Osudná dohoda

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka pociťujú vlády krajín ležiacich na oboch brehoch Stredozemného mora stúpajúcu nervozitu nad dianím v regióne. Čulý ruch môže začať prebiehať kedykoľvek v nadchádzajúcich týždňoch predovšetkým vo východnom Stredomorí medzi pobrežím Turecka a Líbye. Turecko sa koncom novembra dohodlo s mocenskou klikou, ktorú OSN uznala za legitímnu vládu Libye, že jej poskytne vojenskú pomoc, vrátane intervenčných vojsk, ak o to požiada. Súčasťou 11-stranového Memoranda o porozumení o bezpečnostnej a vojenskej spolupráci, podpísaného 27. novembra v Istanbule, ktoré portál Nordic Monitor publikoval v angličtine a arabčine, sú pomerne elastické podmienky, za akých tzv. Vláda národnej jednoty umožňuje zmluvnému partnerovi vojensky spolurozhodovať a zasahovať na území celého líbyjského štátu, ako i v jeho vzdušnom priestore a výsostných vodách. Obe krajiny vytvoria spoločné Sily rýchleho nasadenia (Quick Reaction Force). Dohoda umožní aj zriadenie spoločného orgánu (úradu) pre vojenskú a bezpečnostnú spoluprácu – a to takého, aby mal „enough experts and personnel„, čiže dostatočné odborné a kádrové vybavenie. Inými slovami, Turecko získava podľa tejto dohody právo podriadiť Líbyu kontrole svojich silových zložiek.

 Z historického hľadiska sa tak následnícky štát Osmanskej ríše (Turecko) vracia do postavenia ríšskeho protektora súčasnej Líbye, ktorá bývala viac než štyri a pol storočia (v období 1551-1912) jeho vazalskou provinciou. Novembrové memorandum, ktoré turecký parlament 21. decembra ratifikoval, kodifikuje stav, keď jeden z dvoch hlavných táborov v líbyjskej občianskej vojne – dokonca ten slabší, ktorému hrozí porážka – vystupuje za celý štát. Líbya má len o mlión viac obyvateľov než Slovensko, no zato obrovskú rozlohu 1,76 milióna kilometrov štvorcových. Zmestilo by sa do nej Taliansko, Francúzsko, Španielsko a Nemecko a ostalo by miesto i pre Slovensko.

 Vláda národnej jednoty, ktorej horí obkľúčenej v Tripolise pôda pod nohami, sa tak mení na bábkový súbor režírovaný z Ankary, metropoly rodiaceho sa novoosmanského impéria. Tureckému prezidentovi musí byť po poradách na Generálnom štábe jasné, že armáda krajiny polmesiaca nemá kapacity a finančné krytie na vedenie vojny proti líbyjským povstalcom. Ich armáde velí erudovaný poľný maršal Chalíf Haftar, ktorý sa môže opierať o pomoc susedného ľudnatého Egypta a jeho prezidenta Abdala Fattáha Sísího, tiež poľného maršala a absolventa vojenskej akadémie. Haftarovmu protivníkovi, predsedovi tzv. Vlády národnej jednoty Faízovi Sarrádžovi, nie je naklonená ani Sudská Arábia, východný sused Egypta (cez Červené more). Sarrádž je vzdelaním architekt a pôvodným povolaním vysokopostavený úradník Ministertva stavebníctva. Čo mu v arabskom svete, vrátane ropných monarchií Spojených arabských emirátov, na priazni nepridáva, je jeho turecký pôvod. Tým zato boduje u Recepa Erdogana, i keď i on musí zvažovať, za akú cenu Turecko rozprestrie nad chránencami v Tripolise ochranný dáždnik. Novoosmani predpokladajú, že získajú na začiatok privilégiá pri nakladaní s ropným bohatstvom štátu, resp. zdrojmi na území ležiacimi mimo kontroly povstaleckej Líbyjskej národnej armády maršala Chalífa Haftara.

 Líbya patrí do prvej desiatky krajín s najväčšími overenými zásobami ropy. Stojí na deviatej priečke svetového a prvej priečke afrického rebríčka.

 

https://en.wikipedia.org/wiki/Oil_reserves#cite_note-OPEC-3

 V inom poradí krajín s najväčšími rezervami zemného plynu figuruje „až“ na 22. mieste, ale i tak predstavuje lákavú korisť v súperení veľmocí a kapitálových skupín o kontrolu nad svetovými energetickými zdrojmi. Investorský kapitál sa v energetike nadnárodne globalizoval už pred sto rokmi a dnes je účastnícky prítomný prakticky všade, vrátane Ruska. Turecký prezident sa preto bude musieť čo najrýchlejšie dohodnúť s globálnou ropnou oligarchiou, či a do akej miery bude turecká branná moc vôbec smieť prevziať aspoň čiastočnú bezpečnostnú zodpovednosť za líbyjské uhľovodíkové zdroje. Akékoľvek debaty sa však javia predčasné dovtedy, kým ostane sarrádžovský režim zovretý v pobrežných enklávach severovýchodnej Líbye.

