MUDr. Vladimír Malec, PhD |
Je však taký nízky počet ochorení (doteraz) a hlavne taká nízka úmrtnosť na COV19 u nás naozaj iba výsledkom prísnej karantény? Čakajú nás tisíce infikovaných a stovky úmrtí?
Pohromu v Taliansku a Španielsku pripisujú aj zdravotnícki odborníci nedisciplinovanosti tamojších obyvateľov, ktorí nedodržiavali karanténu, vysokú úmrtnosť v porovnaní s inými štátmi (hlavne severskými) zdôvodňujú tým, že na severe Európy je obyvateľstvo v lepšej kondícii, lebo viac športuje a je tam aj lepšia zdravotná starostlivosť. Sú to však ničím nepodložené vyhlásenia, chabé pokusy nájsť nejaké logické vysvetlenie pre niekoľkonásobne vyššiu úmrtnosť infikovaných v Taliansku a Španielsku, ktorú ani zdravotnícki experti z WHO nevedia vysvetliť. Odborníkom totiž uniká jeden dôležitý detail. Vysoký počet úmrtí v Taliansku sa netýka celej krajiny, ale predovšetkým Lombardska, provincie, ktorá má 10 miliónov obyvateľov (čo je šestina obyvateľov Talianska). Ale práve v Lombardsku zomrie na COV19 až 60 percent infikovaných v Taliansku. Keď si pozrieme na údaje z talianskej internetovej stránky, ktorá uvádza aktualizované počty úmrtí podľa regiónov, obrovský nepomer medzi regiónmi je doslova šokujúci.
Reči o vyššej úrovni zdravotníctva na severe Európy a lepšom zdravotnom stave vyšportovaných severanov sú nezmysly. Úmrtnosť v Taliansku (obzvlášť v Lombardsku) niekoľkonásobne prevyšuje celosvetový priemer. Chcú hádam zdravotnícki odborníci z WHO tvrdiť, že talianske zdravotníctvo je 30-krát horšie ako svetový priemer? Trochu poznám talianske zdravotníctvo cez onkológiu, ale neverím, že v iných oblastiach je horšie. Určite je minimálne porovnateľné so zdravotníctvom v severských krajinách. A pokiaľ ide o zdravotný stav obyvateľov, podľa spoločnosti Bloomberg, ktorá každoročne hodnotí zdravie obyvateľstva v 169 krajinách, sú najzdravším národom na svete Španieli a hneď za nimi na druhom mieste sú Taliani! (Po nich Islanďania, Japonci a Švajčiari.) Švédi sú na šiestom mieste a Nóri dokonca až na desiatom. Dáni a Nemci sa do prvej desiatky ani nedostali. Na základe čoho teda pripisujú niektorí zdravotnícki odborníci takú vysokú úmrtnosť v Taliansku a Španielsku horšiemu zdravotnému stavu tamojších obyvateľov?
Výrazne vyšší počet úmrtí v Lombardsku nielen v porovnaní so svetovým priemerom, ale aj v porovnaní s inými oblasťami Talianska, sa nedá vysvetliť žiadnym zo zdôvodnení, ktoré uvádzajú zdravotnícki odborníci. Zdravotníctvo v Lombardsku nie je horšie ako na Sicílii, ani Sicílčania nie sú o toľko disciplinovanejší ako Lombarďania a ťažko sa dá uveriť, že Taliani v Ríme sú 26-krát zdravší ako Lombarďania a Sicílčania dokonca až 49-krát. Nesúvisí to ani s tým, že do Lombardska prišli skôr infikovaní turisti, väčšina turistov prichádza cez Rím, cez letisko Fiumicino prejde ročne 40 miliónov ľudí, kým cez Milánske Malpensa Airport iba 19 miliónov. V zime síce chodia do Talianska lyžiari, ale provincia Trento má nízky počet úmrtí, lyžiari sa v Taliansku skôr nakazili ako nákazu priniesli. Čo je teda za ohromujúco vysokou úmrtnosťou Lombarďanov? Sú iní ako ostatní Taliani?
