Spoločnosť 21. storočia sa nazýva slobodnou a 17. novembra sa mainstreamové médiá doslovne mediálne ukájali pri honosnej spomienke na 30 rokov takzvanej slobody. Sme však len zdanlivo slobodní a reálne sme v otroctve súčasného systému. Portál naseveru.org píše: „Spoločnosť je len taká slobodná, ako jej najproblémovejší politický disident, čo v dnešnej dobe znamená, že ste len takí slobodní, ako je Julian Assange. Kým budete žiť v spoločnosti, kde môže vzniknúť kampaň koordinovaná viac vládami s cieľom zatvoriť novinára po zvyšok jeho života na základe falošných obvinení, pretože odhalil americké vojnové zločiny, nie ste slobodní a nemali by ste súhlasiť s tvrdením, že ste.“
Kým adorácia nového režimu nemá konca-kraja, prípady politickej inkvizície dnes médiá buď úspešne zatajujú a takmer o nich neinformujú (Assange), alebo použijú ako pokus o prekrytie iných vecí (teatrálne doručenie obvinenia Rostasovi ozbrojenými kukláčmi po prevalení informácií o vražde Kuciaka).
Prípady Juliana Assangea a Tibora Eliota Rostasa majú veľa spoločného. Súčasní inkvizítori idú ako cez kopirák. Absolútne obeť zničiť, psychicky zdeptať, podľa možností pridať televízne štáby a ostentatívnosť vyleštených samopalov. Aj samotné procesy, ktoré sa podobajú na ten s Miladou Horákovou, majú podobné scenáre. V Rostasovom prípade povolali ad hoc znalkyňu, ktorá pospájala nemožné.

Autor : Michal Albert

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