„Ľudia nevedia čo sa deje a nevedia ani to, že to nevedia.“
Získal celý rad ocenení ako Cena Americkej psychologickej asociácie za význačný vedecký prínos v psychológii (1984), Orwellova cena (1987), Kyoto Prize in Basic Sciences (1988), William James Fellow Award (1989), Helmholtz-Medaille (1996) a ďalších. Za najvýznamnejšie diela sú považované Syntaktické štruktúry, World Orders Old and New Aspects of the Theory of Syntax, Manufacturing Consent: The Political Economy of the Mass Media a ďalšie.
„...požičiavam si myšlienky od hlavných postáv anarchistického hnutia, ktorých citujem a ktorí sa dosť konzistentne popisujú ako socialisti, zatiaľ čo tvrdo preklínajú „novú triedu“ radikálnych intelektuálov, ktorí hľadajú, ako získať prostredníctvom ľudového boja štátnu moc a stať sa brutálnou červenou byrokraciou, pred ktorou varoval Bakunin, čo je nazývané socializmus. … V skutočnosti, ostro kontrastujem s marx-leninistickým učením a praxou, ale aj libertariánskymi doktrínami, ktoré sú v móde v USA a v Británii zvlášť, ako i ďalšími súčasnými ideológiami, z ktorých všetky sa redukujú na obhajobu tej či inej formy nelegitímnej autority, dosť často priamo skutočnej tyranie.“
Noam Chomsky o anarchismu, marxismu a naději pro budoucnost IN: A-kontra 5/2002, Dostupné online
http://www.sds.cz/docs/prectete/rozhovor/doy_chom.htm-m-m-m----
Keď v roku 1970 vpadli Spojené štáty do Kambodže, vyvolalo to vlnu protestov, pretože ľudia si neželali rozšírenie vojny. Vlastne, protestné akcie boli natoľko silné, že Kongres napokon oficiálne zrušil tamojšie vojenské akcie. Bombardovanie však pokračovalo ďalej, aj keď oficiálne sme o tom mali len málo správ. Nebola to mainstreamová záležitosť. Keď napokon vyvstala otázka možného Nixonovho impeachmentu, otvorili problém bombardovania Kambodže (ktoré bolo ilegálne a v rozpore s legislatívou Kongresu). Napokon to však z obžaloby stiahli. Nebolo to natoľko dôležité. Len pred niekoľkými rokmi zverejnila Clintonova vláda dokumenty o bombardovaní Kambodže. Ukazuje sa, že bombardovanie dosiahlo päťkrát väčšie rozmery, než sme si mysleli. Niektorí ľudia už predtým špekulovali, že toto bombardovanie určite zohralo nejakú úlohu v sformovaní Červených Kmérov. Dnes sa to na základe zverejnenej dokumentácie zdá takmer samozrejmé. Znamená to, že Kambodža bola najviac bombardovanou krajinou v dejinách. Je to už verejne známe. Jeden z významných odborníkov na Kambodžu – Ben Kiernan o tom napísal článok. Stojí na čele Projektu kambodžskej genocídy na Yale University. Tento projekt sa zameriava najmä na Pol Potovu genocídu, ale aj iné. Tento článok vyšiel v jednom malom kanadskom časopise. Aspoň raz ho publikovali aj v Spojených štátoch, na ZNet-e. Pokiaľ viem, je to prvá publikácia v Spojených štátoch. Počas bombardovania vzrástol počet Červených Kmérov z možno desaťtisíc na niekoľko stoviek tisíc. Určite využívali bombardovanie, ktoré vidiečanov privádzalo do zúrivosti, na svoju mobilizáciu. Máme tu teda informácie o obrovskom význame bombardovania Kambodže, ale nikto sa o to nezaujíma. Potom sa zverejnia veci, ktoré sú nanajvýš šokujúce, ale my to necháme bez povšimnutia. Napríklad príkaz Nixona a Kissingera v decembri 1970 na zahájenie „masívnych bombových útokov v Kambodži“ a príkaz „použiť všetko, čo lieta, na všetko, čo sa hýbe.“ Ak by ste nejaký takýto výrok našli v srbských archívoch o Miloševičovi, písalo by sa o tom palcovými titulkami. My tu máme výzvu ku genocíde prakticky v The New York Times, ale nikde žiadny komentár. Celú históriu Indočíny natoľko prerobili, že je dnes na nepoznanie. Dnes nemajú ľudia potuchy o tom, čo sa vlastne stalo. Môžete to zistiť z porovnávania medzi situáciou vo Vietname a v Iraku. Nedá sa z toho vyvodiť takmer žiadne zmysluplné prirovnanie čo do motívov, charakteru vojny, ani toho, ako sa tieto vojny skončili. Medzi týmito dvoma prípadmi neexistuje takmer žiadna podobnosť. … Boli úplne bezbranní. Nikoho, okrem mierových hnutí, to nezaujímalo. Mohli ste teda bombardovať, ako sa vám ráčilo. Ani dnes to nikoho nezaujíma. Takže pokiaľ neexistuje žiadna hrozba alebo nebezpečenstvo, tak platí to, čo povieme my.
