Máme tu nový hit – plánovanú vakcináciu, ktorá nás „spasí“, a niektorí politici si bez nej ani nevedia predstaviť, že by sme nenosili škodlivé rúška alebo neboli terorizovaní nezmyslenými obmedzeniami, samozrejme, všetko len pre naše dobro a našu ochranu.

Nuž, pozrime sa trošku na genézu týchto plánov. Ako lekár s takmer 50-ročnou nepretržitou klinickou praxou s reálnymi pacientmi vo viacerých odboroch medicíny (a teda aj ako príslušník najrizikovejšej skupiny vzhľadom na vek a profesionálne zaradenie) som vždy pracoval – a to aj v časoch najväčšej hystérie okolo koronavírusovej krízy – ako aj veľká časť mojich kolegov. Starali sme sa o svojich pacientov, ktorí to potrebovali, a nestačili sme sa čudovať, čo sa deje.

Ešte neskončila jedna etapa a už sa pripravujeme na druhú, pre ktorú bola a je celá pandémia iba nahrávkou na smeč – globálnu celosvetovú vakcináciu proti Covid-19. Svet sa rozdelil na dva tábory, akoby išlo o športové stretnutie dvoch tímov. Hlavné slovo pritom nemajú odborníci v serióznej a vedeckej diskusii a prehodnocovaní a overovaní všetkých odborných okolností, ale fanúšikovia z radov zastrašujúcich aj zastrašovaných. Nedávno sa propagovala vakcinácia proti osýpkam. Osýpkam, ktoré vždy patrili medzi tzv. bežné detské ochorenia zanechávajúce po prekonaní trvalú imunitu a iba pozitívne stimulujúce našu imunitu ako celok. A zrazu – očkovanie. Prakticky postupne proti všetkému, a napokon možno aj proti prirodzenej imunite.

Musíme však predovšetkým upevňovať svoju prirodzenú imunitu, a to vrátane psychickej a sociálnej. Je potrebné zbaviť sa vnucovaného strachu, depresie, dôsledkov separačnej úzkosti, deformovaných medziľudských vzťahov, ktoré negatívne ovplyvňovali a ovplyvňujú aj našu imunitu. V tradičnej medicíne platí zákon, že ak chceme byť zdraví, musíme žiť v súlade s prírodou a vyššími zákonmi, správne sa stravovať aj vzhľadom na vonkajšie prírodné podmienky, ročné obdobia, podnebie atď., mať vyrovnané a bezstresové medziľudské vzťahy, pokojnú myseľ a zdravé a vyrovnané emócie. Musíme sa vrátiť k prirodzenej a zdravej životospráve, konzumovať dostatok vitamínov, chodiť do prírody a dopriať si relax. Prehodnotiť vzťahy k tým, ktorých sme mali svojou zodpovednosťou chrániť. Treba si uvedomiť, že starý človek potrebuje blízky reálny kontakt, dotyk, pohladenie a istotu, že ak by sa mu aj nečakane niečo stalo, bude mať pri sebe svojich blízkych, ktorí mu pomôžu. Vedomie, že aj on je pre nich dôležitý. Mám dlhoročné skúsenosti ako z gerontopsychiatrického oddelenia, ktoré som 10 rokov viedol, tak aj ako psychiater, ktorý mal na starosti aj zariadenia sociálnej starostlivosti. Z vlastnej praxe viem, ako výrazne zhoršuje imunitu starého človeka pocit opustenosti, separačný stres, strata reálneho (nie virtuálneho) kontaktu so svojimi najbližšími. Starý človek väčšinou rozumie tomu, že ak je jemu blízky človek napr. infekčne chorý a nechce ho nakaziť, musí sa chvíľu obísť aj bez jeho fyzickej prítomnosti, ale stresuje ho masová hystéria a totálna izolácia, skutočnosť, že ho v jeho bolestiach a obavách nepríde navštíviť nielen zdravý blízky človek, ale ani zdravý lekár v rámci návštevnej služby. Počas tzv. pandémie som bol svedkom, ako sa pacienti, ktorí potrebovali ošetrenie, báli prísť a pri komplexnom vyšetrení aj u tých, ktorí prišli, boli významne vyššie obavy a stres, čo veľmi negatívne ovplyvňuje ich imunitu nielen na Covid-19, ale predovšetkým na iné skutočne vážne ochorenia a problémy. Možno – aj keď nie sú na to ešte žiadne seriózne dôkazy pre ani proti, ak takýto starý človek – a nielen on, bude očkovaný, nedostane Covid-19, ale v dôsledku vážne oslabenej imunity stresom niečo oveľa vážnejšie.

Autor: Gustáv Solár

Autor je akupunkturista, psychiater a fyziater, venuje sa naturálnej medicíne.