Takmer každá revolúcia, novelizácia, reforma, modernizácia, okrem minimálnych pozitívnych zmien, prináša aj množstvo negatívnych javov. Súčasný boj proti rasizmu, nová vlna ktorého bola vyprovokovaná vraždami Afroameričanov v USA, naberá podivný a nebezpečný smer a boj proti rasizmu sa postupne mení na boj proti zdravému zmyslu, začínajúc demoláciou pomníkov a končiac obmedzeniami, škrtmi a zákazmi všetkého, čo súvisí s bielou farbou, bielymi odtieňmi a nedajboh s bielou rasou. 

Pripomeňme našim čitateľom iba niekoľko prípadov, ku ktorým došlo v ostatných dňoch. Napríklad, liberáli v americkom Minneapolisu vymysleli novú zábavu, ktorou reagovali na zabitie Afroameričana bielym policajtom. Spustili tam flashmob, podstata ktorého spočíva v tom, že v žiadnom prípade netreba privolávať políciu, číže väčšinou belochov. Výsledok podobnej „akcie“ bol predvídateľný: ihneď sa rapídne zvýšil počet lúpeží.

Takisto je zaujímavý „objav“ amerických sociológov, ktorí zistili, ktorá kategória ľudí najviac zapríčiňuje násilie počas demonštrácií na podporu chudobnejších občanov tmavšej pleti. Zistili, že práve biela a v žiadnom prípade nechudobná mládež je, podľa údajov sociológov, hlavnou hybnou silou protestov a pogromov. Všetko je postavené na hlavu.

Mediálny magnát Robert Johnson, prvý miliardár s tmavou pokožkou, zažartoval na aktuálne  témy. Podľa jeho slov, búranie pomníkov a zákaz filmov s „rasistickou tematikou“ sa podobá na premiestňovanie rozkladacích ležadiel na palube rasového „Titanicu“ v tom zmysle, že Afroameričanom s ich reálnymi problémami je to úplne jedno.

Zaujímavé „objavy“ urobili aj odborníci vo Veľkej Británii. Profesorka Cambridge univerzity Priyamvada Gopalová je presvedčená, že dokonca je tu čas na zmeny v prednášaní angličtiny: „Dekolonizácia v rámci vyučovania každého predmetu, ale zvlášť sa to týka angličtiny, ktorú prednášam, spočíva v tom, aby sa chápala a znevažovala mytológia“. Profesorka Gopalová sa „preslávila“ tým, že na svojej stránke na Twitteri, v súlade s „modernými trendmi“ napísala frázu „život bielych nemá význam“. Túto frázu neskôr bola na Twitteri nútená vymazať, ale v  Cambridge univerzity dostala povýšenie a vymenovali ju za profesorku.

Jeden z najprestížnejších britských collegeov Eton, kde študovalo dvadsať britských premiérov, vyhlásil, že mieni dekolonizovať svoj vzdelávací program a zamestnať viac profesorov s tmavou pokožkou. Vedenie collegea podčiarklo, že tento krok bol vyprovokovaný mnohopočetnými sťažnosťami a listami rodičov a študentov. Číže odteraz treba odborníkov zamestnávať podľa farby kože a nie podľa schopností a skúseností.

Jeden absolventov collegea Eton, nigérijský spisovateľ Dillibe Oniama ešte v 70-ch rokoch minulého storočia vydal knihu, v ktorej popísal, ako mu v Etone ubližovali spolužiaci. Súčasný riaditeľ sa mu ospravedlnil a pozval ho na návštevu. A teraz… dobre, že sedíte: nigérijsky spisovateľ súhlasil s návštevou, ale uviedol, že na návštevu príde iba vtedy, ak mu uhradia všetky cestovné náklady – letenku, ubytovanie, stravovanie atď.

Na štvrtom kanále britskej televízie odštartovali nové šou „Škola, ktorá sa snažila skoncovať s rasizmom“. Detí rozdelili na skupiny podľa etnickej príslušnosti a trápili ich otázkami o rasách a výhodách. Jeden zo žiakov nevydržal podobný nátlak, sa rozplakal a utiekol. Dieťa nepochopilo, prečo sa počas relácie muselo nachádzať samostatne od spolužiakov s inou pokožkou. Po relácii sa zistilo, že pred účasťou na tomto podradnom šou toto dieťa sa vôbec nezamýšľalo o rasách a rasizme a takéto myšlienky ho vôbec nenapadli. O rasizme vôbec nič nevedelo a dozvedelo sa o tom od… tvorcov relácie /táto epizóda sa začína od 8.00 min. videa – https://www.youtube.com/watch?v=FNKtp9XKQBA/.

Neuveríte! Už je aj hudba rasistická… Podľa niektorých „odborníkov“ v Spojených štátoch, je  vážna hudba rasistická. Prečo? Nuž, iba preto, že drvivá väčšina autorov, interpretov aj poslucháčov sú belosi, Afroameričania podobnú hudbu akosi majú radi pomenej. Dokonca títo „odborníci“ vyhlásili, že vážna hudba nie je vhodná pre americké obyvateľstvo, ktoré tvorí veľké percento Afroameričanov.

