V trhovej ekonomike sa každý podnik bez rozdielu vlastníctva a predmetu podnikania snaží o dosiahnutie zisku, čo je možné len vtedy, keď výnosy sú vyššie ako náklady, čo samozrejme platí aj pre súkromné, v našom prípade zahraničné banky. Zo štatistiky vieme, že v minulom roku tvorili bankové výnosy zo 70 percent úrokové výnosy, ktoré sa vypočítajú z rozdielu výšky úrokov z úverov a výšky úrokov z vkladov. Okolo 25 percent sú bankové poplatky a ostatné výnosy sú z obchodných aktivít na finančnom trhu. V tejto súvislosti však treba povedať, že podiel úrokových výnosov klesá z dôvodu terajšej úrokovej menovej politiky ECB, ktorá svojím nulovými a zápornými úrokmi zdevastovala takmer všetky hodnotové funkcie peňazí a tak sa stali len prostriedkom výmeny za tovary a služby. Na peňažnom trhu môžeme komerčnú banku považovať za monopol, ktorý z tohto dôvodu dosahuje aj nadštandardný zisk a preto keď sú v ekonomike krajiny finančné problémy, vláda dosiahnutý zisk zdaňuje rôznymi nástrojmi, v našom prípade už nedávno zrušeným bankovým odvodom.
Dlžníci platia nižšie poplatky
V slovenskej ekonomike majú banky aj z dôvodu nerozvinutého kapitálového trhu nezastupiteľné postavenie a tak sa pozrime ako v terajších ekonomických problémov pomáhajú viac ostatným účastníkom trhu, čo sú ich klienti. Zatiaľ nijako, keď z dôvodu poklesu bankového zisku opakované zvyšovali bankové poplatky ktoré navyše neznižujú ani po zrušení bankového odvodu. Banky si sťažujú, že manipulácia s hotovými papierovými a mincovými peniazmi je pre nich drahá, navyše pri nízkej pridanej hodnote a preto ponúkajú svojim klientov aby využívali internet, čo pre väčšinu seniorov môže byť problém. Na druhej strane súhlasíme, že úroky na hypotékach výrazne klesli možno o polovicu a klient môže ušetriť stovky eur, zatiaľ čo poplatky sa zvýšili o 13 percent a tak klient zaplatí navyše desiatky eur. Musí ale každý ich klient čerpať úver? O tom, že bankovým klientom sa znehodnocujú ich úspory netreba ani komentovať, čo najviac pociťujú seniori, ktorí nebudú investovať na dôchodku usporené peniaze do podielových fondoch. Za nízke vkladové úroky teda môže ECB, ktorá nalieva na účty komerčných bank obrovské masy lacných peňazí a tiež vykupuje lacno štátne dlhopisy od zadlžených štátov eurozóny, čím im pomáha zachraňovať ich deficitné verejné rozpočty.
Štátna záručná schéma
Čo sa nám však nepáči, že banky v koronakríze neboli ochotné znižovať úroky na úvery tak, ako prenajímatelia dávajú zľavu z ceny prenájmu za konkrétnych podmienok. Boli síce ochotné predlžiť splácanie hypoték o najviac 9 mesiacov, počas ktorého však úroky nabiehajú a tak sa úvery klientom predražujú. Podľa objemu vytváraných opravných položiek v hodnote takmer 150 miliónov eur, čo je trikrát viac ako vlani však môžeme povedať, že banky sa začínajú pripravovať na zvýšený nárast neplatičov. Dôvodom môže byť nárast nezamestnanosti a pokles príjmov. Ak majú banky navyše zarobiť dostali od Národnej banky Slovenska pomoc v znížení objemu peňazí na proticyklickom kapitálovom účte vo výške 160 miliónov eur, ktorý centrálna banka používa ako nástroj na zmiernenie negatívnych dopadom hospodárskeho cyklu. V súčasnosti nemôžeme hovoriť o žiadnom zmiernení a tak banka môže peniaze využiť na ďalšie úverovanie, ktoré je takmer bez rizika, keďže vláda schválila štátnu záručnú schému na úvery tento krát pre veľké podniky, ktoré posvätila Európska komisia za podmienky, že preukážu ako im pandémia ovplyvnila predmet podnikania.