Zdravotnú koronavírusovú epidémii sme v rámci EÚ prežili s najmenšou úmrtnosťou, čo však nemôžeme hovoriť o ekonomickej pandémii, ktorá sa podľa stanoviska OECD, ale napokon aj NBS podpísala dnes pod najväčšiu hospodársku recesiu slovenskej ekonomiky. Aký bude jej priebeh ale závisí od priebehu globálnej ekonomickej recesie, ktorá však v tomto roku počíta s poklesom HDP o 8 percent, pričom podľa prognózy OECD, má slovenská ekonomika v tomto roku poklesnúť o ešte viac percent. Veľa bude závisieť či v druhej polovici roka neprepukne druhá vlna nákazy, na ktorú by vláda reagovala rovnakými karanténnymi opatreniami a či už bude k dispozícii aj účinná vakcína proti chorobe Covid-19. Buďme teda realisti a nepočítajme ani s vypuknutím druhej vlny nákazy, ale ani s existenciou účinnej vakcíny a preto sa pozrime na východiska naštartovania hospodárskeho rastu.

Dôvody väčšieho prepadu poznáme

Slovenská ekonomika je integrálnou súčasťou globálnej ekonomiky, ktorá z dôvodu všadiaľ prítomnej globalizácie sa „nakazí“ každou jej chorobou. Patríme medzi najviac závislé ekonomiky od dopytu po našich produktoch na zahraničných trhoch, ktorý sa zároveň najviac podieľa na zamestnanosti. Ak teda poklesne zahraničný obchod a narastie nezamestnanosť, dochádza k výraznému poklesu HDP a preto sa ani nemôžeme čudovať, že tak OECD ako aj NBS nám prognózujú najvyšší prepad tohto makroekonomického ukazovateľa v histórii samostatného Slovenska. Ďalším negatívnym javom v ekonomike je väčšinový podiel automobilového priemyslu na priemyselnej výrobe, čo však  prípade jeho poklesu znamená narušenie dodavateľsko-odberateľského reťazca výrobcov jednotlivých súčastí automobilového priemyslu. Sprievodným znakom je však pokles príjmov domácnosti, zisku kooperujúcich podnikov a tiež zvyšovanie deficitu vo verejných financiách. V prípade, že u väčšiny účastníkov trhu začne narastať objem záväzkov a pohľadávok, ktorého sprievodným znakom sa stáva druhotná platobná neschopnosť, zachraňujú domácu ekonomiku najprv menová politika ECB a následne fiškálna politika vlády.

Nadmerná likvidita peňazí

Ekonomiku starého kontinentu zaplavili nepredstaviteľné masy peňazí zo strany ECB pre členov eurozóny a najnovšie aj od Európskej komisie pre všetky členské krajiny únie, z ktorých chcú si všetci „uchmatnúť“ čo najviac. Je známe stanovisko Nemeckého ústavného súdu týkajúce sa vykupovania štátnych dlhopisov od členských štátov eurozóny, ktoré vraj nie vždy bolo proporcionálne, čo musí ECB doložiť. Ináč vraj zakáže nemeckej centrálnej banke sa zúčastňovať kvantitatívneho uvoľňovania. Pokiaľ ide o peniaze od Európskej komisie, tak časť z nich budú pôžičky, ktorých úročenie nepozná nikto a ich splácanie by nemalo byť skôr ako po roku 2028. Druhú časť sú dotácie z doterajších príspevkov členských štátov únie a nových daní, ktoré zatiaľ nie sú v únii schválené. Ako sa napokon peniaze prerozdelia nevedno, keďže sú rozdielne stanoviská medzi čistými prijímateľmi, ktorí chcú stále viac peňazí a čistými platcami, ktorí chcú platiť menej. Najviac postihnuté štáty, ktorými sú Taliansko a Španielsko chcú viac preto, že majú najvyšší deficit verejných financií a najviac nezamestnaných, s čím nesúhlasia štáty Vyšehradskej štvorky, čo určite zvyšuje nedôveru v celej únii, s ktorou ale treba pokiaľ ide o rozdelenie peňazí počítať. S čím však treba súhlasiť je, že s rozdeľovaním európskych peňazí bez rozdielu ich zdrojov boli doteraz vždy problémy. Sú totiž spájané s korupciou, s netransparentnosťou ich využívania v prospech nevyhnutných štrukturálnych zmien a nepodporujú tiež trhovú konkurenciu. Terajšia masa lacných peňazí ale podporuje ich likviditu a tak sa právom očakáva, či z dôvodu ich znehodnotenia nedôjde aj k nárastu inflácie.

Vládny stimulačný program

Dostať sa z terajšej hospodárskej recesie nebude možné bez požičiavania si peňazí z popísaných zdrojov. Koľko by si vlády mali peňazí požičať, závisí od miery poklesu ich domácej ekonomiky. Vo všeobecnosti platí, že objem dlhov by sa mal rovnať percentuálnemu poklesu národnej ekonomiky, ináč sa domáca ekonomika v blízkej budúcnosti z recesie nedostane. Ale v záujme efektívneho využitia požičaných peňazí, ktoré daňoví poplatníci musia raz vrátiť, sa pokladá za dôležité, aby vláda mala vypracovaný aj vlastný fiškálny stimulačný program, Jeho obsahom majú byť požadované zmeny v štruktúre domácej ekonomiky bez sociálnych balíčkov, možnosti zmien v daňovej a odvodovej oblasti, keďže podpora domácej spotreby občanov je veľmi dôležitá. Počíta sa však aj so zásadnými zmenami v doterajšom systéme fungovania vedy, výskumu a vzdelávania.

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.