V období, keď Slovensko ešte stále dráždia najnovšie informácie o kauze Gorila, ktorá je o údajných províziách za privatizácie strategických podnikov za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, sa viacnásobný premiér objavil na besede HN Clubu s názvom Slovenský národný záujem. Spolu s premiérom Petrom Pellegrinim, ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom a bývalým ministrom hospodárstva Vazilom Hudákom diskutovali o budúcom vývoji Slovenska. A bývalý premiér Mikuláš Dzurinda vyslovil aj pre mnohých nečakané priznanie o „našich“ automobilkách: „Vedel som, že to nebude forever.“

Dlhá diskusia priniesla okrem viacerých zaujímavých vyhlásení aj jedno zásadné Dzurindovo priznanie. Povedal, že keď sa počas jeho vlád na Slovensko ťahali investori ako PSA Peugeot-Citroën či Kia, vedel, že tu nezostanú večne a postupne budú odchádzať.

Už vtedy to kritizovala vtedajšia opozícia na čele s Robertom Ficom, ale aj viacerí odborníci, že jednak nie je vhodné orientovať ekonomiku len na jeden segment, resp., že investori z automobilového priemyslu sem idú len pre lacnú pracovnú silu a neskôr krajinu medzi Tatrami a Dunajom opustia.

„Ja keď som ťahal U.S. Steel do Košíc, alebo keď som ťahal Peugeot-Citroën, alebo Hyundai Kia, alebo iné fabriky, už vtedy som vedel, že to nie je forever,“ povedal Dzurinda a pridal cynickú otázku: „Môže si jeden normálny človek, politik, myslieť, že jedna montážna dielňa v takejto krajine je naveky?“

A Dzurinda, ktorý skončil v politike práve pre kauzu Gorila, dnes vyzýva k modlitbe za košickú železiareň, ktorá zamestnáva na východe množstvo ľudí, pričom práve za jeho vlády bola odovzdaná do amerických rúk. „Modlime sa, aby U.S. Steel ešte fungoval. A nestačí sa modliť. Mali by sme porozumieť, čo treba robiť, aj na slovenskej, aj na európskej úrovni,“ dodal v diskusii, ktorej začiatok poňal citovo a na otázku moderátorky, čo vlastne Slováci chcú, povedal: „Chceme sa mať dobre. Chceme byť šťastní. Chceme presne to isté, čo chcú Briti, alebo Ukrajinci, alebo Rusi.“ A takto niekdajší premiér zdôvodnil snahu svojich vlád dostať Slovensko do EÚ a NATO. „Preto moja garnitúra politikov tlačila Slovensko do euro-atlantických štruktúr. Lebo sme boli presvedčení, že to je skvelý inštrument, ako sa mať lepšie,“ uzavrel niekdajší hovorca, líder a predseda Slovenskej demokratickej koalície, vtedajšieho bloku zmeny, ktorý v roku 1998 porazil Mečiara.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.