Sú. Ako sa môžeme dočítať na stránke Eupedia, ktorá sa venuje genetike – „Taliansko je fascinujúca krajina pre populačných genetikov aj pre historikov. Ako povedal Metternich v roku 1847 – Taliansko je len geografický výraz. Polostrov bol zjednotený Piedmontom o dve dekády neskôr, ale Metternichova poznámka je ešte stále plne pravdivá. Nejestvuje jeden taliansky národ, ale množstvo etnických a kultúrnych skupín, často s vlastnou nezávislou históriou siahajúcou do staroveku.“ Takže odlišná genetika? Pokiaľ sa pozrieme na genetické mapy Talianska, zistíme, že severné Taliansko sa naozaj trochu líši od zvyšku krajiny. V celej krajine je vysoká frekvencia Y haploskupiny R1b, ale v severnom Taliansku je táto haploskupina takmer úplne zastúpená jej zvláštnou podskupinou Rib-S28, ktorá sa smerom na juh postupne vytráca, pričom má najvyššie zastúpenie práve v Lombardsku. Smerom na juh Talianska sa táto podskupina postupne vytráca.
Y haploskupiny sú veľké genetické skupiny mužov, ktorí mali v dávnej minulosti (pred mnohými tisícročiami) spoločného praotca. Genetická mutácia Y chromozómu sa dedí z otca na syna celé generácie. V Európe je päť veľkých mužských haploskupín (R1a, R1b, I1, I2 a N1c), približne 75 % percent Európanov je potomkom piatich mužov (a siedmich žien). Okrem toho sú, samozrejme, v Európe aj ďalšie mužské aj ženské haploskupiny, ale sú v menšine. Môže byť za vysokým percentom infikovaných Lombarďanov a za ich vysokou úmrtnosťou genetika?
Zvláštne však je, že mutácia receptorového génu (CCR5-Delta32), ktorá poskytuje rezistenciu voči HIV infekcii, sa našla už v kostrách z bronzovej doby, starých 2 900 rokov. Napriek tomu, že AIDS sa objavil len nedávno. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15815693
Frekvencia tejto mutácie sa smerom zo severu na juh postupne znižuje. Nie je jasné, čo zvýhodnilo túto mutáciu, vedci sa domnievajú, že možno mor. Ak však jestvuje prirodzená genetická rezistencia voči AIDS-u, je vysoko pravdepodobné, že jestvuje aj prirodzená rezistencia voči COV19.
Pokiaľ dáme do tabuľky úmrtnosť Európanov v prepočte na milión v jednotlivých štátoch, zistíme, že vysoká úmrtnosť sa vyskytuje v krajinách, kde je vyššia frekvencia haploskopiny R1b a nižšie, alebo žiadne frekvencie ostatných v Európe dominantných génov.
Ak zo 72 248 pozitívne testovaných Španielov zomrelo 5 690, kým z 53 340 Nemcov len 399, asi to nebude tým, že v Nemecku testovali tisíce infikovaných bez klinických príznakov ochorenia.
Kým v Taliansku zomrelo 11 percent infikovaných a v Španielsku 7,8 percenta, v Nemecku to bolo len 0,93 percenta.
Za líniou idúcou po západnej hranici Nemecka, južnej hranici Rakúska a západnej hranici Slovinska je s výnimkou Portugalska úmrtnosť výrazne vyššie, pričom stúpa v štátoch Beneluxu, cez Francúzsko do Španielska a Talianska. Rovnako, ako stúpa v tejto oblasti zastúpenie R1b génov a klesá zastúpenie ostatných štyroch v Európe dominantných haploskupín.
