1. júla sa Nemecko ujíma na pol roka funkcie rotujúceho predsedníctva v Rade Európskej únie. Postavenie predsedníckej krajiny preberá po Chorvátsku, ktoré v ňom veľa vody nenamútilo vzhľadom na hystériu okolo ochorenia covid-19.

Zadlžovať sa ….

Epidémia poskytla vládam zámienku na zavedenie mimoriadneho stavu zdravotnej núdze. Dusil ekonomiku, tlmil politické dianie a nasadil náhubok výkonu demokratických práv občanov. Takmer trojmesačné ochromenie mnohých sektorov výroby, dopravy a služieb citeľne poškodilo ekonomiky členských štátov. Panujú obavy, že a druhá vlna epidémie by ich mohla na jeseň úplne doraziť. Nemecko sa preto masmediálne štylizuje v týchto dňoch ako európsky i svetový aktér, ktorý je odhodlaný udržať ekonomiku v chode a zvádzať na čele EÚ boj s koronavírusom do víťazného konca.

Na hospodárskom bojovom poli by to však malo znamenať zadlžovanie budúcich generácií u nadnárodného kapitálu. Klesanie do bahna dlhového otroctva je i pre zdanlivo bohaté Nemecko natoľko nebezpečné, že proti tomu nepriamo vystúpil Spolkový ústavný súd (Bundesverfassungsgericht). Už 5. mája v uznesení 2 BvR 859/15 (https://www.bundesverfassungsgericht.de/SharedDocs/Entscheidungen/DE/2020/05/rs20200505_2bvr085915.html) rozhodol, že nákupy štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou za (údajným) účelom podpory hospodárstva krajín eurozóny sú čiastočne v rozpore s nemeckou ústavou. (Beschlüsse der EZB zum Staatsanleihekaufprogramm kompetenzwidrig) (https://www.bundesverfassungsgericht.de/SharedDocs/Pressemitteilungen/DE/2020/bvg20-032.html).

Napriek tomu nemecká vláda takýto nákup bohorovne podporuje vyjadrením ministerstva financií z 26. júna, že program nákupu cenných papierov verejného sektora (PSPP) je primeraný a ECB vraj svoje právomoci neprekračuje („Aus unserer Sicht ist es der Bundesbank in der Folge gestattet, auch zukünftig an Umsetzung und Vollzug der streitgegenständlichen PSPP-Beschlüsse teilzunehmen“) (https://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/bundesregierung-ezb-hat-urteil-aus-karlsruhe-erfuellt-16837926.html).

Globálnej finančnej oligarchii sa zaslepene oddávajú na milosť a nemilosť div že nie všetky tzv. vyspelé ekonomiky sveta a lokajský postup nemeckej vlády preto nevzbudzuje žiadnu mimoriadnu masmediálnu pozornosť. Tú obrátila na seba v posledný júnový piatok nemecká kancelárka Angela Merkelová rozhovorom (https://www.bundesregierung.de/breg-de/suche/interview-kanzlerin-sz-1764690), ktorý poskytla šiestim mienkotvorných novinám Starého svetadielu: britskému denníku The Guardian, nemeckému Süddeutsche Zeitung, francúzskemu Le Monde, španielskemu La Vanguardia, talianskemu La Stampa a poľskému týždenníku Polityka.

O rozruch sa postaral prvý z menovaných titulkom „Do not assume US still aspires to be a world leader, Merkel warns“, voľne preloženým ako „Nečakajte, že Spojené štáty chcú ostávať svetovým lídrom, varuje Merkelová“.

Titulok v The Guardian
https://www.theguardian.com/world/2020/jun/26/do-not-assume-us-still-aspires-to-be-world-leader-merkel-warns

Kultúrne ultraliberálny The Guardian poskytol čitateľom plnú transkripciu rozhovoru. Údajné ochabovanie vôle USA po svetovom vodcovstve a urýchľovanie uvoľňovania zväzkov s Európou pod vedením prezidenta Donalda Trumpa vypichuje v dvoch kľúčových odstavcoch. V oboch je nemecká kancelárka tlačená do odpovedí na sugestívne kladené otázky v zavádzajúcich formuláciách.

