Celá kauza vznikla ako vedľajší produkt pokusu Borisa Kollára presadiť na novovytvorený post splnomocnenkyne pre rodinu svoju poslankyňu a bývalú partnerku Petru Krištúfkovú. Táto iniciatíva sa stretla s veľmi negatívnou odozvou predovšetkým v žurnalistickej obci a vedľajším dôsledkom tejto iniciatívy bola analýza jej bakalárskej práce, ktorá vraj nespĺňala zákonom predpísané parametre na to, aby ju bolo možné obhájiť. Po veľkom tlaku médií nakoniec Boris Kollár „hodil spiatočku“ a Petra Krištúfková po pár dňoch na post splnomocnenkyne pre rodinu rezignovala. Tým sa však otvorila Pandorina skrinka.

Karmický bumerang

Bývalý predseda mimoparlamentnej strany Spolu a dlhoročný poslanec Miroslav Beblavý na youtubovom kanáli zanalyzoval magisterskú diplomovú prácu Borisa Kollára, ktorú vyhlásil za plagiát. Ten sa vzápätí bránil tým, že na tlačovej konferencii predložil certifikát, podľa ktorého je rozsah necitovaných cudzích textov v jeho diplomovej práci na úrovni približne dvadsiatich štyroch percent, čo podľa akademických kritérií vyhovuje, a teda titul získal oprávnene. Následne na to Miroslav Beblavý zistil, že miera necitovaných textov v jeho diplomovej práci prekračuje päťdesiatpäť percent a antiplagiátorský program ich neodhalil len preto, že dané texty neboli v databázach. Paradoxne, text, ktorý si Boris Kollár „prisvojil“ a vydával ho za vlastný, bol text jeho školiteľa, dnešného rektora Stredoeurópskej vysokej školy so sídlom v Skalici docenta Jozefa Minďáša.

Odhalenie tejto kauzy bolo o to nepríjemnejšie, že v minulosti v podobnej kauze, ktorá sa týkala rigoróznej práce Andreja Danka, opozícia veľmi dlho a ostro kritizovala plagiátorské poklesky predstaviteľov vtedajšej koalície, čo viedlo k pokusu o odvolanie vtedajšieho predsedu parlamentu. 

Médiá iste i so značnou mierou zadosťučinenia a škodoradosti vytiahli vyjadrenia predstaviteľov vtedajšieho opozičného hnutia Sme rodina, ktoré boli voči Andrejovi Dankovi veľmi kategorické a konfrontovali ich s ich dnešným postojom. 

Spory v koalícii

Je zaujímavé, že na tejto kauze sa začína diferencovať aj súčasná koalícia. Boris Kollár je dnes najužším spojencom premiéra Igora Matoviča, a preto aj postoj jeho hnutia OĽaNO je viac-menej alibistický. Premiér na celú kauzu reagoval vyjadrením, že kvôli takémuto pochybeniu Borisa Kollára vládu nepoloží a absolvoval s ním dvojhodinový osobný rozhovor, ktorý vraj „nebol márny“. Výsledok tohto rozhovoru nakoniec rezultoval do rozhodnutia Borisa Kollára, že pokiaľ bude v politike, nebude používať akademický titul magister.

Veľmi skoro sa však ukázalo, že takéto gesto médiám a minimálne dvom koaličným partnerom – Za ľudí a SaS – nestačí. Podpredseda Za ľudí a jeden z kandidátov na nového predsedu tejto strany Juraj Šeliga následne na to spolu so suitou viacerých poslancov tejto strany, medzi ktorými však chýbala Veronika Remišová, zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej vyzval Borisa Kollára, aby voči sebe vyvodil zodpovednosť. Zároveň však konštatoval, že strana Za ľudí plne akceptuje nárok hnutia Sme rodina na post predsedu parlamentu, ale žiada personálnu výmenu na tomto poste. Nespokojnosť s neriešením kauzy jasne deklaroval aj poslanecký klub strany SaS, ktorý rovnako očakáva od hnutia Sme rodina vyvodenie osobnej zodpovednosti na základe tejto kauzy.

Je však otázne, či a do akej miery budú pri presadzovaní očisty verejného života pri pochybení politikov vlastnej koalície SaS a Za ľudí naozaj dôslední. Boris Kollár totiž jasne deklaroval, že sa nemieni podvoliť tlaku koaličných partnerov a, naopak, viackrát pohrozil, že je pripravený vystúpiť z koalície. Paradoxne však, takýto scenár by v skutočnosti najviac vyhovoval práve stranám Za ľudí a SaS, čím by sa veľmi oslabila pozícia premiéra Igora Matoviča. Ak by totiž aj hnutie Sme rodina vystúpilo z koalície, vláda tvorená OĽaNO, SaS a Za ľudí by síce stratila ústavnú väčšinu, ale bežná parlamentná väčšina by jej ostala a mohla by teda bez problémov dovládnuť. Igor Matovič by sa však ocitol v oveľa nepohodlnejšej situácii, pretože v takejto konštelácii by si nemohol dovoliť ignorovať požiadavky žiadnej z koaličných strán. Nakoniec, predstavitelia SaS a Za ľudí sa už pri pôvodných vyjednávaniach o vláde pokúsili vylúčiť Sme rodinu z koalície, čo mimochodom znova a verejne Boris Kollár deklaroval, no vtedy sa im to nepodarilo.

Každopádne, je málo pravdepodobné, že súčasná koaličná kríza nateraz skončí odchodom Borisa Kollára z koalície. Najpravdepodobnejší scenár je, že pri prípadnom odvolávaní Borisa Kollára z postu predsedu parlamentu poslanecké kluby SaS a Za ľudí opustia rokovanie parlamentu, prípadne sa zdržia, čím budú deklarovať, že nie sú ochotné aktívne obhajovať a podporovať Borisa Kollára, na strane druhej však nepomôžu opozícii odvolať ho z postu. Bude to teda len formálne politické gesto, že úplne nezľavili z hodnôt, ktoré deklarovali svoji voličom, ale rozpad či zásadné oslabenie koalície si nateraz neželajú. Zároveň to budú predávať aj ako gesto ostatným koaličným voličom, že strany SaS a Za ľudí stále stoja za hodnotami, ktoré deklarovali pred voľbami, na rozdiel od hnutí OĽaNO či Sme rodina.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.