Obe mestá ležia v husto osídlenej oblasti ústia Perlovej rieky do Juhočínskeho mora, obe sú post-koloniálnymi enklávami európskej kresťanskej kultúry v ďalekej Číne a obe majú postavenie osobitných administratívnych oblastí so širokou mierou samosprávy. Od konca vlaňajšieho októbra prekonáva približne 60-kilometrovú vzdialenosť medzi nimi sústava cestných, tunelových a mostových spojení. Zemepisný trojuholník v delte Perlovej rieky medzi mestami Hongkong, Macao a čínskou aglomeráciou Kanton tak dostáva nové impulzy s potenciálom zvýšiť dynamiku celej provincie Kuang-tung. Tá vytvára ročný hrubý domáci produkt v nominálnom vyjadrení vo výške zhruba jeden a pol bilióna dolárov, čo je bezmála úroveň Južnej Kórey alebo Ruska.

 

Mapa trojuholníka miest Kanton – Hongkong – Macao

Zdroj: Bing Maps

https://www.bing.com/maps/?v=2&cp=22.25372228598914~113.75760359999998&style=r&lvl=11&sp=Point.22.25372228598914_113.75760359999998_Hong%20Kong%E2%80%93Zhuhai%E2%80%93Macau%20Bridge___

 

Imunita vďaka …

 

Nádejná synergia juhovýchodnej pobrežnej oblasti však začína haprovať. Čínska vláda s úžasom pozoruje, že spoločenský rozvrat v dôsledku sebadeštruktívnej majdanizácie Hongkongu poškodzuje ekonomiku a zahraničný obchod celej krajiny. Odliv kapitálu z Hongkongu rastie a príliv sa spomaľuje. Znepokojení investori presúvajú aktíva mimo Číny do Singapuru, alebo na jej pôde do Šanghaju. Sfanatizovanou mládežou rozvracaný Hongkong prichádza o postavenie finančnej križovatky juhovýchodnej Ázie a vstupnej brány veľkokapitálu do Číny.

 

Tá sa cíti byť nastupujúcim globálnym hegemónom v období, keď ten doterajší nehodlá odstupovať bez kladenie odporu. Rozpútal proti nej studenú vojnu a destabilizuje v Ríši stredu vnútorné pomery tam, kde je politicky najzraniteľnejšia: V samosprávnom Hongkongu. Takmer osem-miliónové veľkomesto prešlo pod čínsku správu len pomerne nedávno, v lete 1999, s tým, že bude požívať ďalších 50 rokov kultúrnu, hospodársku, obchodnú a finančnú samosprávu. Majdanisti v ňom destabilizujú pomery už sedem mesiacov a nedali si pokoj ani na Vianoce. Vyčíňali aj na Štedrý večer a polícia sa ich pokúšala rozháňať slzným plynom.

 

Za takýchto okolností sa vynára otázka, ako je možné, že sa vírus majdanizácie nepreniesol z Hongkongu do podobne samosprávneho Macaa. Možno ju formulovať aj iným spôsobom: prečo dedičstvo kresťanskej kultúry ostáva v Macau pevnejšie než v Hongkongu? Prečo sú Vianoce v post-koloniálnom čínsko-portugalskom kultúrnom prostredí úradne dvojjazyčného Macaa dôstojným obdobím sviatkom pokoja a mieru, no v Hongkongu nie?

 

Pri hľadaní vysvetlenia narazíme skôr či neskôr na faktor rozdielov kultúrneho dedičstva katolíckeho Portugalska a protestantskej Británie v dnes už bývalých zámorských územiach oboch krajín. V Macau sa začali usidľovať pred zhruba päťsto rokmi portugalskí obchodníci, vojaci, dobrodruhovia a s nimi aj misionári. Tí však vštepovali domorodcom predovšetkým duchovné, a nie svetské hodnoty. Varovali ich pred podliehaním mamonu a odrádzali od nazerania na život chamtivými očami, ako i od pechorenia sa za bohatstvom. Číňanom a ich mentalite pripadal dôraz portugalských kňazov na odolávanie vábeniu peňazí prehnaný, no s výnimkou úzkej kasty obchodníkov ho rešpektovali. V dôsledku toho plynul život v Macau pozvoľnejším tempom než o sto kilometrov ďalej v rušnom Hongkongu. Tam sa protestantská etika Britov a jej ústretovosť voči ziskuchtivej podnikavosti skĺbili pomerne hladko s vrodenou činorodosťou miestnych Číňanov. I vďaka týmto rozdielom zatienil obchodnícky zdatnejší britský Hongkong svojho portugalského suseda.