 Porovnajme situačnú mapu bojísk občianskej vojny v Líbyi s infografickým zobrazením ložísk energonosičov a trás produktovodov. .

 

Zdroj: Liveuamap

https://libya.liveuamap.com/

 

Infografika – ložiská ropy a plynu a produktovody – Wikipedia

https://en.wikipedia.org/wiki/Economy_of_Libya

Vabank Erdogana

Ukáže sa, že turecké vojenské intervenčné sily sa budú musieť podujať na herkulovskú úlohu a skúsiť vytlačiť Haftarovu armádu aspoň z juhozápadných oblastí. Inak by sa Turecko nemohlo profilovať a ponúkať ako bezpečnostný garant ropného biznisu ani len v západnej Líbyi. Maršal Haftar je však skúsený stratég, schopný predvídať budúcnosť svetovej energetiky v ére, keď OSN tlačí svet do dekarbonizačnej utópie. Niektoré nadnárodné finančné klany prepracúvajú podľa toho svoje dlhodobé investičné projekty viac, iné menej. Erdogan, ktorý sa so svojimi rodinnými príslušníkmi nabalil na predaji ropy pašovanej a predávanej teroristami samozvaného Islamského štátu z ložísk na zemiach, ktoré obsadil v Iraku a Sýrii, by sa mohol stať v Líbyi nevyspytateľným aktérom. Z krátkodobého hľadiska by dosiahol a zarobil viac, keby odstavil slabšieho Sarrádža a spojil sa so silnejším Haftarom a jeho priekupníckou sieťou. Nateraz však všetko nasvedčuje tomu, že ak Turecko do Líbye vojensky vpadne, na úvod na Haftara na západe vojensky pritlačí, aby sa potom uvidelo, či s ním bude ďalej bojovať, alebo rokovať. Najlukratívnejšie energetické zdroje Líbye ležia vo východnej Líbyi, v doméne maršala Haftara, ktorý je mocný a bohatý, ale bez medzinárodného uznania. Uzavretie osobného paktu Erdogan-Haftar by to mohlo zmeniť.

 Horúcou témou sa stávajú zdroje zemného plynu pod dnom Stredozemného mora. Turecko sa cíti byť vytláčané Gréckom a Cyprom z účastí na formovaní investorských združení pri prieskume, ťažbe a preprave plynu z východného Stredomoria. 16. decembra tlačové agentúry informovali, že „izraelský minister energetiky Juval Steinitz autorizoval prvý export zemného plynu z podmorského náleziska Leviathan“ do Egypta. Izrael, Cyprus a Grécko navyše pripravujú prepravu modrého zlata plynovodom EastMed z východného Stredomoria do Európy. Spolufinancuje ho aj Európska únia.

 Tu je schematická mapa vyznačujúca 1300-kilometrovú trasu chystaného plynovodu EastMed. Kľúčový pre Turecko je úsek medzi ostrovmi Cyprus a Kréta. Turecko sa cíti byť ukrivdené za to, že vraj bolo vymanévrované z projektu plynovodu. Nepripúšťa si, že sa pripravilo o účasť vlastnou vinou, keď nedokázalo dohodnúť s Gréckom a Cyprom. Zlyhalo aj pri neoficiálnych rozhovoroch (Turecko neuznáva Cyprus a oficiálne neprichádzali do úvahy) o vymedzení hraníc teritoriálnych vôd a o nárokovateľných líniách výlučnej ekonomickej zóny každej z partnerských krajín.

 

Zdroj: Ogi-Poseidon

http://www.igi-poseidon.com/en

Turecko preto podniklo dosť pochabý diplomatický protiútok, keď zakomponovalo do spomínanej novembrovej bezpečnostnej dohody s režimom v Tripolise obojstranný súhlas s vymedzením spoločnej námornej hranice. Hovorí sa v nej o výlučných právach na využívanie zdrojov a činí z Turecka a Líbye priamych susedov. Infografika z portálu The New Arab zobrazuje pripravovanú turecko-líbyjskú zdielanú ekonomickú zónu v Stredozemnom mori ako pásmo spájajúce pobrežia oboch krajín. Vedie však tesne vedľa pobrežia Kréty a je vo výlučnej ekonomickej zóne Grécka. Turecko nie je signatárskym štátom Dohovoru OSN o morskom práve (United Nations Convention on the Law of the Sea). Turecko si stanovuje výsostnú ekonomickú zónu, akú samo považuje za oprávnenú a v tom väzí problém, ktorý sa dotýka energetiky celej Európy.  

Pripravovaná turecko-líbyjská zdielaná ekonomická zóna a spoločná námorná hranica v Stredozemnom mori

https://www.alaraby.co.uk/file/Get/d975fa7d-1d87-4d0e-9d5c-8c663b90be0d

 

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.