V ostatnom čase na Slovensku panuje poriadny chaos, ktorý zapríčinilo konanie novej vlády, zloženej z narcistických amatérov a fiktívnych „odborníkov“ s podivnými postojmi a názormi. Dianie ovplyvňuje aj celosvetový zmätok v súvislosti s koronakrízou. Verejnosť a média sa hrajkajú so škandálmi súvisiacimi s diplomovkami politikov, podhodenými, ako kosť, hladnému po senzáciách publiku, ktoré si preto nevšíma, aké prešľapy robí koaličná vláda vo všetkých oblastiach.

Slniečkari a liberáli, tvoriaci koalíciu, ako aj ich mimoparlamentní kolegovia, úplne stratili cestu v divokom a tmavom politickom lese a blúdia v kruhu. Opozícia je rozbitá, rozštiepená a vysilená a v súčasnosti je schopná akurát tak na štekanie spoza plotu, ako dedinský pes. Národniari po ohromujúcom fiasku v parlamentných voľbách sú ticho a iba niektorí z nich sa snažia prebudiť a znova konať. Žiadne nové sily, spolky, hnutia nevznikajú, premiérom vrelo milovaní obyčajní ľudia sú apatickí, nervózni a iba nadávajú.

Po rozkole v strane ľavičiarov a vytvorení „náhradného SMERu“ včera konečne nastal pohyb v radoch „starého SMERu-SD“. Členovia tejto strany si na pracovnom sneme volili nové vedenie. Snem muselo vedenie strany zvolať po zmenách, ku ktorým došlo v následku „rozdvojenia“ a odchodu viacerých príslušníkov nielen centrálnych, ale aj regionálnych štruktúr. V ostatných dňoch vymenili 17 predsedov okresných organizácií. SMER-SD opustili aj viacerí doterajší podpredsedovia a členovia predsedníctva. Treba bolo teda doplniť orgány strany. Robert Fico označil sobotňajší snem za rekonštrukčný. Veľký snem strany avizoval tradične na posledný mesiac v roku, uskutoční sa asi 9. decembra.

Zaujímavý pohyb bol spozorovaný aj v radoch tých, ktorí sa hlásia k ozajstným ľavičiarom (lebo SMER-SD za ľavicovú stranu nepovažujú), zástancom „svetlej budúcnosti“, obnoveným a zmodernizovaným predstaviteľom ešte pred 30 rokmi „jedinej riadiacej a vedúcej“ sily, ktorí sa snažili vybudovať socialistický zajtrajšok, ale akosi sa to nevydarilo… Títo novodobí komunisti priznali viaceré chyby, ktoré urobili ich predchodcovia, a svetlý zajtrajšok, na rozdiel od mnohých svojich predchodcov, mienia budovať s čistými rukami a čistým štítom a sú presvedčení, že práve oni sú skutoční nositelia ľavicovej idey.

V tejto súvislosti sme sa porozprávali s určite najvýraznejšou osobou daného prúdu, podľa mnohých politológov. Považuje sa za skutočného ľavičiara, hlási sa k ideálom komunizmu, nebojí sa kritizovať chyby predošlého režimu, ale aj súčasné nedostatky niektorých kolegov, je aktívny bloger a je známy svojou tvrdou kritikou slniečkarov a liberálov, imperialistických plánov Západu, agresívnej politiky NATO, je prívržencom obnovenia dobrých vzťahov Európskej únie a Ruska, je kresťan a odborník na dianie v Sýrii, odkiaľ vlastne aj pochádza. Jalal Suleiman. Práve s nim sme sa porozprávali o situácii na Slovensku a v ľavicovom hnutí.

Ako vnímate fakt, že ľavica je na Slovensku v hlbokej kríze? Jediná parlamentná ľavicová strana SMER-SD, ktorú však nepovažujete za ľavicovú, rozpadla a je v defenzíve. Vaša komunistická strana sa ani len nezúčastnila ostatných parlamentných volieb. Ako došlo ku kríze ľavicových síl na Slovensku? Kto ju zapríčinil?

