Štyridsaťštyriročný profesionálny aktivista Juraj Rizman vyrastal v Bratislave. Jeho životný príbeh spísal Karol Sudor a spopularizovala časť série Svetlo pod perinou pod názvom Juraj Rizman: Chlapec, ktorý robil zle a polepšil sa. V detstve robil závodne cyklistiku, navštevoval športové gymnázium. Sudor informuje: „Niekedy prišlo aj na päste. Juraj rany dával aj dostával. Za necelé dva roky stihol byť skínom, pankáčom, metalistom, depešákom aj kadečím iným.“ Videl, že niektorí jeho kamaráti skĺzli na šikmú plochu, niektorí začali mať problémy so zdravím a o niektorých sa začala zaujímať polícia. Juraj nechcel skončiť ako oni. Keď mal 16 rokov, začal pomáhať organizácii Greenpeace ako dobrovoľník. Po skončení športového gymnázia si spravil dve nadstavbové štúdiá zamerané na životné prostredie a environmentálnu politiku.

Policajtom sa však vďaka tomu nevyhol. V roku 1994 ho v Mochovciach zadržali, keď bol na rebríku chladiacej veže jadrovej elektrárne, no vyviazol len s pokutou. Od roku 2002 pracoval v Greenpeace ako hovorca a fotograf. Od septembra 2008 do roku 2013 bol riaditeľom slovenskej kancelárie Greenpeace. Pôsobil aj ako riaditeľ komunikácie Greenpeace pre strednú a východnú Európu. Podieľal sa na kampaniach proti plánovanej ťažbe zlata a uránu či za prijatie zákona o starých environmentálnych záťažiach. Od roku 2012 bol členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, poradného orgánu vlády SR pre oblasť rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku.

V januári 2010 spolu s občianskym združením Človek v ohrození, Grigorijom Mesežnikovom, Ondrejom Dostálom, Andrejom Bánom, Danielom Pastirčákom, Branislavom Tichým a Petrom Weisenbacherom z Amnesty International Slovensko vyjadril podporu bahaistickej komunite v Iráne. Túto agendu priniesol Bán na stranách .týždňa už v marci 2009 a o niečo skôr aj Karol Sudor v Sme.

Od roku 2016 pracoval pre organizáciu Via Iuris, kde koordinoval komunikáciu a kampane. V roku 2017 ho ocenili ako top hovorcu roka (ocenenie dostal za kampaň a komunikačné aktivity Via Iuris, ktoré významne prispeli k zrušeniu Mečiarových amnestií). V porote sedela aj Iveta Radičová. V marci 2017 organizácia Via Iuris spustila internetovú stránku somza.to, ktorá podporovala zrušenie Mečiarových amnestií. Práve Rizman informoval, že po skupine právnikov, advokátov a osobností kultúrneho a spoločenského života majú už aj občania nástroj apelovania na poslancov NR SR, aby prijali ústavný zákon na zrušenie amnestií. Vyhlásenie podpísali aj Daniel Lipšic, Iveta Radičová, Pavol Demeš, Grigorij Mesežnikov, Milan Lasica, Fedor Gál, Daniel Pastirčák, Tomáš Janovic, Daniel Hevier, riaditeľ Martinusu Michal Meško, Táňa Pauhofová, Zuzana Kronerová, Jana Kirschner, Peter Šťastný, Michal Handzuš, šéf činohry SND Roman Polák a rektor UK Karol Mičieta.

Autor: Karol Kardoš