Charizmatický brazílsky prezident Jair Bolsonaro, ktorý nastúpil do úradu 1. januára, založil vo štvrtok novú stranu. Tlačové agentúry o tom informovali, ale iba okrajovo. Najčastejšie podávané vysvetlenie, ktoré prebrala aj tlačová kancelária TASR, sa nedotklo podstaty veci. Hoci objasnenie, vtesnané do jednej vety, že „Bolsonaro nedávno vystúpil zo svojej Sociálnoliberálnej strany (PSL), a to pre spory týkajúce sa financovania predvolebnej kampane„, nie je mýlne, predsa len nepostačuje.

 

O čo vlastne ide

 

Chýba tu vykreslenie širšieho rámca vývojového diania. Spočíva v tom, že hlava brazílskej federácie vyvodila následky z neochoty politickej strany, s ktorou vyhral prezidentské voľby, stotožňovať sa s jeho kľúčovými postojmi. Keď sa rozhodol zapojiť do vlaňajšieho volebného zápolenia, vstupoval do neho ako nový člen a nominant malej opozičnej Sociálno liberálnej strany (Partido Social Liberal, PSL), napriek tomu, že bol sociálny konzervatívec, avšak strana nie.

 

Príchod známeho konzervatívneho člena (1991-2019) Poslaneckej snemovne za štát Rio de Janeiro k sociálnym liberálom zvýšil volebný výtlak strany, no zároveň ju rozštiepil. Krídlo, čo odmietalo sociálny konzervativizmus, stranu opustilo a zbytok funkcionárov prevrátil kabáty. Ostali tí, čo správne vytušili, že Bolsonaro by mohol byť pre nich výťahom do parlamentu. Hravo preformulovali programové tézy partaje, aby neprotirečili sociálnemu konzervativizmu nového kormidelníka. Ochotne vymenili aj farbu strany z fialovej na modrú, žltú a zelenú v štýle štátnej trikolóry republiky.

 

Vypočítavý pragmatizmus sa im vyplatil a strana sa po októbrových voľbách stala druhou najsilnejšou v Poslaneckej snemovni. Formálne, ale iba na papieri, sa hlásili k ideovým zásadám národného konzervativizmu, sociálneho konzervativizmu nového straníckeho alfa samca. V skutočnosti bol Bolsonarov konzervativizmus týmto preoblečeným sociálnym liberálom a slniečkárom cudzí a len čo sa vyšplhali k 52 poslaneckým mandátom, tak aj na obtiaž. Zneisteli, keď museli čeliť neúnavnému náporu nadnárodnej mienkotvornej mediálnej mašinérie, ktorá pretláča sociálny liberalizmus v zmysle kultúrneho liberalizmu. Ten sa v Brazílii ešte nerozbujnel do multikultúrneho ultraliberalizmu ako v západnej Európe, Kanade či Austrálii, ale má k tomu nakročené.

 

Kultúrna vojna

 

Donald Trump vyhral prezidentské voľby v USA a Jair Bolsonaro v Brazílii vďaka tomu, že podchytil voličské hlasy tichej väčšiny, čo nechce odhadzovať všetko, čo je prirodzené, zdravé, osvedčené, tradičné, národné a kresťanské. I českojazyčná Wikipédia priznáva existenciu kultúrnej vojny slovami: „Termín kulturní válka odkazuje k souboji mezi kulturním liberalismem a kulturním konzervatismem a tradicionalismem. Debaty se vedou nad celospolečenskými tématy, jakými jsou potraty, eutanazie nebo stejnopohlavní manželství.“

 

64-ročný brazílsky prezident si je vedomý, že sa nemôže opierať pri vedení takejto civilizačnej vojny o stranu, ktorej chýba chrbtová kosť. Nechce dopadnúť ako Donald Trump, ktorý sa nemôže opierať v USA o zdanlivo svojich Republikánov, pretože prestali byť kultúrnymi konzervatívcami. Nechránia dostatočne tradičné kultúrne hodnoty a svojrázne danosti národa. J. Bolsonaro má na rozdiel od svojho severoamerického druha v boji na tomto poli možnosť – obrazne povedané – vymeniť aktérov na domácej aréne. Preto povoláva nových do čerstvo založenej strany Aliancia za Brazíliu (Aliança pelo Brasil).

 

Je taká nová a budovaná od základov, že v čase písania týchto riadkov nemá dohotovenú webovú stránku https://www.aliancapelobrasil.com.br/. Usmieva sa z nej zatiaľ na nás len jej logo

 

 

Globalistický masmediálny konglomerát medzitým chrlí oheň a síru na tri ideové piliere Bolsonarovej strany: Deus, Pátria, Família (boh, vlasť a rodina). Portál rozhlasovej stanice Radio France International neváhal vymenovať a umiestniť do titulku správy zo štvrtkového večera: „God, family, homeland: Brazil’s Bolsonaro launches new party“ (Boh, rodina a vlasť: Brazílsky (prezident ) Bolsonaro rozbieha novú stranu„).

 

http://www.rfi.fr/en/wires/20191121-god-family-homeland-brazils-bolsonaro-launches-new-party

 

Wikipédia zatiaľ o nej referuje len v angličtine a portugalčine. https://en.wikipedia.org/wiki/Alliance_for_Brazil. Držiac sa svojej deklarovanej nestrannosti, oblepila jú bez komentára nálepkami kategórií ako konzervativizmus, sociálny konzervativizmus, národný knzervativizmus, brazílsky nacionalizmus, bolsonarizmus, antiglobalizmus a ďalšími.

 

Najbližšie prezidentské a parlamentné voľby sa budú v Brazílii konať až v októbri 2022. I keď má Jair Bolsonaro dovtedy dosť času na vybudovanie vlastnej politickej základne, musí sa ponáhľať. Musí ju postaviť a pevne ukotviť do novembrových prezidentských volieb 2020 v USA. Ak by ich Donald Trump nevyhral, ostal by brazílsky bojovník za boha, vlasť a rodinu ponechaný sám na seba.

 

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.