Ľavica na Slovensku nikdy nebola v ofenzíve od pádu socializmu, ktorý zapríčinil podvod v priebehu farebnej revolúcie v roku 1989. Samozrejme, tým narážam aj na skutočnosť, že vlády SMERu-SD neboli ani zďaleka vládami ľavicového razenia. Dokonca falošné ľavicové hodnoty, deklarovane Robertom Ficom, zapríčinili diskreditácii skutočných ľavicových hodnôt na dlhu dobu. SMER-SD nikdy ľavicovú politiku nerealizoval a táto strana je reálne zodpovedná za nárast tendencií, komplikujúcich a zhoršujúcich život obyčajným ľuďom, a umožnila nastúp krajne pravicových síl, ktoré si nakoniec uchopili moc vďaka klientelizmu, korupcii a nedostatočnému lavicovému cíteniu  predstaviteľov SMERu-SD. Aj kvôli silnému SMERu, okrem iného, komunisti pre časť verejnosti prestali byť zaujímaví a zostali bez dostatočného voličského potenciálu.

Pekne bačujeme na Slovensku: národniari sú roztrieštení, ľavičiari sú rozhádaní a aj vo vašich radoch to, zdá sa, škrípe. Tiež to nemáte úplne usporiadané. Veď ste sám pred pár dňami na svojom facebookovom profile zverejnil veľmi kritické komentáre na margo činnosti vedenia vlastnej strany a spôsobu jej prezentácie. Tiež máte problémy?

Je to tak, ale urobil som to v pozitívnom duchu, pretože mi záleží na osude tejto strany, ktorá je pravom nositeľkou skutočných socialistických hodnôt. Vo vnútri strany sa v súčasnosti vedie a vždy sa viedla veľmi kritická  diskusia v zaujme toho, aby sa strana zbavila minulých a súčasných chýb, ktoré ju poškodzovali a prekážali a to z objektívnych, ale aj zo subjektívnych dôvodov a aby sme pomohli dostať Slovensko z toho marazmu, v ktorom sa v súčasnosti nachádza. Nie sú to hádky a bitky: diskusie sa uskutočňujú v priateľskom duchu, presne v súlade s princípmi vnútrostraníckej diskusie a kritického myslenia. Pevne verím, že komunisti, do radov ktorých som sa zaradil aj ja, nájdu svoju cestu v zaujme ľudí prace a ľudí, ktorí majú nedostatočné príjmy.

Boli ste dlhoročným podpredsedom Komunistickej strany – a už nie ste. Zapríčinila to vaša kritika vedenia strany? Museli ste sa vzdať svojej funkcie alebo vás odvolali?

Nie, moja kritika vedenia strany nemala na to žiadny vplyv. Na post podpredsedu som po ostatnom zjazde už ani neuchádzal. Faktom ale je, že som rezignoval na post člena predsedníctva na protest po tom, ako sa Komunistická strana Slovenska nezúčastnila na ostatných parlamentných voľbách. Celú zodpovednosť za túto chybu nesie vedenie strany. Považoval som tuto skutočnosť za veľmi nebezpečnú, preto som sa vzdal svojej funkcie člena predsedníctva. Tiež vyzval som vedenie strany, aby odstúpilo a zvolalo mimoriadny zjazd. Nie všetci so mnou súhlasili. Väčšina sa demokraticky rozhodla inak a ja som toto rozhodnutie rešpektoval. Ale stále som členom Ústredného výboru strany.

Socialisti, ľavičiari, ako aj národniari, sú rozbití a rozštiepení. Komunisti dlhodobo nemali väčšiu podporu voličov. Myslíte si, že vám nejako pomôže prebiehajúci rozkol v SMERe-SD? Došlo k otrasom a destabilizácie štruktúr Smeru-SD, ktorá je logickým výsledkom tohto rozkolu. Očakávate, že sa časť členov SMERu-SD obráti na vás?

