Keď ruský prezident Vladimir Putin na predvlaňajšom samite združenia BRICS (Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky) navrhol usporiadať vrcholnú schôdzku Ruska s najvyššími predstaviteľmi štátov Afriky, vyvolal zmiešané reakcie.

Západ navonok propagandisticky označoval túto správu za oneskorený a márny pokus kremeľského vedenia o oživenie niekdajšieho veľmocenské postavenia Sovietskeho zväzu na čiernom kontinente. Márny v tom zmysle, že i keby Ruskú federáciu nedusili finančné a obchodné sankcie Západu kvôli Krymu a Ukrajine, nemala by vraj dostatočné investičné zdroje a výrobné kapacity, aby v Afrike efektívne súperila s hospodárskymi goliášmi, akými sú Čína, USA a Európska únia. Ale v afrických krajinách nazerali na iniciatívu azda najvplyvnejšieho svetového štátnika, akým Putin v súčasnosti je, bez predsudkov a s otvorenou mysľou.

Rusko je svetovou veľmocou v ťažbe ropy a zemného plynu, ale i v oblasti mierového využívania jadrovej energie. Z tejto pozície môže africkým štátom s vlastnými uhľovodíkovými zdrojmi (Nigéria, Angola) uľahčovať dosahovanie energetickej sebestačnosti a je pripravené pomáhať i pri využívaní jadrovej energie. V Soči sa o tom uznanlivo vyslovila Najat Mochtarová, zástupkyňa generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Predbežne odsúhlasili projekty v Etiópii a Rwande, pričom Rusko sa bude môcť zapájať aj do rozvoja africkej hydroenergetiky.

Niektoré africké krajiny majú prírodné podmienky na dosiahnutie potravinovej sebestačnosti – s možnou pomocou ruských odborníkov. Tie, ktoré ostanú závislé od dovozu obilnín, a nedôverujú geneticky upravovaným plodinám ponúkaným z USA, majú vítanú alternatívu v Rusku ako vo veľkokapacitnom producentovi a vývozcovi geneticky nemodifikovaných zrnín.

…

Autor: Patrik Sloboda