V posledný novembrový pondelok sa prihodila francúzskej armáde v zámorí tragická udalosť, ktorú by Stredoeurópania mohli považovať za nepodstatnú, keby sa netýkala aj ich – a to v hrozivom dosahu.

 

Africké zdroje

 

Francúzom sa na východe západoafrického štátu Mali zrazili dva vojenské vrtuľníky. Tlačové agentúry podali o incidente správu s fotografiami zahynutých vojakov, v štandardnom suchopárnom tóne tohto znenia: „K zrážke došlo v pondelok večer 25. novembra 2019 počas akcie na severe tejto africkej krajiny, kde vojaci v rámci protiteroristickej operácie zasahovali proti džihádistickým bojovníkom, ktorí v minulých týždňoch podnikli v tejto oblasti sériu útokov.“

 

S fotografiami preto, lebo „Pokiaľ ide o počet obetí z radov vojakov armády v priebehu jedného dňa, je pondelkový incident na východe Mali najzávažnejším od roku 1983, keď pri atentáte v libanonskom Bejrúte zahynulo 58 francúzskych vojakov.„

 

V nasledujúce dni sa dostávali na verejnosť protichodné údaje o tom, čo sa vlastne prihodilo chrabrým francúzskym vojakom v polopúštnej subsaharskej zóne Afriky známej ako Sahel.

 

K zodpovednosti za zrážku sa vo štvrtok 28.XI. podľa TASR prihlásila teroristická skupina Islamský štát na Veľkej Sahare (EIGS). Vrtuľníky sa vraj zrazili, „keď sa snažili uniknúť ostreľovaniu.“ Na českých portáloch, opierajúcich sa o údaje ČTK, ju identifikovali ako Islamský štát v provincii Západná Afrika (ISWAP). Z Wikipédie sa dozvedáme, že ISWAP (Islamic State’s West Africa Province) je teroristickým zoskupením známym aj ako Boko Haram. Táto sieť má teroristické bojové oddiely po celej Afrike na sever od rovníka.

 

Generálny štáb francúzskej armády okamžite vyštartoval s protichodným tvrdením. V piatok 29.XI. náčelník generálneho štábu francúzskej armády, generál Francois Lecointre vyhlásil, že „k žiadnej paľbe na naše vrtuľníky nedošlo„. Možno chcel vyvrátiť dojem, že lietajúce stroje armády krajiny, ktorá je ako jadrová mocnosť stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a rada sa hrá na veľmoc, boli zahnané na útek (úlet) bradatými džihádistami.

 

Tí zintenzívňujú v ostatných dvoch rokoch ofenzívu na tvrdé ciele (vojenské posádky, sklady a infraštruktúru) cudzích vojsk a na nimi cvičené domáce útvary vo viacerých krajinách Sahelu. Mali je len jednou z nich.

 

Sahel je pás stepí a saván tiahnúcich sa na južnom okraji Sahary naprieč kontinentom od západu na východ, na území Mauritánie, Senegalu, Mali, Burkiny Faso, Nigeru, Čadu, Sudánu, Etiópie. Wikipédia ho znázorňuje takto:

https://cs.wikipedia.org/wiki/Sahel

 

Na tejto mape sú zobrazené a menované africké krajiny ležiace v pásme Sahel:

 

Zdroj: Wikimedia

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b7/African_continent-en.svg

 

Dôležité z hľadiska tejto úvahy sú tri štáty: Mali, Niger a Burkina Faso.

 

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vynakladá od vlaňajška čoraz väčší nátlak na ostatné členské krajiny Európskej únie, aby navyšovali počty svojich jednotiek vysielaných na vojenské akcie do oblasti Sahelu. V Mali zúri už roky občianska vojna, kde separatistické hnutia prešli dobrovoľne i z donútenia pod velenie nadnárodnej džihádistickej siete. Po rozprášení takmer celého Islamského štátu na území Iraku a Sýrie sa tamojšie vojenské profesionálne zložky premiestnili do pásma Sahel. V dôsledku toho sú v ňom útoky džihádistov sofistikovanejšie a účinnejšie.