Rozpad SMERu-SD je príležitosťou na vyčistenie hodnotového priestoru. Inými slovami je to šanca vrátiť späť témy ľavice. Nositeľom týchto tém vo vnútri rozpadajúceho sa oportunistického SMERu bude ten, ktorému karierizmus ešte úplne nezahmlil myseľ, mali by to byť čestní a morálni členovia strany SMER-SD. Táto strana má stále ešte silu na to, aby produkovala takých ľavičiarov, ktorí dokážu nastoliť späť hodnoty ľavice a vlastenectva. Skutočnosť, že táto strana je v rozklade a zároveň je v opozícii, naznačuje veľa, a aj to, že sa niektorí bývalí členovia SMERu-SD možno ozaj obrátia na nás. Táto možnosť je dosť reálna.

Číže z vašich slov vyplýva, že SMER-SD ešte má šancu na reinkarnáciu, spojenú s očistením a obnovením. Nuž, vždy záležalo na ľuďoch. Lenže aj vaša strana bojuje o čiastočné obnovenie a znovuzrodenie, ale SMER je stále v obrovskej výhode: o vás sa média fakticky ani nezmieňujú, ale nový a starý SMER je denno-denne „propagovaný.“

Zatiaľ áno, ale opozičný oslabený SMER o pár mesiacov nemusí dostať čo i len najmenšiu šancu, aby sa mediálne prezentoval. Vtedy pochopia tradiční voliči SMERu, do akej miery je ťažké pracovať v atmosfére ignorancie médií. Ľavica nie je košeľa, ale životný štýl, a boj za socialistické hodnoty je čistým poslaním. Našim problémom nie je SMER-SD, Róbert Fico či Pellegrini. Našim problémom je tento otrokársky systém, ktorý nazývame kapitalizmus.

Tým chcete povedať, že vývoj na ľavej strane politickej scény nebude ovplyvnený tým, kto zdedí väčšinu voličského potenciálu starého SMERu po rozkole strany – ficovci alebo pellegriniovci? Žeby ani v jednej z „polovičiek“ sa nenašli žiadni ľavičiari?

Fico či Pellegrini budú hrať noty kapitalistickej pesničky. Nič viac, nič menej. Nijaké zásadné rozdiely medzi nimi nie sú. Dokonca vidím u psychopata Igora Matoviča viacej ľavicovosti, ako u týchto dvoch pánov, ktorí sa zdanlivo bijú o vodcovstvo v sociálnej demokracii. Ľavica, ktorá nedeklaruje ideovo jasné postoje ku kapitalizmu, k EÚ, k NATO, k ekológii, k imperialistickým aktivitám a ťaženiam, nemôže byť skutočnou ľavicou. Preto právom hovorím, že Smeráci a SMER-SD sú vedome, či nevedome žoldniermi oligarchov a tohto zločinného systému. Problémom je kapitalizmus a riešením je socializmus. Tí ľudia, ktorí to chápu, ale v záujme kariéry volia akože zlatú strednú cestu, tak to sú šarlatáni a karieristi najhoršieho zrna. Žiaľ, je ich veľa a mocipáni oligarchovia vsádzajú na to, že v súčasnosti málokto chce obetovať svoj čas, sily, energiu a peniaze v prospech antioligarchických aktivít.

Na politickej scéne stále dochádza k pohybom. Pred desaťročiami súperili komunisti a, povedzme, kapitalisti, potom radikáli a demokrati, národniari a globalisti, pravičiari a ľavičiari, liberáli a konzervátori atď. Hovoríte, že komunisti sú ozajstní ľavičiari. Dnes ale politológovia hovoria v tom, že delenie na pravicu a lavicu je už prežitok.

