Na Ukrajine si nedávno pripomenuli šieste výročie tragických udalostí, ktoré sa na kyjevskom Majdane odohrali 18. – 20. februára 2014. Po celej krajine sa konali smútočné a spomienkové podujatia, pripomínali obete Majdanu, ale väčšinou iba tie zo strany demonštrantov… To, že zahynuli a boli zranené stovky policajtov, sa nespomínalo. Naopak, aj v novom vládnom dokumente ich znova obvinili z násilia.

Výbor Rady pre informačnú politiku schválil návrh vyhlásenia ohľadom udalostí v rokoch 2013 – 2014. V tomto dokumente sa znova obhajujú demonštranti a radikáli a opäť sa odsudzuje Janukovič, policajti, príslušníci Berkutu a pod., aj keď, ako uvádzajú viaceré ukrajinské média, vyšetrovatelia zistili, že na policajtov a príslušníkov Berkutu strieľali radikáli a neonacisti, ako aj gruzínski snajperi – provokatéri. Ukrajinskí vyšetrovatelia presne zistili, že práve účastníci Majdanu, ako prví začali strieľať na policajtov a berkutovcov a tým vyprovokovali následný chaos a krviprelievanie.

Najpopulárnejší ukrajinský denník Strana (Krajina) zverejnil úplný zoznam policajtov, ktorí boli zranení na Majdane, uviedol dáta a príčiny zranení. Novinári prízvukujú, že na tomto zozname sú mená takmer tisíc ľudí! „Tento dokument otvára oči, poukazuje na obrovský rozsah násilia spáchanom na príslušníkoch orgánov právnej ochrany. Po prečítaní tohto zoznamu označovať účastníkov Majdanu za „výlučne brániacich sa a mierumilovných protestujúcich“ sa absolútne nedá. Náš denník analyzoval tento zoznam a pripomína, ako mlátili a mrzačili policajtov v rokoch 2013 – 2014. V tomto dokumente je 919 mien policajných príslušníkov, ktorí tak alebo inak boli poškodení počas protestov,“ uvádza denník Strana – https://strana.ua/news/248935-majdan-2014-kak-izbivali-i-ubivali-militsionerov-.html/ .

Prvých 15 policajtov bolo zranených 30. novembra 2013, ďalší deň, 1. decembra, bolo zranených už 140 policajtov, keď účastníci Majdanu dobýjali budovu Administrácie prezidenta Ukrajiny. Dáta zranení policajtov sa časovo zhodujú so všetkými výbuchmi násilia v centre Kyjeva. Napríklad, 9. – 11. decembra sa polícia snažila zrušiť blokádu vládnej štvrte. Ako uvádza denník Strana, mnohí policajti mali zranenia chrbta: majdanisti často útočili zozadu, napádali v skupinách a bili ležiacich policajtov nohami, reťazami, tyčami a palicami.

Novinári denníka Strana pripomínajú, že niektorí policajti boli zranení nožom, ako napríklad kapitán Jevgenij Plachonin (25. januára 2014 na Európskom námestí), Roman Kolesnikov (18. februára 2014 na ulici Gruševského), Ruslan Osipenko (20. februára 2014 v okolí Lukjanovského zariadenia predbežného zadržania, keď aktivisti Majdanu žiadali oslobodiť svojich spolubojovníkov), atď.

V danej správe je zdokumentovaných 140 prípadov útokov strelnými zbraňami na policajtov a 9 veľmi ťažkých zranení. K viacerým útokom došlo presne 20. februára 2014, keď vypukli ozajstné krvavé jatky na Inštitútskej ulici v centre Kyjeva. Ako uvádza denník Strana, na policajtov strieľali aj predtým: napríklad 19. februára bol zranený inšpektor dopravnej polície Roman Čepovskij, pričom dostal guľku do zátylku: „odvážni majdanisti“, ako sa to často stalo, strieľali od chrbta…

„Podľa tohto zoznamu sa dá usúdiť, že strieľať na policajtov začali ešte 18. februára, ale najviac strelných zranení bolo spôsobených 20. februára. Policajti dostávali guľky všelikde – od tváre až po slabiny a kríže. Celkovo je na zozname 29 ťažkých a 245 stredne ťažkých zranení,“ uvádza denník Strana.