 

Briti a Portugalci zanechali pred dvadsiatimi rokmi vo východnej Ázii odlišné koloniálne dedičstvo. Milióny hongkonských Číňanov-starousadlíkov ostali mentálne akýmisi polovičnými Anglosasmi v tom zmysle, že sa cítia byť individuálne nezávislými a udržiavajú si odstup od štátnej moci a ideológie. Čínska vláda od nich ale očakáva príklon k vlasti, k tzv. osvedčeným čínskym hodnotám. Sama ich však v mene globalizácie, modernizácie a dynamického rozvoja dusí a likviduje. S oduševneným anti-amerikanizmom pod váhou obnovenej studenej vojny u mladých vzdelaných Hongkončanov zo stredných vrstiev však v dohľadnej dobe rátať nemôže.

 

… zdravému konzervativizmu

 

Čínski starousadlíci v Macau sa nachádzajú v inej situácii. Necítia byť polovičnými Portugalcami, pretože nikdy nezažili Portugalsko ako veľkú a vplyvnú globálnu mocnosť. Malá a už po generácie vyhasnutá desaťmiliónová krajina, čo leží na atlantickej periférii európskej periférie eurázijskej pevniny, ich nemá čím inšpirovať. Mrzí ich jej úbohosť, bezvýznamnosť a bezperspektívnosť a pociťujú prirodzenú hrdosť na príslušnosť k starodávnemu čínskemu národu, najmä keď sa po dvoch storočiach poroby opäť stavia na nohy. Nedokážu si vždy ujasniť postoje voči svojmu portugalskému dedičstvu, kresťanstvu a katolíckej vierouke, no zdravý sedliacky rozum im radí, aby ho nezatracovali šmahom ruky a pokúsili sa z neho vyberať kultúrne a duchovné hodnoty, ktoré sa ukazujú ako univerzálne a nadčasové.

 

Týždeň pred Vianocami sa čínsky prezident Si Ťin-pching vybral do Macaa. Počas trojdňovej návštevy sa zúčastnil na oslavách 20. výročia návratu mesta pod čínsku správu a na inaugurácii Ho Iat-Senga, nového šéfa správy. Vyzdvihol pri tejto príležitosti úspech usporiadania „jedna krajina dva systémy“ v Hongkongu a v Macau a ocenil vlastenectvo obyvateľov druhého z menovaných miest. Zahraničným sponzorom majdanizačného rozvracania Hongkongu odkázal: „V nijakom prípade nedovolíme zahraničným mocnostiam zasahovať do záležitostí Hongkongu a Macaa„.

 

Chválu vlastenectva obyvateľov 650-tisícového mesta z úst čínskeho prezidenta treba brať s rezervou. Konzervatívni a kresťanstvom ovplyvnení starousadlíci zvyknú prijímať novoty akéhokoľvek druhu za svoje až po dôkladnom zvážení plusov a mínusov. Vlastenectvo pre nich neznamená slepú oddanosť režimu, ak zavádza, ako ten čínsky, technokratickú totalitu. Necítia zároveň ani potrebu upísať sa Západu a nechať sa deformovať kultúrnym ultraliberalizmom, ako to činia majdanisti a ich sympatizanti v Hongkongu.

 

Starousadlíci v Macau i v Hongkongu sa mentálne odlišujú od novousadlíkov, ktorí sa tam masovo hrnú z pevniny. Prisťahovalcov z Čínskej ľudovej republiky láka do oboch miest predovšetkým vyššia hladina miezd, a nie rozsah občianskych práv a slobôd. Vláda preto podporuje príliv migrantov do Hongkongu, kde vytvárajú protiváhu anglofilným starousadlíkom.

 

V Macau sú starousadlíci konzervatívni a nepodliehajú ľahko vymývaniu mozgov sociálnym inžinierstvom Západu. Vláda preto udržiava prítok novousadlíkov z pevniny v rozumných medziach. Má na to aj iný dôvod. Príliš mnoho ďalších prišelcov by sa do mesta ani nepomestilo. V zozname štátov a závislých území podľa hustoty zaľudnenia mu patrí prvá priečka na svete.

 

https://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_st%C3%A1t%C5%AF_sv%C4%9Bta_podle_hustoty_zalidn%C4%9Bn%C3%AD