Záleží na tom, akí sú to politológovia. Analytickí žoldnieri vládnucej triedy? Veď je to ich spoločný zámer. Vládnuca trieda vždy nás ženie smerom k nástupným témam, aby nás odtiahla z osi skutočného stretu tried. Teda stretu tých, ktorí predávajú svoju pracovnú silu, lebo nič iné na predaj nemajú, a tých, ktorí tu silu kupujú, lebo majú začo ju kúpiť. V politickej praxi oligarchický systém na Slovensku poskytuje možnosti pre mladých ľudí a všetkých občanov iba vo všeobecnosti. Páčia sa vám pravicové a v súčasnosti neliberálne hodnoty? Tak sa angažujte! Ak inklinujete k ľavicovým hodnotám, tak nech sa páči, tu máte k dispozícii dnes SMER-SD a zajtra aj Pellegriniho stranu. Predtým boli, napríklad, SOP a Združenie robotníkov Slovenska. Toto všetko ponúka tento systém prostredníctvom svojej mašinérie, masmediálneho priestoru, takzvaných hodnotových zásad atď., atď. Ale nič viac. Všetko je to v rámci súčasného režimu: všetky tieto akože radikálne odlišné strany a hnutia mu vyhovujú a nerobia mu problémy. Režim sa iba tvári, že mu robia problémy, aby si ľudia volili práve tieto neškodné strany a nevolili iné a nevytvárali nové, ktoré by boli nebezpečné pre slniečkarov a liberálov.

Číže, podľa vás, mnohí kritici súčasného režimu, či už sú to politici, analytici a média, sú neškodné a dokonca vyhovujú vládcom súčasnej slniečkarsko-liberálnej ríše?

Samozrejme, pretože je tá ich kritika falošná, farizejská, zavádzajúca a pre nich absolútne neškodná. V tomto slniečkarsko-farizejskom režime sa absolútne nik na vás nenahnevá, ak budete tvrdo kritizovať jestvujúci systém bez rozdielu, či ho nazývate korporátny, zločinný alebo neoliberálny či kapitalistický. To im vôbec nevadí! Môžete ich kritizovať koľko len chcete, len nepovedzte, že vedú nás nesprávnou cestou a že celý tento systém je prehnitý a škodlivý. Môžete kritizovať jednotlivých ľudí, rôzne chybičky, maličkosti, ale nie samotný systém! Vládnucej triede vadia alternatívne riešenia, ktoré ukazujú inú cestu – správnu.

Chcete tým povedať, že práve vy ste nositeľmi tých správnych ideí, poznáte tu správnu cestu, ktorou by malo napredovať Slovensko? Teda, podľa vašich slov, vaša strana vadí súčasnému slniečkarskemu režimu, ale, povedzme, SMER, nie. Prečo?

Pretože sme ozaj nositeľmi ľavicovej idey. A to súčasnému režimu strašne prekáža. Vadí im socializmus, lebo neguje súčasný oligarchicko-otrokársky systém! Preto hovoríme o ozajstnej a falošnej, zamaskovanej ľavici. V tom je rozdiel. Ľavica, ktorá neuznáva socialistické hodnoty, je falošná, účelovo vytvorená, zradná, oportunistická a škodlivá. Ľavica by nemala hlásať takzvaný kapitalizmus s ľudskou tvárou, číže regulovaný, zamaskovaný, prifarbený, „prilepšený“ otrokársky systém. Ľavica by mala propagovať socializmus a socialistické hodnoty spolu so slovenskými ľudovými špecifikami, tradíciami a zvykmi, začínajúc tradičnou rodinou, históriou, duchovnosťou, spravodlivosťou atď.   

Číže veríte na znovuzrodenie ľavice, na jej vstávanie z popola? Ale tá ľavica, ako aj národniari, je mimoriadne rozbitá a oslabená. Je šanca, aby sa zjednotila? Komunisti sa určite chcú podieľať na tomto procese, ale majú na to sily, riešenia a koaličný potenciál?

