Prorocké varovanie pred zeleným absolutizmom
„V ostatných týždňoch a v ostatných dňoch sme sa nesmierne snažili dospieť k dohode o európskom rozpočte“, oznámil v piatok večer skrúšene predseda Európskej rady Charles Michel. Prečo skrúšene? Pretože „dnes sme žiaľ dospeli k poznaniu, že nebolo možné dosiahnuť dohodu. Zistili sme, že potrebujeme viac času. Uvedomujeme si, že európsky rozpočet je ťažkou témou, ťažko sa o ňom rokuje, obzvlášť po brexite a výpadku v rozsahu 60 až 70 miliárd eur.“
Čo je veľa, to je veľa
Bývalý belgický ministerský predseda, ktorý sa od 1. decembra v novej funkcii na špici Európskej rady v angličtine tituluje ako President, používa velikášsku rétoriku, nad ktorou sa najmä Európania z nečlenských krajín EÚ posmešne uškŕňajú. Tak ako mnohí eurokrati, aj on megalomansky premenúva unijný rozpočet na európsky. A skľúčene potom konštatuje, že mu ho premiéri a prezidenti (držitelia najvyššej výkonnej moci v členských štátoch) neodsúhlasili. Nepomohlo ani intenzívne dvojdňové presvedčovanie. Tlačová agentúra Slovenskej republiky sa s rozpočtovou fraškou v Bruseli orwellovsky pohrala. Nepoprela v titulku zlyhanie dvojdňového handlovania v belgickej metropole, no prekvalifikovala ho v titulku na úspech.
https://www.teraz.sk/ekonomika/pellegrini-neuspech-rozpoctovej-dohod/447924-clanok.html
Vec sa má tak, že skupina sedemnástich členských štátov naliehala na rázne zvýšenie rozpočtu EÚ. Kým dosiaľ dosahoval výšku na úrovni 1,07 percenta hrubého národného produktu (HNP), spomínaná 17-členná skupina, známa ako Priatelia ambicióznej Európy, ho navrhla zvýšiť takmer o štvrtinu z 1,07 na 1,3 percenta.
Malá poznámka. Pod skratkou HNP treba rozumieť hrubý národný produkt, čo je kategória mierne odlišná od hrubého domáceho produktu HDP. O nepatrných rozdieloch medzi nimi podáva Wikipédia vysvetlenie tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hrub%C3%BD_n%C3%A1rodn%C3%BD_d%C3%B4chodok
Ešte dôležitejšia otázka však znie, prečo sa vôbec v Európskej rade uvažovalo pri zostavovaní sedemročného rozpočtu 2021-2027 o jeho zvýšení, a nie logicky o znížení, keď z EÚ odchádza Veľká Británia.
Zdalo by sa, že na vine je nenásytnosť skupiny Priatelia kohézie. Tvoria ju krajiny, ktoré odmietajú krátenie kohéznych fondov a zdrojov určených pre fondy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dôvod, prečo sa o škrtoch v týchto oblastiach uvažuje, spočíva v enormných nákladoch na plnenie požiadaviek novo zavádzanej ideológie. Je ňou klimatický alarmizmus. Eurokrati ho pretavili do despotického programu European Green Deal, prekladaného do oficiálnej bruselskej slovenčiny ako Európsky ekologický dohovor. Opäť imperiálne zovšeobecnený na európsky, hoci sa vzťahuje len na EÚ. Slovenskojazyčná webová stránka Európskej komisie ho označuje za stanovenie cesty, ako sa stať „prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete do roku 2050„. V zaslepenom oduševnení prezrádza aj to, o čo v tomto rozpočtovo nenásytnom monster-projekte ide. O bezprecedentné dotovanie „nových podnikov„, čiže korporátnych klanov, ktoré sa vrhajú do zeleného a veľkoryso subvencovaného zeleného podnikania. Na svoje si prídu aj najrôznejšie „zainteresované strany“, čo sú záujmové skupiny v sektore finančných a iných služieb.
