Je Európa poklad?

Od 1.decembra 2019 máme „novú šéfku“ Európskej Únie  a po našich voľbách vo februári 2020 budeme mať novú vládu. Nová Európska komisia (EK) pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej sa v nedeľu oficiálne ujala plnenia svojich povinností.

Nová exekutíva EÚ začala úradovať v deň desiateho výročia nadobudnutia účinnosti tzv. Lisabonskej zmluvy, ktorá zreformovala fungovanie Únie. Šéfka EK počas nedeľňajšej ceremónie v Bruseli vyhlásila, že jej tím komisárov má ambíciu zanechať budúcim generáciám Európsku úniu, ktorá bude silnejšia než je v súčasnosti. „Európa je poklad, ktorý sme zdedili. Je našou povinnosťou tento poklad zachovať“, vyhlásila von der Leyenová. Aká je možná a nutná explanácia, vedecké vnímanie  tohto cieľa? Ekonómovia ho musia urobiť jasným, zrejmým. Iba tak budeme vedieť čo treba urobiť, alebo čo nás čaká, a či ho možno splniť.

Rôznorodá Európa

Z tohto pohľadu predovšetkým naši ekonómovia čakajú komplexnosť riešenia problémov ekonomiky Slovenska ale aj to, či aspoň takú komplikovanosť ba aj konfliktnosť riešenia problémov celej  EÚ dokáže EÚ riešiť. Treba si predovšetkým uvedomiť, že EÚ tvorí 27 štátov a veľa oblastí v nich. Priam už z  toho vyplýva mnoho problémov. Stačí spomenúť Belgicko a jeho dve oblasti, či Španielsko a jeho problém s Katalánskom, a či Taliansko a jeho neustále zmeny vlády a aj ekonomické problémy s juhom. Ale rovnako závažné sú štátoprávne usporiadania. Holandsko má kráľovnú, Rakúsko je nemá. Kráľovstvo má aj Španielsko a ani Maďarsko ani Slovensko kráľovnú nemajú. Ba aj keď porovnáme funkcie prezidenta vo Francúzku a v Nemecku, sú to veľké rozdiely. Rakúsko má Alpy a Maďarsko je rovinatou krajinou. V Španielsku sa pestujú pomaranče a v Holandsku zasa tulipány. Francúzsko so svojimi zámorskými departamentami sa rozprestiera v 12 časových pásmach, Slovensko v jednom. To je iba niekoľko vážnych rozdielnosti. Každá krajina má svoje prírodné zdroje a ekonomické zdroje.

A práve preto, povedané jazykom ekonóma, najzávažnejším problémom EÚ je medzištátne a medzioblastné ekonomické vyrovnávanie v dnešných podmienkach kapitalizmu, ktorému dominujú monopoly. Spomenutú obsahovú bohatosť pojmu ekonomika (akási „ekonomická morfológia“, ekonomická identita), či ekonomík nemôže vyjadriť jediné číslo HDP. Ba ona kladie zvýšené nároky predovšetkým na ekonomickú teóriu, vyžaduje od nej odpovedať na mnohé principiálne otázky, ktoré zostávajú mimo zorného uhla, poľa skúmania aj teórie regionálnej ekonómie. Napríklad, akú identitu získali vstupom do EÚ krajiny V4? Československo bolo jedným z vyspelých štátov RVHP.

Chápanie ekonomického vývoja EÚ – medzioblastné vyrovnávanie

Slovenské, české a rakúske veľvyslanectvá spolu s denníkom Le Figaro zorganizovali sériu diskusií stredoeurópskych a francúzskych akademikov, filozofov, novinárov a spisovateľov o krajinách V4 a Rakúsku, ktoré sa z Paríža javí čoraz viac ako prirodzená súčasť višegrádskej skupiny. Ekonómom predovšetkým ide o hlbšie pochopenie dnešného ekonomického vývoja EÚ, nielen podunajského  regiónu. Aký je postoj veľkých ekonomík EÚ k otázke ekonomickej identity podunajských štátov? Vieme, že nedávny výrok francúzskeho prezidenta o NATO mimoriadne prekvapil aj amerického prezidenta. Aj to je protirečivá jednota rozdielov chápania medzinárodného a medzioblastného ekonomického vyrovnávania a ekonomickej politiky EÚ? Zato pokladám za dôležité urobiť v tomto príspevku aspoň jadro teoreticko-metodologického výkladu hlavného problému ekonomiky SR a aj ekonomík EÚ, čiže aj podstatných, základných ekonomických vlastností pojmu medzinárodného a medzioblastného vyrovnávania, a aj spôsobu  merania (miery, ukazovateľov) medzioblastného vyrovnávania z pohľadu ekonomickej efektívnosti fungovania ekonomiky SR, či ekonomík EÚ. Treba mať totiž na mysli aj, všeobecne povedané, sociálno-ekonomické dôsledky vyrovnávania z pohľadu národnostných otázok v EÚ. Dnešná úroveň technologického pokroku (umelá inteligencia) kladie čoraz nástojčivejšie do popredia naliehavosť riešenia objektívne jestvujúceho, doterajším chodom historického vývoja podmieneného, rozdielu medzi technologicky vysokou ekonomickou úrovňou viacerých krajín EÚ a viacerých krajín EÚ, ktoré majú taký či onaký stupeň zaostávania. To si predovšetkým žiada aj jednoznačné ich meranie, určenie stupňa ekonomického vývoja. Nemôžeme sa uspokojiť tým, že poľskí inštalatéri sú schopní napojiť plynové potrubie na sprchy, alebo, že Slovensko identifikuje to, že sa tu narodil Jánošík.