Ak v Číne zomrelo 3 300 ľudí z viac ako 81-tisíc infikovaných a v Španielsku vyše 7 300 z 81-tisíc, asi to nebude len zásluha vysokej úrovne čínskeho zdravotníctva. Ak zo 66 125 infikovaných Nemcov zomrelo 616 a zo 101 700 Talianov 11 500, je to pomer 0,93 percenta k 11,3 percenta!!
Infekcia COV19 bola pritom v obidvoch krajinách zaznamenaná v januári a je dokonca dôvodné podozrenie, že vírus priniesol do Talianska Nemec. Viac ako desaťnásobná úmrtnosť Talianov v porovnaní s Nemcami je príliš veľký rozdiel, aby sme ho mohli považovať za náhodu.
No a podobný nepomer je aj medzi Rakúskom a Holandskom. Kým v Rakúsku zomrelo 1,1 percenta infikovaných, v Holandsku je to 7,3 percenta! V obidvoch krajinách sa pritom nákaza objavila vo februári.
Táto vysoko pravdepodobná rezistencia voči COV19 u veľkej časti európskej populácie určite nie je viazaná na mužský Y chromozóm, to by muži nemali viac ako dvojnásobnú úmrtnosť ako ženy. Mužské haploskupiny nám hovoria len o určitej genetickej príbuznosti/odlišnosti jednotlivých etník. Nuž a z hľadiska genetiky patrí väčšina Nemecka, aj veľká časť Rakúska, do východnej Európy.
Vývoj v Nemecku ani zďaleka nekopíruje situáciu v Taliansku alebo Španielsku. Ani my nie sme desať dní za Talianskom. Pred desiatimi dňami mali Taliani 12-tisíc infikovaných, ale vyše 800 úmrtí. V Nemecku je dnes vyše 66-tisíc infikovaných, ale len 616 úmrtí. A vo vážnom až ťažkom stave je tam necelých dvetisíc ľudí. Pri prepočte na štát veľký ako Slovensko by to bolo 130 ľudí vo vážnom stave a 40 úmrtí. Rakúsko má 193 infikovaných vo vážnom stave a 108 úmrtí. To by pri prepočte na počet obyvateľov Slovenska bolo 120 ľudí v ťažkom stave a 67 úmrtí. V Nemecku zaznamenali prvý prípad COV19 v januári a v Rakúsku vo februári. Tvrdenie, že „zvyšok Európy je desať dní za Talianskom“, je nezmysel. Počty infikovaných všade určite porastú, tak ako aj počet úmrtí. Ale ako sa zdá, taliansky scenár sa ani v Nemecku, ani v Rakúsku neopakuje. A zatiaľ sa neopakuje ani v žiadnej krajine na východ od západnej hranice Nemecka, Rakúska a Slovinska. Tak prečo by sme mali byť výnimkou? Je veľmi pravdepodobné, že COV19 bol u nás už skôr, ako sme ho prvýkrát zaznamenali. Ibaže sme tie ťažké, protrahované infekcie považovali za chrípku. Hoci pri spätnom pohľade mnohé prípady vykazovali všetky typické znaky koronavírusovej infekcie. (Testy sa vtedy ešte nerobili.) Ľudia zo Slovenska sa chodili lyžovať do Talianska aj v januári a februári, keď tam už prebiehala koronavírusová infekcia. Nie je možné, aby sa nikto nestretol s infikovaným Talianom.
Počet infikovaných u nás určite stúpne. Ale nezažijeme krízu, akú zažívajú Španieli a Taliani. Nie sme desať dní za Talianskom. V matematickom vzorci chýba jedna dôležitá veličina. Konštanta DNA špecifická pre ten-ktorý región.
Len si všimnime priepastný rozdiel vývoja nákazy v Taliansku a Slovinsku, ktoré bezprostredne susedí s ohniskom nákazy. Genetická špecifikácia týchto regiónov je výrazne odlišná.
Opakujem, tabuľka, kde sa dá vývoj online pozorovať a konfrontovať moje pozorovanie s aktuálnou realitou, je tu: https://www.worldometers.info/coronavirus/