Pojem imunita znamená odolnosť živého organizmu voči potenciálnym pôvodcom poškodenia vlastných tkanív. Tí môžu byť živí, ako napríklad mikroorganizmy a ich jedy, mnohobunkové organizmy, ich jedy a ich tkanivá (parazity), tkanivá organizmov vlastného druhu (transplantované orgány, krv a pod.), ale dokonca aj produkty vlastného metabolizmu a imunity (vyvolávajú autoimunitu) a génových mutácií (ako nádory). Alebo to môžu byť škodliviny pochádzajúce z neživej prírody, ako napríklad chemické látky, rôzne druhy žiarenia, ale v širšom zmysle aj iné fyzikálne vplyvy.

Imunitný systém je súhrn všetkých dostupných obranných buniek, mechanizmov a reakcií, ktorými daný organizmus disponuje. Súčasťou imunitného systému v tkanivách sú desiatky špecializovaných buniek, ktoré disponujú stovkami obranných mechanizmov a tisícmi produktov. Medzi ne patria najúčinnejšie jedy v prírode, chemické látky, ktoré slúžia na označenie nepriateľa, aktiváciu a deaktiváciu ďalších buniek a tkanív, ale aj na komunikáciu medzi jednotlivými druhmi obranných buniek, a chemické látky, ktoré ovplyvňujú ich koordináciu.

S manželkou sme sa ako prví na Slovensku začali systematicky venovať mikrobiote a venujeme sa jej už 24 rokov, preto sme si na základe našich zistení v roku 2010 mohli dovoliť svojím spôsobom prevratné tvrdenie, že prvou líniou nášho imunitného systému na vonkajších povrchoch (koža) a vnútorných (sliznice) sú mikroorganizmy. V čase prvej prezentácie tohto tvrdenia to bol nesporne iný ako učebnicový pohľad na imunitný systém, ale po prechodnom zosmiešňovaní si ho lekári vo svetle nových dôkazov veľmi ľahko privlastňujú. Mikrobiota je súčasťou nášho imunitného systému a podmieňuje jeho individuálne charakteristiky do takej miery, že rozhoduje nielen o zdraví a chorobách, ktorými bude jedinec trpieť, ale napríklad aj o fertilite (schopnosti plodiť potomkov), o úrovni a type metabolizmu alebo o budúcej obezite a o množstve iných závažných dôsledkov, teda v konečnom dôsledku o kvalite, ako aj dĺžke života.

Mikrobiota, teda súhrn mikroorganizmov, ktoré v nás žijú, disponuje obrovským počtom buniek. Ich pomer je voči počtu našich ľudských buniek 9 : 1 a len v čreve nájdeme viac ako 1400 druhov mikroorganizmov (tvoria cca 1,5 kg hmoty!). Ďalšie stovky druhov mikroorganizmov žijú aj v dýchacej sústave, ale najmä na koži, ktorá je z hľadiska prvého kontaktu s prostredím, kde žijeme (rovnako ako sliznice), tiež jedným z najdôležitejších „imunitných orgánov“ pre správnu funkciu imunitného systému.

Vzájomné pôsobenie mikroorganizmov mikrobioty vytvára nepredstaviteľne komplikovaný systém vzťahov, ktorých poznanie bude viesť v krátkej budúcnosti k novým objavom v liečbe významovo na úrovni objavu antibiotík. Toto naše tvrdenie môžeme preukázať už dnes, no vôľa na takúto cestu v medicínskom výskume sa dá vnímať ako chabá. Má to svoje príčiny. Tou podstatnou je zotrvanie v osvedčenej štruktúre tvorby ziskov farmaceutického priemyslu, rovnako sa to týka aj ziskov potravinárskeho priemyslu alebo odvetvia informačných technológií.

Autori: MUDr. Andrej Janco, Tomáš Janco