(Chomsky, Čo povieme, to platí, s. 67, 104)
Neprekvapilo by ma, keby sme o tridsať rokov zistili, že utajené spisy o 11. septembri boli tiež vládnou iniciatívou.
Ako už bolo uvedené, slovenské preklady rozhovorov s Chomskym vyšli vo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Žiaľ, väčšina z nich je už vypredaných, na strane druhej to dokazuje, že o Chomskeho je záujem.
Anotácia: Titul Čo povieme, to platí je jedným zo série rozhovorov, v ktorých sa Noam Chomsky vyjadruje k aktuálnym politickým otázkam súvisiacim so zahraničnou politikou Spojených štátov amerických. Chomskeho za jeho odvahu a otvorenosť hovoriť o niektorých témach označujú aj ako „najužitočnejšieho občana Ameriky“. Iní sa o ňom vyjadrujú ako o „svetovom fenoméne“. V každom prípade, Chomsky patrí k najčítanejším autorom vo svojej oblasti. Aj predkladaný titul je vyváženým posúdením správania sa štátu, ktorý si naďalej myslí, že jeho poslaním je ovládať celý svet. V Chomskeho slovách objavíte muža, ktorý pociťuje hlboké sklamanie z toho, čo sa deje, a ktorý je frustrovaný z premrhaného potenciálu svojej krajiny. Napriek tomu môžeme objaviťv jeho úvahách n ádej, ako aj konkrétne návrhy na riešenie niektorých problematických otázok. Či už bude čitateľ s Chomskym súhlasiť alebo nie, diela tohto významného mysliteľa našich čias sú minimálne akýmsi bezkonkurenčným podnetom na zamyslenie.
Kniha je vypredaná a dá kúpiť už iba ako
e-book.
Ak chcete, aby sa svet nejako zmenil, musíte dennodenne vykonávať nudnú a rutinnú prácu, a keď sa nakoniec zopár ľudí o problém začne zaujímať, postupne musíte organizáciu rozširovať tak, že podniknete ďalší krok, často pritom zažívate sklamanie, a napriek tomu sa nakoniec niekam dostanete. Tak sa mení svet. Takto sa zbavujete otroctva, takto ženy získavajú svoje práva, takto sa získava hlasovacie právo, takto pracujúci získavajú ochranu. Každý úspech je výsledkom takéhoto úsilia, ľudia ho nedosiahnu tak, že raz idú demonštrovať, a keď sa nič nezmení, hodia flintu do žita, a ani tak nie, že raz za štyri roky idú k hlasovacím urnám, a potom sa vrátia domov.
Noam Chomsky, Imperiálne ambície, s. 58
Anotácia: Chomského kniha zásadných rozhovorov prináša čitateľovi veľmi provokatívne, ale aj imaginatívne názory na najaktuálnejšie politické problémy doby. A tak čitateľ môže sledovať vodopád jeho logicky vystavaných argumentov, postrehov, názorov a myšlienok. S Chomským možno nesúhlasiť, polemizovať, prieť sa, ale ignorovať jeho briskný intelekt, nepočúvať ho, neprieť sa s ním, znamená rezignáciu na kritické myslenie, zakrpatenie intelektuálneho diškurzu a nakoniec duchovnú stagnáciu. Je veľký predpoklad, že táto kniha by mohla oživiť jednostranný a upadajúci spoločenskovedný diškurz na Slovensku. O jeho pozitívnom dopade na kvalitu verejných rozpráv niet pochýb.
Kniha je vypredaná a dá kúpiť už iba ako
e-book.
PhDr. Lukáš Perný, dodatočne doplnený fragment z knihy Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie
CHOMSKY, Noam: Čo povieme to platí. Rozhovory o americkej moci v meniacom sa svete. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2009
V denníku New York Times uvádza James Traub toto:
„Samozrejme, že zmluvy a normy nebránia nezákonnostiam. Zákaz územnej agresivity zakotvený v Charte OSN nijako nevyviedol Saddáma Hussaina z konceptu, keď sa rozhodol pre násilnú anexiu Kuvajtu.“ Potom dodáva: „Keď príde na použitie vojenskej sily, Spojené štáty môžu a budú konať na vlastnú päsť. Lenže diplomacia je založená na jednotnom postupe.“
Ak toto všetko vie, prečo sa o tom vo svojom článku nezmieňuje?
Ak by o tom napísal, nebol by už viac korešpondentom New York Times. Treba dodržiavať určitú disciplínu. V dobre organizovanej spoločnosti nehovorí človek veci, ktoré vie, ale tie, ktorými môže poslúžiť moci.
To mi pripomína príbeh, v ktorom sa cisár Alexander stretne s pirátom.
Neviem, či sa to naozaj stalo, ale podľa svätého Augustína predviedli pred cisára Alexandra jedného piráta. Cisár sa ho opýtal: „Ako sa opovažuješ molestovať moria?“ Pirát mu odpovedal: „Ako sa ty opovažuješ molestovať celý svet? Ja mám len malú loď, a preto ma volajú pirátom. No ty máš obrovské loďstvo, a preto ťa volajú cisárom. Lenže na rozdiel odo mňa, ty molestuješ celý svet. V porovnaní s tebou som ničím.“ A presne takto to na svete chodí. Cisár má povolenie molestovať celý svet, ale za najväčšieho zločinca považujeme obyčajného piráta.
