V mnohých európskych krajinách sa počas novembra konali oslavy 30. výročia pádu železnej opony. Ťažiskovou udalosťou symbolizujúcou ukončenie rozdelenia starého svetadielu studenou vojnou na Východ a Západ bolo otvorenie hraníc medzi oboma nemeckými štátmi a oboma časťami rozdeleného Berlína 9. novembra 1989.

Do metropoly nad Sprévou sa v sobotu 9. novembra 2019 na pozvanie nemeckej vlády zi­šla honorácia zo zahraničia, vrátane potentátov krajín Vyšehradskej štvorky. Vychválili demokraciu s prívlastkom liberálna a dušovali sa, že zajtrajšky budú ešte inkluzívnejšie a európsky hodnotnejšie.

Realisticky a k veci zhodnotil tridsaťročie budovania kapitalizmu v spoločnom európskom dome bulharský premiér Bojko Borisov slovami: „Komunizmus zanechal v Európe takú priepasť, že aj 30 rokov po historickom páde Berlínskeho múru východoeurópske štáty stále ťažko dobiehajú tie západoeurópske.“ Nemenej sklamaní ostávajú v tomto ohľade Poliaci, Česi, Slováci a Maďari, ktorí sa už v produktivite práce prakticky dotiahli na nemeckých a rakúskych susedov, ale naďalej lopotia za niekoľkonásobne nižšie mzdy. Najhlasnejšie kričí Berlínu do tváre rozhorčenie nad tým, že z európskej integrácie profituje predovšetkým Nemecko, poľská vláda.

Autor : Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