Bohužiaľ, na Slovensku nie je veľká tradícia spájania sa, zjednotenia či integrovania síl. Ako vidíme z udalostí ostatných rokov, nie je to tradíciou ani v prípade najbližších potenciálnych spojencov. Naopak, tradícia žiaľ hovorí o opaku, o trieštení síl zámerne, cielene, alebo z naivity. Nechcem zachádzať hlbšie do mentality Slovákov za účelom potvrdenia, či vyvrátenia tohto trendu, lebo by to mohlo mať ďaleko rozsiahle dôsledky pre mňa, ako príslušníka neslovenského etnika. Jediným svetlým príkladom integrácií politických síl bola takzvaná Vianočná dohoda z roku 1943, keď došlo k zblíženiu sa cieľov rôznych ľavicových a vlasteneckých síl na Slovensku. O osem mesiacov neskôr vypuklo slávne Slovenské národne povstanie, ako jedno z mnohých vplyvov tejto dohody. Ľavicové a vlastenecké sily za posledných 10 rokov utrpeli veľa prehier a ponižujúcich úderov v rôznych všeľudových hlasovaniach. Dodnes sa progresívne a vlastenecké sily na Slovensku ani nepokúsili spojiť.

Dobre, hovoríte, že teraz je tu konečne šanca. Zjednotená ľavica by mala mať aj jednotné ciele, ktoré nemá. A čo konkrétne navrhuje Komunistická strana?

Dnes je na mieste otázka: je znárodnenie strategických podnikov, zoštátnenie majetkov oligarchov, progresívne zdanenie, povinnosť práce pre každého a skrátenie pracovného času z 8 na 6 hodín denne, referendum o odchode z EÚ a NATO, bezplatné školstvo a zdravotníctvo možnými faktormi spájania sa síl a podpísania novej Vianočnej dohody medzi rôznymi ľavicovými a vlasteneckými politickými prúdmi, niektorými odborovými organizáciami, občianskymi združeniami s celoslovenským pôsobeným a osobnosťami kultúry, športu, zdravotníctva a vedy? Iná cestovná mapa, ktorá by vzkriesila naše hnutie, je odkázaná na krach rovnako tak, ako skrachovali mnohé strany počas ostatných parlamentných volieb.

Vlastenecké a ľavicové hnutie potrebuje dnes, viac ako inokedy, jednotu a program s čistou socialistickou, ľudskou a antikapitalistickou rétorikou. Ľavica bez presadzovania hodnôt mieru, sociálneho odkazu, ekológie, udržateľného rastu, internacionálnej solidarity, antiimperialistickej praxe s antifašistickým odkazom, skutočnou ľavicovou nikdy nebude!

Naši čitatelia vás poznajú aj v súvislosti s aktivitami proti budovaniu základní NATO na Slovensku. Ovplyvňuje vašu činnosť fakt, že nová vláda je viac protransatlantická? 

Samozrejme, ovplyvňuje a preto nemôžeme byť nečinní. Vo štvrtok, 9. júla, sa v Bratislave uskutočnilo zhromaždenie občanov proti zriadeniu základní cudzích vojsk na území SR. Organizátorom zhromaždenia a pozývateľom bolo občianske združenie Slovensko-ruskej spoločnosti so svojím predsedom JUDr. Jánom Čarnogurským, bývalým premiérom Slovenska. Na zhromaždení sa zúčastnilo niekoľko desiatok ľudí, ktorí svorne velebili mier a suverenitu Slovenskej republiky. Pokračujeme v aktivitách, ktoré boli prerušené pre koronavírusovú krízu. V prvom júlovom týždni sme zorganizovali tradične protestné zhromaždenie na obvyklom mieste na Hviezdoslavovom námestí a mienime v týchto aktivitách pokračovať. Je dôležité si všimnúť nebezpečne konanie niektorých ministrov, čo nás utvrdzuje v tom, že je nevyhnutne pokračovať a odmietať základne cudzích vojsk na území Slovenska.