V januári 2006 prišlo v dôsledku raketového útoku Spojených štátov na Pakistan o život osemnásť pakistanských civilistov. The New York Times poskytol vo svojom úvodníku nasledovný komentár: „Strely boli legitímne namierené na vrcholných predstaviteľov Al Káidy na úteku.“
To je kvôli tomu, že The New York Times súhlasili s tým, a bolo to tak odjakživa, že Spojené štáty nedodržiavajú zákony. Nie je na tom nič prekvapujúce. Spojené štáty majú právo použiť násilie, ak sa tak rozhodnú, bez ohľadu na to, o čo ide. Ak by sme trafili tých nesprávnych ľudí, mohli by sme povedať: „Ospravedlňujeme sa, trafili sme do nesprávnych ľudí.“ Ale právo Spojených štátov na použitie sily by nemalo byť nijako obmedzené.
The Times a ostatné liberálne média znepokojujú vnútroštátne záležitosti a porušenie práva na súkromie. Prečo sa teda z právneho hľadiska neznepokojujú aj medzinárodnými záležitosťami?
V skutočnosti sú médiá, rovnako ako James Traub, veľmi znepokojené porušovaním medzinárodného práva – za predpokladu, že sa ho dopustí nepriateľ. Takže naša politika je úplne konzistentná. Nikdy by to nemali nazývať dvojitými štandardami. Ide o jeden jediný štandard – štandard
podriadenia sa sile. Dohľad je pre ľudí pri moci otravný. Nemajú ho radi. Mocným sa nepáči, keď si ich emaily číta Veľký brat. Takže pokusy o dohľad nad nimi ich obťažujú. Na druhej strane, hrubé porušenie medzinárodného práva (to, čo Norimberský proces nazval „najväčším medzinárodným zločinom“, ktorý „stelesňoval akumulované zlo celku“) – invázia v Iraku, je úplne v poriadku.
Kniha je vypredaná a dá kúpiť už iba ako e-book.
CHOMSKY, Noam: Imperiálne ambície. Rozhovory o svete po 11. septembri/Interview s Davidom Barsamianom. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008
Aké sú dôsledky amerického vpádu do Iraku a okupácie tejto krajiny
v tamojšom regióne?
Nazdávam sa, že nielen Irak, ale celý svet správne vníma americký vpád ako pokusného králika pri zavádzaní novej normy na použitie vojenskej sily. Biely dom túto novú normu v hlavných črtách sformuloval v septembri 2002, keď vyhlásil novú Národnú bezpečnostnú stratégiu Spojených štátov amerických.1 V správe sa uvádzala vo svete absolútne nová a nezvyčajná doktrína použitia vojenskej sily a nie je náhoda, že búchanie do vojenských bubnov sa začalo presne vtedy, keď bola správa zverejnená.
Nová doktrína nehovorila o vojne prvého úderu (preemptive war), čo by sa horko-ťažko dalo interpretovať ako aplikácia Charty Spojených národov, išlo skôr o doktrínu, ktorá nemala nijaké opodstatnenie v medzinárodnom práve, teda o preventívnu vojnu (preventive war). To značí, že Spojené štáty budú vládnuť svetu silou, a ak by sa vyskytlo nejaké spochybnenie ich dominancie, či už vzdialené, vymyslené, imaginárne alebo akékoľvek iné, Spojené štáty majú právo toto spochybnenie zničiť, skôr ako sa stane hrozbou.
Ak chcete zaviesť novú normu, musíte niečo urobiť. Pravdaže, nie každý štát má potenciál vytvoriť čosi, čo sa nazýva nová norma. Takže ak India podnikne inváziu do Pakistanu, aby zastavila obludné zverstvá, neuskutoční sa to na základe nejakej normy. Ak však Spojené štáty bombardujú z pochybných dôvodov Srbsko, to sa už robí na základe nejakej normy.
Kniha je vypredaná a dá kúpiť už iba ako e-book.
Anotácia
V knihe rozhovorov, uskutočnených v rokoch 2010 – 2012, sa Noam Chomsky zaoberá aktuálnymi a naliehavými otázkami súčasnosti: budúcnosťou demokracie v arabskom svete, európskou finančnou krízou, kolapsom amerických politických inštitúcií, vznikom a pôsobením hnutia Occupy. Osvedčená autorská dvojica Noam Chomsky a David Barsamian je zárukou vysokej kvality spoločenského diskurzu na rozličné témy. Chomsky, ako vždy, ponúka hlboký a zasvätený pohľad na príčiny krízy, s ktorou sa momentálne konfrontujeme, či už doma alebo v zahraničí, nekompromisne poukazuje na neduhy americkej spoločnosti. Kniha len potvrdzuje, že Chomsky je nevyčerpateľným zdrojom poznatkov pre každého, kto chce pochopiť zložitosť súčasného sveta.