Keď Igor Matovič a jeho zostava preberali 21. marca vládu, Slovensko už bolo UPROSTRED KORONAVÍRUSOVEJ KRÍZY. Krízový štáb Pellegriniho vlády fungoval, v konfrontácii s okolitými krajinami sme s predstihom zaviedli protikrízové opatrenia, čím Slovensko získalo náskok.

Už samotné obdobie od volieb do vymenovania vlády však nebolo bez incidentov. Veľkorysé gesto Petra Pellegriniho, keď na krízový štáb pozýval aj Matoviča, sa mu veľmi skoro vypomstilo. Ten neuniesol, že nie je epicentrom pozornosti, a začal takzvane na hulváta prácu štábu kritizovať, pričom jeho hlavné výhrady boli v tom, že štáb nezasadá permanentne a Pellegriniho vláda nemá jasný plán, respektíve koncepciu.

Hneď po nástupe vlády sa ukázalo, že žiaden plán nemá ani Igor Matovič, naopak, miera chaosu sa len umocnila. Čo sa týka krízového štábu, okrem čiastočnej personálnej obmeny ho iba premenoval na permanentný. Uplatnil tak klasický model matovičovskej politiky. Žiadna zmena obsahu politiky, zato silný marketing. Svoje pôsobenie začal dlhými narcistickými tlačovými konferenciami, ktoré, s miernym zveličením, trvali polovicu jeho pracovného času. Druhou charakteristikou týchto konferencií bolo, že na väčšinu otázok odpovedal sám, dokonca aj vtedy, keď žurnalisti smerovali svoje otázky na konkrétneho ministra. Objektívne však treba pripustiť, že v súvislosti s epidemiologickou situáciou Matovičova vláda vecne nadviazala na tú Pellegriniho.

Súčasťou boja s krízou bol aj balíček opatrení, ktoré sa prijímali v skrátenom legislatívnom konaní a až na jeden prípad ich podporilo široké koalično-opozičné spektrum. Tým jedným prípadom bol zákon, ktorý umožňuje sledovať ľudí na základe pohybu ich SIM kariet, pričom Úrad verejného zdravotníctva, teda aj Matovičova vláda, by sa tak dostali k mnohým informáciám – na zvládnutie krízy zbytočným – kto si s kým volá, ako často, kto komu posiela správy, ba dokonca kto komu posiela maily. Práve tento zákon, predovšetkým však jeho znenie je nielen prejavom ťažkej Matovičovej paranoje, ale aj jeho schopnosti ignorovať všetko, čo nachystala predchádzajúca vláda – ministerka Denisa Saková už mala pripravenú aplikáciu, ktorá by detegovala pohyb osôb, ale bez ďalších zbytočných informácií.

O tom, že základnou charakteristikou Matovičovho vládnutia je politický marketing vždy na prvom mieste, nás mohlo presvedčiť teatrálne podpisovanie koaličnej zmluvy všetkými poslancami koalície. Cieľ bol jasný: pripomenúť sa voličom pozérskym gestom, a zároveň zaviazať koaličných poslancov podpisom k lojalite, rozumej servilnosti pri podpore vlády. Tu sa však Igor Matovič trochu prepočítal. Jeho marketingové gestá nenašli nadšený súhlas medzi mnohými jeho poslancami. Traja z nich to dokonca verejne deklarovali – Ondrej Dostál z poslaneckého klubu SaS, paradoxne dokonca aj Anna Záborská z klubu OĽaNO a Miroslav Kollár z klubu Za ľudí. Posledný menovaný dokonca toto gesto principiálne odmietol a aj keď verbálne deklaroval podporu koalícii, svoj podpis pod koaličnú dohodu nakoniec nedal. Takže hneď na začiatku vládnutia sa ukazuje, že Matovičove gestá rozhodne nie sú všetkým koaličným politikom po chuti.

Roman Michelko