Z toho, čo som napísal, vyplýva potreba vymedzenia, teoretického zdôvodnenia obsahovej náplne procesov medzištátneho a medzioblastného ekonomického vyrovnávania a to v duchu, ako vyhlásila von der Leyenová, že Európa je poklad, ktorý treba zachovať. To totiž čaká nielen novú EK a novú vládu SR po voľbách vo februári v roku 2020. Čo teda čakajú ekonómovia od zmien? Dovolím si povedať, predovšetkým zmenu myslenia, poznať pravdu, nie si pochlebovať, teda pestovať útechu.

Totiž medzinárodné, či medzioblastné ekonomické vyrovnávanie v podmienkach dnešnej EÚ so zreteľom na nutnú jednotu ekonomických, sociálnych, kultúrnych a politických hľadísk by malo ako hlavné utvárať relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily dnešnej modernej spoločnosti EÚ. V tomto ponímaní považujem za rozhodujúce vymedzenie charakteristických znakov vyrovnávania. Prvým znakom by bolo, či je ekonomický vývoj spojený s likvidáciou zaostávania príslušného štátu (oblasti) a druhým do akej miery sa medzištátny (medzioblastný) ekonomický vývoj spája so zmenšovaním ekonomických a sociálnych rozdielov. Má dnešná ekonomická veda konkrétnu mieru na vyčíslenie likvidácie zaostávania a zmenšovania rozdielov? Z prístupu slovenských ekonómov z rokov 1960-70 k problematike riešenia otázok vyrovnávania v Československu vyplýva, že jedine medzinárodné (medzioblastné) vyrovnávanie založené na komplexe hľadísk (množine ukazovateľov) – ekonomických, sociálnych, kultúrnych a politických – v dnešných historicky vymedzených podmienkach, môže reprezentovať skutočný ekonomický základ riešenia medzinárodných ekonomických problémov zachovania Európy ako pokladu, o ktorom hovorila šéfka EK. V týchto súvislostiach je dnes predovšetkým aktuálna otázka obsahu ekonomických základov medzištátnych a medzinárodných (medzioblastných) otázok v podmienkach zmien, ktoré sa v ekonomikách EÚ a menovite ekonomike Slovenska uskutočňujú (rozvoj automobilového priemyslu). Druhým krokom je ich objektívne zmeranie.

Ako vidíme, podstatne sa však menia podmienky, menia sa aj cesty a nástroje realizácie  ekonomického obsahu zachovania si Európy ako pokladu.

Čaká sa na nový prístup

Z tohto pohľadu, hľadiska, máme a budeme mať do činenia, ako to naznačili vedci v Paríži, s nejedným novým problémom, ktorý ani nie je teoreticky spracovaný, ba nemáme nijaké praktické skúsenosti s jeho riešením. Pôjde najmä o to, či predovšetkým o to, ako včleniť ďalší rozvoj podunajských štátov do novej koncepcie rastu ekonomík EÚ v nových podmienkach – nové vedenia všetkých orgánov EÚ a očakávané nové zmeny po voľbách v SR. Dnes sme vlastne pred komplexným rozpracovaním a riešením týchto problémov, takže akékoľvek idealizovanie, zľahčovanie situácie by bolo práve tak škodlivé, ako nadsadzovanie či dramatizácia. V roku 1989 sme boli nadšení, ako úžasne nás Západ víta, s ochotou všemožnej pomoci. Sklamala nás kríza v roku 2007/8. Pocit civilizačnej spolupatričnosti je starší ako EÚ. Civilizačné hodnoty napr. Nemecka a V4 musia mať kontinuitu a nemeniť sa pri zmene vlád. Aj to čakajú ekonómovia v EÚ, ale aj občania EÚ.

Nie je všetko zlé, čo vymyslel predchádzajúci režim. Ekonómovia nechcú, aby sa nám každý rok objavila nová mafia.

Prof. Jaroslav Husár

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.