Autor týchto riadkov sa zaoberá problematikou elektromagnetického žiarenia dlhodobo ako rádioamatér a občiansky aktivista, zasadzuje sa za zmenu technických noriem, prevádzkuje informačný portál elektrosmog.voxo.eu. Problém ožarovania ľudského organizmu tu máme dlhodobo, s nástupom 5G sietí sa však ľudia začínajú oň zaujímať intenzívnejšie a kladú množstvo otázok. Na niektoré z najčastejších odpovedá Ivo Balaj v nasledujúcom texte.

Čo je to 5G?

Skratka 5G alebo NR (New Radio) je skratka pre piatu generáciu mobilných telekomunikačných technológií, ktorá je momentálne na Slovensku na počiatku implementácie. Deklarované pozitíva 5G NR oproti 4G LTE sú rýchlosť prenosu dát 1 Gbit/s, tisíce simultánnych pripojení, lepšie, homogénnejšie pokrytie signálom, nové využitie v automatizácii priemyslu, autonómne riadených vozidlách, internete vecí, životne dôležitých komunikačných trasách v čase pandémií a prírodných katastrof.

Líši sa sieť 5G technologicky oproti dnes používaným 4G sieťam?

Samozrejme, už len tým, aké frekvenčné pásma používa a ako ich využíva. Ďalší veľký rozdiel je v modulácii, teda kódovaní prenosu údajov v rádiových vlnách. Práve táto časť najviac zaujíma biológov a biofyzikov, ktorí tu vidia potenciálny problém. Impulzné rádiofrekvenčné polia prítomné v digitálnej komunikácii sú obzvlášť účinné na biologické procesy živých organizmov. Každá z emitovaných vĺn má impulzný charakter modulácie (to je ten informačný obsah). Výskum ukazuje, že použitá modulácia pravdepodobne narúša niektoré biologické procesy prebiehajúce v rámci tkanív. Je to v konečnom dôsledku povaha impulzov, ktorá je najdôležitejšia. Ak obsahuje frekvencie, ktoré majú korelačné a interferenčné charakteristiky so živými tkanivami, môže ísť o problém. Primárne faktory, ktoré robia rádiový zdroj žiarenia biologicky nebezpečným, sú najmä modulácia, frekvencia impulzov, čas expozície a stav organizmu, ktorý je príjemcom dávky (hydratácia, vodivosť, permitivita a pod.). Na rozdiel od umelo vytvorených impulzných rádiových vĺn je príroda plná obvykle plynulých alebo rytmických sínusových vĺn. Platí to aj pre elektromagnetické žiarenie prichádzajúce na Zem zo Slnka, Schumannove rezonancie v atmosfére alebo pohyby vôd v moriach a oceánoch.

Zvýši sa expozícia obyvateľstva elektromagnetického žiarenia po spustení siete 5G?

Zaručene, a nie o málo! Keďže sieť 5G nie je náhradou súčasných sietí, ale ich ďalšou vrstvou, po spustení siete už na 700 MHz dôjde pravdepodobne na každej súčasnej bázovej stanici k zvýšeniu výkonu z nových vysielačov. Následne po rekonfigurácii pásma 3,4 – 3,8 GHz dôjde k inštalácii ďalších vysielačov, buď na existujúce základňové stanice, alebo môžu pribudnúť nové, menšie. Keďže pri použití vyšších a vyšších frekvencií dochádza k stále väčšiemu útlmu signálu cez stavebné materiály, je zahusťovanie vysielačov opodstatnené. Ak nedôjde k zahusteniu, mohlo by to byť kompenzované zvýšením výkonu týchto vysielačov. Cieľ bude jasný: penetrácia signálu do budov. Môžu sa objaviť aj samostatné vykrývače 5G siete v budovách. Tretia etapa, ktorá príde pravdepodobne do roku 2025, bude spustenie 5G siete na submilimetrovom rozsahu (26 GHz), čo však pre charakteristiku signálu na týchto vlnových dĺžkach bude znamenať, že pribudnú ďalšie vysielače, ktoré budú pokrývať len veľmi malé lokálne územia. Tieto vysielače nebudú mať veľký dosah, do budov takmer minimálny, ale to sa znova môže kompenzovať dokrývačmi. V exteriéri a interiéri nás tak budú bombardovať týmito vlnami neustále.

Autor: Ivo Balaj