Posledný týždeň médiá neustále dookola omieľajú informácie o záchrannom balíku, ktorý dohodli hlavy štátov v Bruseli. Ale nedozvieme sa, prečo vznikol, či nám vôbec pomôže a kto to zaplatí.

CNBC napríklad upozorňuje, že celý balík má výšku 1 824 miliárd eur a vlastne sa ním vytvára európska fiškálna politika. 750 miliárd je pomenovaných ako fiškálna stimulácia a 1 074 milárd je rozpočet EÚ na roky 2021 až 2027, ktorý bude slúžiť na financovanie iniciatív EÚ. Ďalej CNBC upozorňuje, že ministri financií EÚ už v apríli schválili 540 miliárd euro ako záchranný balík.

Pozorovateľ zvonku zisťuje, že aprílový fiškálny balík nebol dostatočný pre záchranu ekonomiky a bude potrebný oveľa väčší. Zároveň upozorňujú, že okrem fiškálneho balíku existuje aj monetárny balík vo forme priamych nákupov vládnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou vo výške 1 350 miliárd eur, ten umožňuje aj jednotlivým štátom EÚ vydávanie dlhopisov, ktoré by inak nikto nekúpil a peniaze, ktoré takto získajú jednotlivé vlády, tiež slúžia na záchranu ekonomík.

Celková výška dlhov, ktorá takto vzniká, je na úrovni jednej šestiny HDP 27 členských krajín únie – EÚ 27, čo si môžeme predstaviť, ako keby celá EÚ zastavila akúkoľvek ekonomickú aktivitu na približne dva mesiace. Samozrejme, výpadky HDP v EÚ 27 budú v roku 2020 menej ako 10% a tak si musíme dať otázku, či si neberieme na vrabce tank alebo aspoň protilietadlový guľomet. Objem peňazí je taký, že ďaleko presahuje dopady samotnej nákazy koronavírusom. Naopak, naznačuje ďaleko hlbšie trhliny v celej ekonomike EÚ 27. A skutočne na príklade indexu výroby vidíme, že kríza v EÚ 27 a vlastne aj vo všetkých najväčších ekonomikách sa začala už v roku 2018.

A aj keby sme sa nechceli vracať späť k chybám rokov 2001 a 2008/2009 musíme pripustiť, že sme do slabej ekonomiky v ostatných rokoch pumpovali peniaze a vytvorili bubliny, ktoré neustále hrozia spľasnutím. Vytvorili sa neprimerané dlhy a príliš nízke úrokové miery umožnili vytvoriť predstavu, že tlačením peňazí a zadlžovaním vzniká prosperita. Nevzniká a dopady tejto politiky poznáme z Japonska, kde politiku zadlžovania skúšali desiatky rokov a výsledkom sú statické pomery v sociálnom živote, napr. pokles pôrodnosti, ktorý sa nedá nahradiť ani imigráciou. A proces japonizácie sa už v EÚ 27 začal.

Slabá ekonomika, veľké dlhy (štátne, firemné v priemysle, službách aj bankách a poisťovniach, či súkromné) a nadbytočné kapacity. Zbytočne veľa bytov, domov, kancelárskych priestorov, reštaurácií, veľa strojov, prístrojov a zariadení. A pri tom všetkom narážame na fyzické hranice nášho sveta – klimatickú zmenu, acidifikáciu oceánov, výlov rýb, všeobecný rast nákladov na ťažbu surovín. Naša civilizácia (celoplanetárne) dosiahla vrchol spotreby na obyvateľa v roku 2007 a odvtedy sa musíme čoraz viac uskromňovať. Ekonómovia sa snažia pokles oddialiť vytváraním dlhov a tlačením nových peňazí, čo však v konečnom dôsledku bude znamenať, že vytvoríme toľko dlhov, ktoré už nikto nikdy nesplatí a zároveň vytvoríme tak veľkú infláciu, že sa opticky (relatívne) tieto dlhy zmenšia. Zároveň s infláciou totiž porastú aj platy. Výsledok bude ten, že na jednej strane sa výška nášho dlhu nezmení a ostane v nominále taká, ako sme ho dohodli v banke, povedzme 100 tisíc eur, ale na druhej strane cena rohlíku bude 10 eur a naše platy 20 tisíc eur mesačne. A tak sa dlh stane splatiteľný hocikedy. Vedľajší efekt tohto tlačenia peňazí a inflácie je ale zníženie úspor. Ak sme mali predtým úspory, ktoré by nám umožnili pohodlný život na penzii, ako výsledok súčasných monetárno-fiškálnach experimentov sa naše úspory vyparia. Náš vek odchodu do penzie sa zvýši smerom k nedohľadnu a budeme úplne odkázaní na systém sociálneho zabezpečenia, ktorý vďaka slabej pôrodnosti nebude mať kto financovať. Nebudeme mať dosť ľudí, ktorí budú na penzistov pracovať.

Z dlhodobého pohľadu je preto záchranný balík EÚ a rozpočet do roku 2027 len odsunutie problémov. Obávam sa, že vzhľadom na rýchlosť zhoršovania je to odsunutie len o pár mesiacov a napriek všetkým balíkom sa kríza bude ďalej prehlbovať.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.