Podľa zverejnených makroekonomických ukazovateľov za prvý štvrťrok dopadla ekonomika eurozóny zle a podľa všetkého budú údaje za druhý štvrťrok na tom ešte horšie a preto sa nečudujme, že okrem ECB sa do záchrany čoraz viac zapája aj Európska komisia nepredstaviteľnou masou peňazí. Ešteže väčšinu z nich to majú byť peňažné transfery a nie pôžičky, ktorých splatenie predovšetkým južnými členskými krajinami eurozóny je nereálne. Na finančnom trhu nastáva totálny zmätok, keď napriek poklesu ekonomiky nedochádza k súčasnému poklesu akciových indexov, keď masa peňazí so zápornými úrokovými sadzbami nespôsobuje nárast inflácie lebo nie všetky peniaze sa dostanú do reálnej ekonomiky aby podporili spotrebu domácnosti a investície štátu a podnikov. Pumpovať peniaze do ekonomiky bez očakávaných štrukturálnych zmenách však nemusí byť najlepšia cesta, ak nezistíme ktorá firma je zisková preto, že je konkurencieschopná, alebo preto, že na peňažnom trhu sú lacné úvery. Majú vôbec vlády motiváciu pri terajších lacných peniazoch uskutočniť štrukturálne zmeny, ktoré pre nich znamenajú okresať štátnu a verejné správu a tak znížiť aj administratívnu náročnosť podnikateľského prostredia? S čím ale musíme počítať je nárast zadlženosti väčšiny účastníkov trhu a verejných rozpočtov ku klesajúcemu hrubému domácemu produktu. Všetky požičané peniaze sú napokon zdroje z budúcnosti, ktoré keď sa nám nepodarí vrátiť, nám budú určite chýbať.

Predražená štátna a verejná správa

Menové opatrenia ECB a fiškálne opatrenia vlády budú v prvom prípade vždy v prospech podriadených komerčných bánk, v druhom prípade zatiaľ viac v prospech udržania zamestnanosti. A tak sa nemôžeme čudovať, že banky si môžu dnes dovoliť ponúknuť výhodnejšie úvery pri tak lacných zdrojov peňazí od ECB a to dokonca s mínusovou úrokov sadzbou. Nikto nemôže spochybniť, že dotácie od ECB na jednej strane podporujú rast ekonomiky ale na druhej strane zvyšujú zadlženosť štátneho a verejného sektora. Vláda zatiaľ nechce zvyšovať dane a odvody, úspory bude hľadať predovšetkým v spravovaní vecí verejných, čo znamená znižovať deficit verejných financií. Či sa bude inšpirovať súkromným sektorom, v ktorom pokles funkčnej náplne znamená prepúšťanie, si počkajme. S čím ale treba súhlasiť je, že žiadna súkromná firma si nedovolí v prípade chýbajúcich zamestnancov vyplácať navyše prémie ostatným, ako to vraj funguje na niektorých ministerstvách. Uskutočniť štrukturálne zmeny v tomto sektore však nebude také jednoduché, keďže za posledné dva roky sa tam zvyšovali mzdy v dvojciferných percentách a teda znižovanie počtu zamestnancov z organizačných dôvodov v tomto sektore nás bude stáť obrovské peniaze.

Podpredseda vlády pre ekonomiku a predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík v predvolebnom období hovoril o  zlepšení podnikateľského prostredia nielen cestou zníženia zbytočnej administratívy, ale aj zásadných zmien v zákonoch, ktoré zhoršili jeho konkurencieschopnosť. Všetko však zmenila koronavírusová epidémia, ktorá predvolebný návrh opatrení na zlepšenie podmienok podnikania označovaný ako Sulíkovo kilečko“, dostal napokon nové pomenovanie a síce ako „lex korona“. Vláda schválila návrh 114 legislatívnych opatrení, ktorých praktické uplatnenie sa bude týkať aj zásadných zmien v spomínanom sektore. Ich realizácia v praxi si vyžaduje politickú stabilitu koaličnej vlády, pričom tá terajšia nie je na tom práve najlepšie.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ


Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.