rýb a iných chovných zvierat. To sa im môže zdať ako neprekonateľná prekážka pre rozumný rohovor. Spôsob, akým sa chováme k nášmu životnému prostrediu, môže byť ďalším dôvodom. Jedovaté rieky a plastové moria svedčia o nedospelosti nášho prístupu k okoliu.

Ďalšia zaujímavá teória tvrdí, že s nami nehovoria preto, lebo ako veľmi vyspelé a osvietené civilizácie prestali používať zbrane, a preto sú pred nami, barbarmi, bezbranní. Škodoradostníci tvrdia, že to už aj skúšali s niekoľkými ľuďmi a zistili, že sme takí hlúpi, že ešte dlho nebude mať zmysel s nami hovoriť.

Dobrá správa

Prítomnosť mimozemšťanov v našom vzdušnom priestore je dobrá správa. Veľmi dôležitá pre našu budúcnosť je nádej, že naša civilizácia môže trvať aj naďalej. Vyspelé mimozemské technológie svedčia o tom, že štádium, v ktorom sa nachádzame dnes, sa dá prežiť. Vyčerpanie fosílnych palív nie je konečná zastávka pozemskej spoločnosti. Dobrou správou je aj to, že iné planéty vo vesmíre sú obývateľné a že v budúcnosti budú naši pravnuci môcť cestovať do iných slnečných sústav.

Vôbec nie je jasné, kedy sa nám podarí nadviazať komunikáciu s mimozemšťanmi. Dokonca ešte stále je tu možnosť, že všetky tie dôkazy, ktoré máme, sú zhodou veľmi nepravdepodobných náhod. Aj keď pripustenie, že nás mimozemšťania navštevujú, je druhé najlepšie vysvetlenie toho, čo desiatky tisíc ľudí na Zemi považujú za UFO. Prvé vysvetlenie sú tajné programy vlád. Ak by vlády mali k dispozícii takúto techniku, znamenalo by to mega konšpiráciu. A skeptici tvrdia, že nič, čo vedia viac ako traja ľudia, sa dlhodobo neutají.

Článok v NYT ale priniesol ďalšie dôležité poznatky. Vláda USA, a podľa knihy Leslie Keanovej aj ďalšie vlády, berú UFO seriózne. Majú na sledovanie UFO vyčlenených ľudí aj nemalé prostriedky. Rozpočet 22 miliónov dolárov na výskum UFO znamená, že ani Pentagón si nemyslí, že UFO sa dá vysvetliť tajným vládnym programom.

Aj samotní vedci sú dnes čoraz otvorenejší voči prítomnosti mimozemšťanov na Zemi. Už spomínaný Michio Kaku nie je jediný. Pred pár mesiacmi veľmi renomovaný fyzik vysvetľoval zvláštne správanie obrovského objektu, letiaceho cez našu Slnečnú sústavu (objekt sa volá Oumuamua) tým, že ide o objekt umelo vytvorený mimozemšťanmi.

Tento text pôvodne vyšiel ako článok v Zem&Vek Revue 2019. Zajtra zverejníme jeho exkluzívne pokračovanie.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.