Spojenými štátmi od konca mája otriasajú násilné pouličné nepokoje, počas ktorých horia budovy, tečie krv a umierajú civilisti i poriadkové sily. Počet vyhasnutých životov sa v čase písania tohto článku po viac ako troch týždňoch konfrontácií ráta na desiatky. V stovkách amerických miest rozvášnené davy zapaľovali autá a rabovali obchody. Mienkotvorné spravodajské chobotnice ako CNN alebo Reuters pripisujú hlavnú vinu na prudkom vzbĺknutí hnevu pretrvávajúcemu rasizmu a policajnej brutalite. V hre je však oveľa viac.

Tým sa dostávame k ťažiskovej európskej optike politicko-spoločenského rozvratu, ktorý nesie mnohé znaky amerického majdanu. K ikonoklazmu. Pre Európanov nie je najdôležitejším faktorom súčasného diania podvracanie vlády nedostatočne globalistického a kultúrne málo progresívneho prezidenta Donalda Trumpa. Európanov sa bytostne dotýka čosi vážnejšie: brutálne búranie ich kultúrnych statkov. Medzi ne patria sochy, monumenty a pamätníky historickým osobnostiam alebo udalostiam.

Ikonoklazmus, nazývaný aj obrazoborectvom, prebieha v USA už niekoľko desaťročí. Rozbehol sa počas kultúrnej revolty mládeže v 60. rokoch ako prejav ohľaduplnosti voči menšinovým skupinám, cítiacim sa byť urážanými symbolmi Konfederácie, ktorá vraj v občianskej vojne 1861 – 1865 prelievala krv za udržanie otrokárstva. S jedlom rástla chuť a vzťahovačné bolestínstvo rozširovalo likvidačný okruh na akékoľvek symboly subjektívne vnímaného rasového útlaku. Absurdnosť požiadaviek neraz vyvolávala v Európe úškrny nad spočiatku rýdzo americkým fenoménom prehnanej ústretovosti a takzvanej politickej korektnosti.

Autor: Patrik Sloboda