Novinári prízvukujú, že sú na tomto zozname iba zranení policajti, ale chýbajú tam tí, ktorí boli zabití. „Vtedy v Kyjeve, podľa rôznych zdrojov, bolo zabitých od 18 (toto číslo uvádzal Jurij Lucenko – bývalý generálny prokurátor Ukrajiny – pozn. aut.) až po 23 (podľa svedectva bývalého veliteľa Vnútorných vojsk Stanislava Šuľaka) príslušníkov. Okolnosti ich smrti sú čiastočne vyšetrené. Ukrajinskí vyšetrovatelia už po Majdane zistili strelcov zo strany protestujúcich, ktorí spustili paľbu na Inštitútskej ulici 20. februára. Avšak nikoho nevzali na zodpovednosť a materiály neboli odovzdané súdu,“ prízvukujú novinári denníka Strana.

„Naopak prístup k vyšetrovacím materiálom je obmedzený. Sú odtajnené iba čiastočne. Napríklad, sú známe podrobnosti, ako 20. februára 2014 zabili príslušníka Berkutu Nikolaja Simisjuka. Jeho vrah je zachytený na fotografii. Avšak vyšetrovatelia sa vôbec neponáhľajú zisťovať, kto to je. Niektoré detaily spisu však predsa zverejnili istí novinári. Napríklad svedectvo Dmitrija Lipového. Lipovoj na videu z výsluchu, ktoré zverejnil bloger Anatolij Šarij, vyhlásil, že priniesol zbrane, z ktorých Zinovij Parasjuk (otec bývalého poslanca Vladimíra Parasjuka) a obyvateľ Ľvovu Ivan Bubenčik spustili paľbu na príslušníkov polície, napriek tomu, že tí ich v žiadnom prípade neohrozovali,“ zdôrazňujú autori článku v denníku Strana.

Podotýkajú, že po výsluchu Lipového bezproblémovo pustili do zahraničia, ani ho nemienili zadržať alebo zatknúť. Podobná epizóda sa odohrala aj v prípade Ivana Bubenčika, ktorý sa ešte v roku 2016 priznal, že strieľal na policajtov. Bubenčika najprv v rámci nového zákona amnestovali a potom vôbec zastavili jeho trestné stíhanie.

Advokátka Jelena Lukašová pre média porozprávala o tom, že vo vyšetrovacích spisoch figuruje aj strelec zo skupiny Parasjuka – Nazar Juskevič. Lukašová tiež uviedla, že skupinu Parasjuka tvorilo 30 mužov a všetci prišli z Ľvovskej oblasti. Práve oni ráno 20. februára 2014 začali strieľať na policajtov a berkutovcov. Lukašová vymenovala všetky mená účastníkov tejto skupiny. Zdôraznila, že ani jeden z nich nie je zadržaný, zatknutý, väznený.

Tento deň sa v centre Kyjevu odohrali najkrvavejšie udalosti celej „revolúcie“. Práve vtedy sa rozhodlo, že krvavé besnenie na námestí v centre hlavného mesta Ukrajiny, na námestí Nezávislosti, vyústi do nezákonného štátneho prevratu a nastolenia moci vlády banderovcov, nacionalistov a neonacistov. Nelegitímnu majdanovú vládu pritom uznali všetky západné mocnosti a krajiny Európskej únie…

Nepotrebuje to žiaden komentár. Postačí iba zopakovať slávny výrok amerického prezidenta Franklina Delanoa Roosevelta o nikaragujskom diktátorovi Anastasiovi Somozovi Garcíovi z roku 1939: „Somoza je síce lotor, ale je to náš lotor…“

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.