V polovici týždňa prebehla v českej metropole udalosť, s ktorou pražská kaviareň vonkoncom nerátala. Poslanecká snemovňa zvolila za nového ombudsmana Stanislava Křečka, doterajšieho zástupcu ombudsmanky Anny Šabatovej. Na prvý pohľad nič mimoriadne a v takom duchu – v podobe všednej správy o štandardných posunoch na vysokých miestach – o tom informovala 12. februára večer aj tlačová agentúra TASR. Priblížila, že S. Křečka, doterajšieho zástupcu ombudsmanky, navrhol posunúť vyššie prezident Miloš Zeman, čo napokon dolná komora parlamentu odobrila v druhom kole 91 hlasmi z potrebných 88. Táto udalosť však ne je nudná, ani tuctová, ale naopak potešujúca a povzbudzujúca, ak nadvihneme pokrievku, aby sme nakukli, čo sa v českej kotline vlastne kuchtí..

 

Očakávané nástupníctvo …

 

Pražská havlérka mala za favorita na uvoľňujúci sa úrad ombudsmana Křečkovho protikandidáta Víta Alexandra Schorma. Je to bruselský lojalista, ktorý bol od roku 2002 zmocnencom pre zastupovanie pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. Do funkcie ombudsmana, čo je jednoslovné pomenovanie pre verejného ochrancu práv (v češtine Veřejný ochránce práv) navrhol toto absolventa parížskej Sorbony Senát, horná komora českého parlamentu.

 

Videné zvonku, do kresla českého ombudsmana sa usilovali posadiť svojho človeka dve záujmové skupiny. Vplyvnejšou sa zdala byť nadnárodná finančná a sociálno-inžinierska mašinéria, ktorá ovláda politické štruktúry Európskej únie a cez ne vnáša ultraliberálnu koncepciu ľudských práv do výkladu práva vo všetkých členských štátoch. Po bezmála dvoch desaťročiach venovania sa ľudskoprávnej agende by doktor Schorm bezpochyby plnil v Prahe zverenú úlohu preniesť ťažisko pôsobnosti verejného ochrancu práv na ultraliberálne vykolíkovanú ľudskoprávnu oblasť. Bez zaváhania by nadviazal na kozmopolitizujúci transformačný proces, ktorý v týchto intenciách už šesť rokov eurohujersky plní obmudsmanka Anna Šabatová.

 

Táto 68-ročná dáma dokončila štúdium práva až v roku 2008 v zrelom veku 57 rokov, keď jej rovesníčky odchádzali na dôchodok. Ako dieťa patrila do privilegovanej rodiny komunistickej politickej dynastie Šabatovcov. Jej otec, Jaroslav Šabata, je v českojazyčnej Wikipédii stručne charakerizovaný takto: „Po komunistickém převratu v únoru 1948 byl na Filozofické fakultě brněnské Masarykovy univerzity členem tzv. trojek, jež rozhodovaly o vyloučení studentů, kteří po komunistickém převratu už neměli mít na studiích co dělat.„ Koľkým nadaným a inteligentným mladým ľuďom tento partajný kádrovák zničil život, pretože po vylúčení zo štúdia boli zvyčajne posielaní na ťažkú manuálnu prácu do výroby, sa už nedozvieme.

 https://cs.wikipedia.org/wiki/Jaroslav_%C5%A0abata

 

Anna, dcérka tohto udavača, narodená 23. júna 1951, si žila ako v bavlnke. Ako sa ďalej dozvedáme z Wikipédie o jej bezohľadnom otcovi, „v 50. letech 20. století byl aktivním stoupencem stalinistického křídla KSČ, v 60. letech 20. století byl jako funkcionář KSČ stoupencem jejího reformního křídla. …Vysočanský sjezd KSČ v srpnu 1968 ho bezprostředně po okupaci zvolil i za člena Ústředního výboru Komunistické strany Československa.“ Inými slovami, bol to prevracač kabátov, ktorý patril v rokoch 1968-69 k prozápadnému reformného krídlu straníckych špičiek a nestihol od neho odskočiť, kým bol čas. Stal sa i so svojou dcérou, vtedy už vysokoškolskou študentkou, profesionálnym disidentom. Anna sa vydala za disidenta Petra Uhla, ktorý sa podľa vlastných slov hlásil pred rokom 1989 k revolučnímu marxismu.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Petr_Uhl#Politick%C3%A1_orientace

 

Šabatovský klan patril k smotánke protikomunistickej opozície a k oporám novembrovej Nežnej revolúcie. Západ týchto havlistov otvorene mediálne, politicky a finančne podporoval a po novembri 1989 umiestňoval do najvyšších pozícii riadenia štátu a jeho politických štruktúr.

 

… Tretiemu sektoru nevyšlo …

 

Až na tomto pozadí možno lepšie porozumieť, ako ľahko sa Západu programuje myslenie ponovembrovej mladej českej generácie, keď má na kľúčových pozíciach usmerňovania dlhodobého prevýchovného procesu oddaných prisluhovačov. Ombudsmanka Šabatová takou postavou je a keby ju nahradil Schorm, odnárodňovanie, globalizovanie a demontáž hodnotovej sústavy by pokračovalo nezmeneným tempom.