https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal_sk
Zelená opacha má výhľadovo pohltiť v priebehu nastávajúcich desiatich rokov celkove minimálne tisíc miliárd eur. Viac než polovina týchto nákladov sa má hradiť z rozpočtu EÚ. Informuje o tom i slovenskojazyčná webová stránka Európskej komisie v správe pod titulom „Vysvetlenie k Investičnému plánu európskeho ekologického dohovoru a Mechanizmu spravodlivej transformácie„. Nemôže v nej chýbať záväzok, že tento investičný plán vytvorí okrem iného „podporný rámec pre súkromných investorov a verejný sektor na uľahčenie udržateľných investícií.“ Z verejných rozpočtových zdrojov sa tak nekresťansky nabalia privilegované korporátne klany. Nebudú stratové, čo im v podstate zaručuje formulácia o uľahčení „udržateľných investícií“.
Európska komisia (EK) v januári odporučila vyčleňovať štvrtinu (25%) celkového rozpočtu EÚ na programy v oblasti klímy a životného prostredia. V rozpočtových návrhoch EK, ktoré Európska rada v piatok nedokázala odobriť, sa podľa TASR podiel výdavkov súvisiacich so zmenami klímy zvýšil na 27 až 30 percent. To sú kolosálne čísla a niet divu, že technokrati z Európskej komisie dostali poverenie hľadať možnosti krátiť výdavky v iných kapitolách. „Návrhy eurokomisie ubrali z vedy a výskumu, zrušili program vojenskej mobility“ , približuje TASR.“ Nové členské štáty EÚ zomkli spolu so starými, stredomorskými, šíky a táto skupia (Priatelia kohézie) sa zaťala. Prejavila síce ochotu ku kompromisom, no zjavne nedostatočným, keď dvojdňový „Rozpočtový summit EÚ sa končil bez dosiahnutia kompromisu„, ako konštatuje titulok z TASR.
Po brexite na obzore ďalšie exity
V zásade narazili v piatok na seba dva tábory. Početnejší si premaľoval vývesný štít zo somráckeho Priatelia kohézie na dynamickejší Priatelia ambicióznej Európy. Druhý tábor je štvorčlenný a presadzuje zastropovanie rozpočtu EÚ na jedno percento HNP. Štyrmi mušketiermi, čo bránia výdavkovú striedmosť a hospodárnosť, sú Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko. V Bruseli dostali už aj neoficiálne pomenovanie The Frugal Four a skratku F4. Toto kvarteto striedmych a šetrných však naráža na mocných protivníkov. Zelenou ideológiou hnaný Európsky parlament je pripravený požehnať nafúknutie rozpočtu na 1,3% HNP v mene „zachraňovania planéty“, nech to stojí, čo to stojí. Ani Európska komisia nebude ochotná zložiť zbrane bez boja. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, vzniesla už 12. februára na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu smrteľne vážne varovanie, že bez dostatočných rozpočtových zdrojov sa Zelený klimatický dohovor zrúti. Slniečkárskej poslaneckej väčšine museli jej slová znieť ako posledné varovanie pred apokalypsou.
Dá sa očakávať, že na Brusel sa teraz navalia mračná lobistov nadnárodných investorov do zelenej transformácie a eurokracia bude hľadať spôsoby „kreatívneho financovania“. Ak sa patrične nenavýši rozpočet EÚ, budú zrejme občania členských štátov oberaní cez „upravené“ dane. Tichý odpor proti despotizmu v dôsledku toho zosilnie. Bývalý rumunský prezident (2004-2014) Traian Basescu, ktorý je toho času poslancom Európskeho parlamentu, asi vie, o čom hovorí, keď varuje, že vyostrenie sporov okolo financovania Európskeho ekologického dohovoru zvyšuje riziko odchodu ďalších dvoch-troch štátov z EÚ.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Zdroj