Významný americký politológ, publicista, objektívny a skúsený odborník profesor Paul Craig Roberts na svojom portálu uvádza v tejto súvislosti článok ďalšieho odborníka, profesora Paula Maya z Université du Québec v Montreale, ktorý upozorňuje na to, že americká spoločnosť degraduje a preto sa v súčasnosti totálne znížil záujem o vážnu hudbu, ktorá je, podľa istých „expertov“, príliš biela… „Vážna hudba je kritizovaná ako nevhodná, nemiestna vzhľadom na rastúcu etnickú rôznorodosť obyvateľstva, a to až do takej miery, že je otázne dlhodobé zachovanie jej existencie,“ prízvukuje Paul May vo svojom článku.

Paul May poukázal na to, v ostatných rokoch v USA rapídne poklesol počet poslucháčov vážnej hudby, hlavne medzi mladými ľuďmi. Tiež poklesla úroveň hudobnej výchovy na školách, ako aj počet ľudí, ktorí amatérsky hrajú na nejaký hudobný nástroj. Časopis New Music USA cituje odborníkov z hudobnej brandže, ktorí tvrdia, že jedným z hlavných cieľov  pre budúcnosť je zmeniť imidž vážnej hudby, aby nebola vnímaná ako „príliš biela“.

Lenže potom čo s týmto? Vážna hudba nie je jedinou na svete. A čo také štýly, ktoré vznikli v USA výlučne v prostredí „Afroameričanov“, ako hip hop, blues, funk, rap, sving, soul, dancehall, do istej miery aj džez? Obrovský počet ľudí nielen v USA, ale aj na celom svete preferuje práve tieto štýly hudby – nie je to teda rasizmus voči „belošskej“ hudbe? Chvála bohu, že niektorých bojovníkov s rasizmom nenapadlo ničiť a rozbíjať hudobné nástroje, ako, napríklad, pianá, akordeóny, harmoniky atď. Prečo? Veď sú to rasistické hudobné nástroje! Je na nich viac bielych kláves, ako čiernych…

Chcem sa ešte v tejto súvislosti opýtať, či nie je písomnosť na celom svete rasistická? Aj keď v tomto prípade v opačnom garde… Píšeme na zvyčajne bielom papiere a nevadí či modrou alebo čiernou farbou – hlavne, že je čierna farba hore a biela /farba papieru/ je pod ňou… Číže z tohto pohľadu je čierna farba nadradenou nad bielou. No nie je to rasizmus?..

Pozrite sa na obrazovku počítačov, notebookov, tabletov, smartfonov a pod.: čierne písmená sú na bielej obrazovke, zasa čierna farba je hore a biela je dole. Toto nie je rasizmus? Nemali by sme to zmeniť? Poďme zajtra na demonštráciu a budeme žiadať, aby sme mohli písať bielymi písmenami na čiernom podklade? A nakoniec nemali by sme premaľovať ornú pôdu na našich poliach? Tiež má akúsi tmavú, ba často čiernu farbu. Nie je to rasistické?.. Sneh je síce biely, ale ten čoraz viac mizne z povrchu planéty – aj toto je rasizmus!..

Ak toto všetko zovšeobecníme, pochopíme, že sa naštartoval „opačný proces“. Pred stáročiami bieli otrokári z Veľkej Británie, Nemecka, USA, Holandska, Dánska, Francúzska, Španielska, Portugalska a niektorých ďalších štátov múčili a trápili ľudí s tmavou pokožkou. Teraz to im ľudia s tmavšou pokožkou vracajú. V rámci toho do Európy chrlia aj státisíce migrantov z Afriky a Ázie. Je to zrozumiteľne a nie je veľmi prekvapivé.

Ale pardon, čo s tým máme my a obyvatelia mnohých ďalších krajín, predkovia ktorých sa nezaoberali otrokárstvom a ktorým potomkovia – ľudia s tmavou pokožkou nemajú čo vyčítať a odplácať? Nie je logické, že ten, kto tú „kašu“ navaril, ju musí aj zjesť? Mýty o spoločnej Európe a rozprávky o rovnosti všetkých európskych národov sú bezpochyby príťažlivé, ale prečo za storočné hriechy Anglosasov a spol. musíme zodpovedať aj my? Prečo nás za to niekto bude naháňať, trápiť, múčiť a snažiť sa zotročiť? Prečo by nám niekto vytýkal jednotlivé kapitoly našej histórie, búral naše pomníky a zakazoval našu hudbu?

Na Západe vždy mali plné ústa slobody, aj keď stáročiami zotročovali milióny ľudí. Tak majú tú svoju slobodu, nech si robia čo chcú – prijímajú alebo neprijímajú migrantov, nech si menia svoje zákony, búrajú pomníky, prepisujú svoju históriu a vymýšľajú nových bohov. Ale nám by v tomto zmysle mali dať pokoj. Naši predkovia sa otrokárstvom nezaoberali, takže tu absolútne nepotrebujeme prijímať tisíce migrantov, aby nám robili problémy a z nás, našich detí a vnukov urobili novodobých otrokov.

Môžeme zodpovedať za svoje hriechy, ale za cudzie nech zodpovedajú tí, ktorí ich napáchali. Veď je sloboda! Nech si v USA, Veľkej Británii atď. narábajú so svojimi sochami, obrazmi,  systémom vzdelania a zamestnávania a pod., ako len chcú. Ale nech nás nenútia robiť to isté. Ak jeden hlupák chce skočiť z mosta, nemusia to robiť aj všetci ostatní, ktorí nestratili a neprepili rozum. Každý národ má svoju identitu a nech ju mu nik neberie…

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroje:

1 Classical Music Is Being Cancelled, Paul Craig Roberts, 22.6.20

2 От шахмат до Иисуса Христа: борьба с расовым неравенством перешла границы разумного, Вести, 26.6.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.