Britom, ktorí si v júnovom referende 2016 odhlasovali odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie, trvalo tri a pol roka, kým sa dočkali ukončenia členstva. Stalo sa tak 31. januára o 23. hodine stredoeurópskeho času. Len o pár dní skôr – 29. januára, odobrili poslanci Európskeho parlamentu britský exit – brexit.

Náročná anabáza
Po celé tie tri a pol roka sa lobistické skupiny a mimovládne organizácie z poverenia vrchnosti v belgickej metropole pokúšali dotlačiť poslancov britského parlamentu k tomu, aby ignorovali vôľu občanov, zdržiavali, unavovali a naťahovali čas. Referendá nie sú pre britský parlament právne záväzné, a preto globalistické médiá bez obáv viedli masívnu presvedčovaciu kampaň zameranú na poslancov Konzervatívnej strany. Tá niesla prvotnú zodpovednosť za vypísanie júnového referenda 2016. Krátko po ňom, keď voliči nečakane brexit požehnali, sa rozštiepila na tri frakcie. Jedna brexit, stanovený na 29. marca 2019, zásadne odmietala, druhá váhala a tretia nemala dosť síl na zotrvávanie v rokovacom maratóne s uhýbavým Bruselom. Termín brexitu sa odkladal, postoje občanov sa polarizovali, racionálne
debaty prerastali v emocionálne výlevy a Brusel sa cítil pevne v sedle. Šéfku konzervatívcov a ministerskú predsedníčku Theresu Mayovú v máji 2019 nahromadené psychické napätie po opakovaných prehrách pri hlasovaní v Dolnej snemovni o brexitových dohodách s Bruselom zlomilo. V júli 2019 ju na čele Konzervatívnej strany a vlády nahradil niekdajší šéf britskej diplomacie (2016 –2018) Boris Johnson. Nechýbalo mu odhodlanie doviesť brexit do konca, no nenachádzal dostatočnú oporu v poslaneckých laviciach. Mediálna hystéria a vykresľovanie katastrofických následkov odpútania sa od EÚ paralyzovalo britskú parlamentnú scénu. Nie však britskú verejnosť. Prebúdzala sa z apatie, keď sa naučila rozpoznávať, ako bezostyšne ňou manipulujú. Premiér Boris Johnson si to všimol, nabral odvahu a inicioval rozpustenie parlamentu a vypísanie predčasných volieb. Dňa 12. decembra ich jeho
Konzervatívna strana vyhrala presvedčivou nadpolovičnou väčšinou. Termín brexitu, stanovený na 31. januára 2020, sa vinou Londýna nemusel viac odkladať. Koncom roka nastúpila do funkcií na čele EÚ čerstvá várka členov Európskej komisie s programom zameraným na utužovanie politickej únie pod vedením nemecko-francúzskeho tandemu. V Bruseli, Berlíne a Paríži usúdili, že bez prítomnosti svojhlavého Albiónu budú môcť centralizovať riadenie oveľa rýchlejšie a upustili od ďalších brzdiacich manévrov prostredníctvom lobistických sietí s pákami na
Londýn.

Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