 

Z Iraku a Sýrie si priniesli do Mali, Nigeru a do Burkiny Faso aj čosi, o čom nadnárodné korporácie neradi hovoria: skúsenosti s diverzifikáciou zdrojov príjmov. Ich pôvodná absolútna závislosť na saudskoarabských sponzoroch a západných tajných službách poklesla, keď sa naučili predávať na čiernom trhu prírodné zdroje z území, ktoré obsadili. V Iraku a Sýrii to bola ropa, v Mali, Nigeri a Burkina Faso sú to prírodné zdroje, ktoré dosiaľ monopolne ťažili, prepravovali a predávali západné kartely. V Burkina Faso, Mali a Nigeri sa prudko rozmohla ťažba zlata v miniatúrnych baniach, ktoré otvárajú bez povolenia štátu miestne kmeňové klany. Džihádisti oberajú tradičné západné nadnárodné ťažobné kartely o zisk, keď zvyšovaním ťažby stáčajú jeho cenu na svetových trhoch. Kartely sa bránia a okľukou, prostredníctvom OSN a mienkotvorných médií, kritizujú tzv. neformálnu ťažbu zlata za zneužívanie detí a žien na otrockú prácu.

 

Obrie ťažobné korporácie majú svoje lobistické páky na vlády západných krajín a tie presadzujú záujmy nadnárodných investorov. Prezident Macron však potrebuje odrážať džihádistov v Mali a v susednom Nigeri aj kvôli udržaniu energetickej bezpečnosti Francúzskej republiky. Krajina galského kohúta vyrába okolo 70% elektrickej energie v atómových elektrárňach a potrebuje mať spoľahlivý prístup k zdrojom uránu zo Sahelu.

 

Škodlivý neokolonializmus

 

Tým sa dostávame k podstate horúčkovitej činnosti francúzskej armády v trojici menovaných štátov Sahelu. Bojuje o kontrolu nad prírodnými zdrojmi na dvoch rovinách:

1. s džihádistami na tej viditeľnej

2. S Čínou, Ruskom, USA a inými konkurentmi na tej menej viditeľnej vo veľmocenskom súperení o zdroje

 

Paríž je v súperení s Pekingom, Moskvou a Washingtonom príliš slabý. Vie to a o to zúfalejšie vťahuje do Afriky pod pláštikom európskej solidarity Nemecko a nové členské štáty EÚ. Štátna nemecká rozhlasová stanica Deutschlandfunk sporadicky ventiluje nevôľu Berlína nad týmto počínaním. Otvorene poukazuje na nezdravú závislosť Piatej republiky na ťažbe uránu z Nigeru, Mali a tamojšieho okolia. Francúzske vojenské operácie v zóne Sahelu, priamo nekritizuje, i keď tú najznámejšiu, nazývanú Barkhane, označuje za spornú (umstrittene).

 

Ortuťový Emmanuel Macron využil zrútenie dvoch vojenských vrtuľníkov na opätovné apelovanie na solidaritu európskych spojencov v EÚ. Sľubuje prehodnotenie misie, ale v ponurom kontexte. Chce zaradiť francúzsku vojenskú angažovanosť v Mali, Nigeri a okolí do európskeho rámca. Nezamýšľa pritom poľaviť v neo-imperiálnej expanzii Francúzska. Jeho výrok o zvažovaní „všetkých strategických možností“ treba podľa generála Lecointra „interpretovať skôr ako žiadosť o väčšiu zaangažovanosť spojencov„, uviedla stanica Radio France Internationale v správe TASR.

 

Nátlak Paríža na spojencov v EÚ prináša aké-také ovocie. Parlament maličkého Estónska, ktoré má iba jeden a štvrť milióna obyvateľov, odhlasoval tento mesiac posilnenie kontingentu drobnej baltickej krajiny v operácii Barkhane. Aj rozlohou neveľká Česká republika sa hrdo hlási k účasti na vojenských akciách EÚ v Mali. „Češi budou velet unijní výcvikové misi v africkém Mali„, zvestoval 20. novembra titulok portálu iDnes.cz. V stredu 27.XI. sa rozniesla z Prahy správa, že česká armáda odmenila svojich vojakov slúžiacich v Mali. Pôsobí tam v rámci výcvikovej misie Európskej únie EUTM a zároveň zvažuje ďalšiu podporu ozbrojeným silám Mali „v boji proti teroristickým skupinám v regionu“, približuje portál ParlamentniListy.cz Česká republika sa mala podľa rovnakého zdroja zapojiť spolu s ďalšími štátmi „do operace speciálních sil v Mali, Burkině Faso a Nigeru.“ Tlak Emmanuela Macrona na sformovanie „true European army“ („skutočnej európskej armády“) vyznievajú v tomto neo-imperiálnom kontexte pre Stredoeurópanov ozaj zlovestne.

 

 

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.