 

Ako je potom možné, že tento rozbehnutý buldozér, ktorý zarovnáva českú tradičnú kultúru na sterilnú eurounijnú planinu, narazil a uviazol na takej zdanlivo bezmocnej osobe, akou sa javil 81-ročný Stanislav Křeček? Už letmý pohľad na jeho životopis vzbudzuje uznanie. Nie je kariérnym humanistom havlovského či šabatovského razenia. Dva riadky o ňom z Wikipédie: „Vystudoval Průmyslovou školu geologickou, Výtvarnou školu a Právnickou fakultu Univerzity Karlovy. Prošel několika zaměstnáními, pracoval jako horník, dělník, geolog, výtvarník a další. Dlouhodobě působí jako advokát, předseda Sdružení nájemníků ČR (SON). Mimo advokacie i hojně publikuje.“

 

Právnik, ktorý bol svojho času baníkom a robotníkom, čo znamená, že sa prebíjal tvrdou kolou života, vzbudzuje u radového občana Českej republiky rešpekt. Ľuďom je sympatický aj zakotvenosťou svojho politického presvedčenia. Menovite socialistického. Takého, ktoré bráni v medziach možností záujmy pracujúcich, a nie horných desať tisíc. Tento bývalý poslanec za sociálnych demokratov bol dlhoročným predsedom Združenia nájomníkov Českej republiky (Sdružení nájemníků ČR). Ešte dôležitejšie a hodnotnejšie je, že zastupoval obvykle slabých a nemajetných nájomníkov v právnych konfrontáciách s presilou združení majiteľov, investorov a realitných kancelárií. Svoje postrehy, zážitky a stanoviská publikuje dlhé roky na svojom blogu http://blog.aktualne.cz/blogy/stanislav-krecek.php.

http://img.aktualne.centrum.cz/594/20/5942063-blog-stanislav-krecek.jpg

 

Desiatky rokov sa podľa všetkého drží v pracovnom i osobnom živote pravidla spravodlivosť pre každého v zmysle každému rovným metrom. Sú to životné zásady, aké možno u právnikov-fiškálov vídať len zriedkavo, keďže by sa od ich vyžadovalo, aby si stanovovali mravné a etické medze, ktoré neprekročia. Je dosť možné, že nastupujúci ombudsman patrí k tým „staromódnym“ charakterným osobnostiam, ktoré vyznávajú krédo Pravda vítězí, známe už od dôb husitstva. Toto historické heslo zdobí od roku 1920 v Prahe vlajku prezidenta. Miloš Zeman, hlava Českej republiky, ho má na očiach takmer každý deň. Nie je vylúčené, že ho inšpirovalo k tomu, aby sa po zvážení aj iných okolností postavil za nomináciu Stanislava Křečka, a nie eurozväzáckeho Víta Schorma, za verejného ochrancu práv, t.j. ombudsmana.

 

https://cs.wikipedia.org/wiki/Pravda_v%C3%ADt%C4%9Bz%C3%AD

 

 

Prečo sa k prezidentovi pridali mnohí poslanci v Snemovni a vytvoril s ním záujmovú skupinu, ktorá sa postavila za Stanislava Křečka? Dáva im dôležitú iskričku nádeje. Keby by sa ombudsmanom stal Schorm, reálna politická moc parlamentu i prezidenta, t.j. volených zástupcov občanov, by sa výrazne oslabovala. Ešte agresívnejšie než dosiaľ by ju českému štátu odoberali nadnárodné siete mimovládnych organizácií, ktoré sa čoraz asertívnejšie pasujú do role normalizátorov, arbitrov a koordinátorov politického a spoločenského diania. Ak sa Stanislav Křeček ujme funkcie ombudsmana do konca februára, ako by mal, mimovládny sektor príde o služobníka v širokej sfére oblasti pôsobenia. V prvom rade v ľudskoprávnej, do ktorej divoko zasahujú, až si ju priam prisvojujú.

 

Lobisti multikulturalizmu upadajú už teraz do mdlôb pri predstave, že sa ombudsman nebude stotožňovať s ich agendou. Všimnime si, s akou trpkosťou S. Křeček opísal v piatok na svojom blogu pod titulkom „Bez servítků- do čeho jdu.„skúsenosti s multikulti indoktrináciou z ostatných šiestich rokov, keď bol námestníkom ombudsmana. Sanitovania Vianoc priamo v aparáte úradu sa týka tento jeho zážitok: „Bylo zde zřízeno s nově přijatými pracovníky oddělení „péče o zaměstnance“. To pořádalo na Vánoce předminulý rok „Námořnický večer“ a roce minulém pak – opět na Vánoce – „Avatarský večírek.“ Nebudeme přece – my multikulturalisté – slavit nebo připomínat nějaké Vánoce, že? Zaměstnancům bylo doporučeno, aby se na tyto akce vhodně oblékli: modré šaty, špičaté uši atd. Jinak toto oddělení zvalo zaměstnance na „přátelské“ pohovory typu: „ jak se vám tu líbí? jste s prací spokojeni?“ Co si o takovém „zkoumání“ a péči většina pracovnic a pracovníků myslela jistě není třeba sdělovat.“

 

… a bije na poplach

 

Niet divu, že v súčastnosti azda najmilitantnejšia mimovládka Milion chvilek vyrazila do protiútoku. Úrad ombudsmana im s vysokou pravdepodobnosťou zredukuje prídely prípadov na preverovanie a naprávanie údajných krívd páchaných na najkrikľavejších a Tretím sektorom najchránenejších menšinách. S úbytkom pridelených „prípadov“ klesne Tretiemu sektoru výška príspevkov zo štátneho rozpočtu. Bez boja sa s očakávaným vyschýnaním príjmov mimovládky nezmieria. Združenie Milion chvilek zvoláva na 1. marec demonštráciu na Hradčanskom námestí s následným pochodom na Staromestské námestie. Zdá sa, že koniec zimnej sezóny bude v Českej republike horúci.

 

https://www.facebook.com/events/1014784038906800/

 

 

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.