Aké chybné kroky, podľa vás, urobila slovenská vláda v zahraničnopolitickej oblasti?

Je ich viac. Napríklad, minister zahraničných vecí Ivan Korčok svojvoľne uznal proamerického Guaidóa za „legitímneho“ prezidenta Venezuely v rozpore s medzinárodným právom a bez konzultácií s Národnou radou SR. Kontroverzné správanie ministra zahraničia je „návodom“ pre ministra obrany Jaroslava Naďa, aby aj on rovnakým spôsobom legalizoval prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenska. Rizika, spojené s osobou ministra obrany SR, ktorý je politickým odchovancom štruktúr Severoatlantickej aliancie, musia byť pre mierumilovných ľudí hnacím motorom pre aktivizáciu ich činnosti. Aj fakt, že sa súčasná parlamentná opozícia tiež vzdala rétoriky proti NATO a zabudla na svoje pôvodné odmietavé postoje k prítomnosti cudzích vojsk na území Slovenskej republiky, nás ženie k aktivizácii našej činnosti, ktorá by zabránila vytvoreniu základní NATO na našom území, a vôbec proti agresívnej, dobyvačnej, krvilačnej a nebezpečnej pre celý svet politike NATO.

Mnohí vás považujú za rusofila a vytýkajú vám pozitívny vzťah voči Rusku. Dnes nie je „módne“ vyzývať na obnovenie dobrých vzťahov s Ruskom. Nevadí vám to?

Nevadí. Spravodlivosť a pravda musí byť nado všetko. Nemôžeme byť ľahostajní voči do oči bijúcej gigantickej snahe niektorých prozápadných politikov o vytvorenie atmosféry nenávisti voči Ruskej federácie a ruskému národu. Tie hlasy sa ešte viac posilnili s nástupom krajne pravicovej vlády Igora Matoviča. Strašenie obyvateľstva vymysleným a ložným ruským nebezpečenstvom je trestuhodné, najmä, ak to vychádza z úst ústavných činiteľov, ktorí by mali pochopiť, že našu územnú celistvosť nezaručuje falošné NATO, ale garancie veľmocí, a Rusko, či to chcú žoldnieri Západu alebo nechcú, je veľkým a mohutným hráčom na medzinárodnej scéne. Toto musia pochopiť predovšetkým aspoň ministri obrany a zahraničných vecí SR Jaroslav Náď a Ivan Korčok a prezidentka Zuzana Čaputová.

Ste dosť razantný a otvorený kritik súčasného režimu a viete, ako často dopadnú kritici a oponenti existujúceho režimu… Nemáte obavy, že sa dostanete do problémov, ba budete potrestaný, ako sa to už stalo v prípade viacerých kritikov bývalej a súčasnej vlády? Tých príkladov nie je málo: útoky na novinára a publicistu Tibora Rostasa, zatknutie blogera Rudolfa Vaského a Martina Daňa, ataky na opozičníkov Milana Mazureka a Mariána Kotlebu a najnovšie aj na Ľuboša Blahu. Čo s tým?

Žoldnieri vládnucej triedy sú nervózni. Už neunesú žiadnu kritiku. Boja sa! Blíži sa kolaps ich otrokárskeho systému. Trieda bohatých má všetko, okrem budúcnosti. Donedávna aspoň čiastočne tolerovali kritiku, ale dnes už nie. To riziko problémov a trestu je tu, ale ak stíchnu pravdovravní ľudia, budú si šarlatáni a žoldnieri myslieť, že vyhrali! Mame nárok na občiansky odpor a je to naša ľudská, ľavicová a vlastenecká povinnosť. Slovenský národ nedoložil len Štúra a štúrovcov, Husáka a cestných komunistov, ale aj ďalších dobrých a spravodlivých ľudí a vlastencov. Treba len im otvoriť cestu a vysvietiť im ju baterkou!

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zhováral sa Eugen Rusnák

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.