V prvej sa na úvod mylne tvrdí, že Spojené štáty sa ženú do uvoľňovania zväzkov s Európou. Zámerne sa tu Európska únia zovšeobecňuje na celú Európu, čo predstavuje dvojité ohýbanie skutočnosti. Spojené štáty totiž uvoľňujú zväzky len s francúzsko-nemeckým tandemom západoeurópskeho krídla Európskej únie. Nie s jej stredoeurópskymi a východoeurópskymi členmi a takisto nie s krajinami, ktoré z EÚ vystupujú (Veľká Británia), alebo členskú príslušnosť nemajú. S tými – až na Rusko a Bielorusko – Spojené štáty zväzky naopak utužujú.

Aj formulácia nasledujúcej vete otázky, že prezident Trump chce stiahnuť vojská z Nemecka, je scestná. Poľský prezident Andrzej Duda vyslovene požiadal v stredu 24. júna na návšteve v Bielom dome, aby Spojené štáty nesťahovali (https://www.teraz.sk/zahranicie/trump-usa-zrejme-poslu-cast-vojakov/476308-clanok.html) vojská z Európy. Namiesto odsunu je preto vhodnejšie hovoriť o preskupovaní ( https://www.teraz.sk/zahranicie/trump-usa-zrejme-poslu-cast-vojakov/476308-clanok.html ) amerických vojsk v Európe.

… a zbrojiť

Presúvanie do východnej Európy bližšie k hraniciam Ruska prebieha už dlhší čas. Ponuka Varšavy Washingtonu, aby vybudoval vojenskú základňu Fort Trump ( https://www.military.com/daily-news/2019/06/12/fort-trump-still-possibility-1000-more-troops-head-poland.html ) na poľskej pôde, urýchli túto dynamiku. Nemecko bude naďalej krajinou vojensky podriadenou Spojeným štátom, ktoré si „iba“ rozširujú vojenský manévrovací priestor v Európe. Na území Spolkovej republiky ostanú americké jadrové kapacity bez ohľadu na to, či nejaké pribudnú v Poľsku, alebo nie. Nemecká kancelárka správne neutralizovala pichľavý náboj otázky poukázaním na skutočnosť, že americká vojenská prítomnosť v Nemecku slúži záujmom USA. Dodala, že Berlín už značne zvýšil náklady na zbrojenie a že v tom bude pokračovať. Nemusí preto osobitne vysvetľovať, že okupujúcej veľmoci poslušne vychádza v ústrety.

Dva ťažiskové odstavce o vojskách USA v Nemecku na webovej stránke denníka The Guardian
https://www.theguardian.com/world/2020/jun/26/for-europe-survive-economy-needs-survive-angela-merkel-interview-in-full

Oveľa háklivejšia je tematika druhej položenej otázky. Skúsená kancelárka sa v nej i tak hravo vykrútila z nastavenej pasce o získavaní strategickej autonómie EU a skutočnej zvrchovanosti. Vyjadrila sa k postojom USA, no nie Európskej únie. Konštatovala, že ak sa chcú Spojené štáty zriecť – a v nemčine v neporovnateľne presnejšom vyjadrení „aus freiem Willen“ (z vlastnej vôle“), role svetovej veľmoci, bude sa Európa musieť nad tým hlboko zamyslieť“. Nekonkretizovala, o ktorej časti Európy hovorí a zároveň odpovedala v nadčasovom význame celoeurópskeho pohľadu presahujúceho horizont zoskupení, akými sú EÚ a NATO.

Dva spomínané odstavce o vojskách USA v Nemecku na webovej stránke Úradu kancelárky v nemčine
https://www.bundesregierung.de/breg-de/suche/interview-kanzlerin-sz-1764690

O strategickej autonómii EÚ pod vedením francúzskej generality sníva Paríž. Berlín ale vôbec nejasá nad vyhliadkou, že Francúzsku porastie po odchode Británie z EÚ mocenský apetít. Ostane jediným členským štátom EÚ s vlastným arzenálom jadrových zbraní. Predstava výmeny amerického jadrového dáždnika za francúzsky je pre Nemecko absurdná. 65-ročná Angela Merkelová, ktorej asi príde o dva týždne francúzsky prezident Emmanuel Macron pogratulovať k 66. narodeninám, si budem musieť dávať pozor na jazyk, aby mu neodvrkla niečo trpké, ale pravdivé.

Rozhovor s Merkelovou. Transkripcia a dabing na YouTube
https://www.youtube.com/watch?v=UrG32y6VNJE

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.