Miliardy potomkov homo sapiens ovládajú médiá, zábavný priemysel, politici, náboženstvá a finančný systém. Všade sa im ponúka mytologický príbeh boja dobra so zlom. Každá strana sa v tomto príbehu snaží vyvolávať dojem, že dobro je vždy na ich strane. Skrytý princíp týchto príbehov je najväčším klamom dejín človeka.

O mytologickom boji dobra a zla nás presviedča predovšetkým liberálny tábor s bilbordmi sľubujúcimi slušnosť a lepšie časy okamžite potom, ako definitívne skoncuje s fiktívnym zlom. Táto propaganda funguje, hoci reálne neponúka nič. Funguje preto, lebo naša novodobá kultúra prevzala zoroastristický archetyp permanentného boja dobra so zlom, archetyp neba a pekla, spásy a zatratenia. Dávno pred týmto konceptom existoval úplný iný pohľad do najvnútornejšej povahy ľudského bytia. Žiadne delenie na dobro a zlo nejestvovalo, pretože nikto nie je dobrý a zlý. Svet sa hlboko vo svojom princípe nemení a nikomu sa ho zlepšiť nepodarilo. Život a svet proste sú. Každý z nás sa podieľa na existencii zla, inak by sme nemohli žiť. Všetko, čo robíme v mene dobra, prináša iným pravý opak – prináša im niečo zlé. Samotný stvoriteľ – alebo, ak chcete, najvyšší tvorivý potenciál kozmu – nerozlišuje medzi dobrom a zlom. Boh vo svojej všemohúcnosti stvoril rovnako tak raj, ako aj peklo. Je to mysterium tremendum et fascinas, tajomstvo hrôzy a úžasu. Každý z nás sa svojím životom a skúsenosťou podieľa na tejto kozmickej hre – redukovať ju na úlohy zástancov dobra a zla je iba ilúzia zneužívaná náboženstvami a politikou na presadenie vlastných záujmov. Pravá podstata najväčšieho mystéria bytia je nevysloviteľná, nepomenovateľná a vždy mimo dobra aj zla. V tejto kozmickej hre je na nás, do ktorej z úloh sa chceme premiestniť. Náboženstvá a politika ľuďom vždy prinášajú vidinu lepších čias, blaženého pokoja a večnosti. Ale vždy až niekedy potom. Za obzorom, za preklenutím momentálnych problémov a až po víťazstve v tom boji so zlom. Túto fatamorgánu si ľudstvo bezvýhradne osvojilo, čím sa stalo ľahko ovládateľnou masou, ktorej sa pred zrakmi projektuje vidina zmeny. Je našou tragédiou, že si vôbec neuvedomujeme, že večnosť na nás nečaká niekde za vrátami našej záhrady. Večnosť je tu a teraz.

…

Autor: Tibor Eliot Rostas

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