Selektivita je fenomén, ktorý akoby vládol dnešným dňom. Selektívna slušnosť, selektívna spravodlivosť, selektívne právo, selektívny pohľad médií… Všade samá selektivita, ktorú však mainstream príliš nebude priznávať a skôr ma označí za nebezpečného proruského konšpirátora. A práve takáto selektivita „smrdí“ aj z návrhu opozičnej dvojkoalície Progresívne Slovensko/Spolu, z pera experta Pavla Sibylu.

Ideme robiť experimenty, alebo radšej posilňovať a opravovať to, čo má už danú legitimitu? Ani pohľad na chybu v systéme (a pohľad na legitimitu zásahu pri existencii takéhoto nedostatku), predsa nemôže byť selektívny. Ak predsa liberálom prekáža, že prokuratúra údajne zametá pod koberec kauzy typu Kočner a chcú preto zaviesť krízový prvok – prešetrovacie komisie – prečo im prekážalo, že rovnako sa na vec pozerali aj Kotlebovci pri vlakových hliadkach?

Chyba v systéme?

Iura novit curia je dôležitá zásada justície, síce ešte z čias rímskeho práva, ale platná je stále. Znamená doslovne, že súd pozná právo. Ako neraz vysvetľoval aj exminister spravodlivosti Štefan Harabin, znamená to, že súd si nemá prečo nechávať znalcom vysvetľovať právo, ale naopak, súd je tu od toho, aby poznal a vysvetľoval právo. Právne predpisy teda nie sú predmetom dokazovania, pretože súd ich pozná. Dokazovať sa musia len tie skutočnosti, ktoré súd nepozná.

A princíp Iura novit curia minimálne čiastočne protirečí tomu, čo navrhujú progresívci. Takzvaný Antikobercový zákon obhajuje Pavel Sibyla tým, že „nemôžeme len čakať na výsledky individuálnych trestných konaní. Takýmto nástrojom pravdy budú verejné prešetrovacie komisie (VPK),“ napísal a Miroslav Beblavý, predseda Spolu a programový líder dvojkoalície ho dopĺňa: „Slovensko sa musí dôsledne vysporiadať s tým, čo sa tu stalo, preto chceme prijať antikobercový zákon, pre riešenie súčasných aj minulých rozsiahlych káuz.“

Novodobá inkvizícia?

Sibyla tvrdí, že komisie nebudú narúšať prebiehajúce vyšetrovania: „Komisia nenahrádza orgány činné v trestnom konaní, ale ich dopĺňa, stráži a spätne preveruje ich činnosť. Je dočasná a zriaďuje sa ku konkrétnemu prípadu a s presne vymedzenými kompetenciami a časom pôsobenia.“

Už len samotná možnosť, že sa nejaké komisie môžu vytvoriť ad hoc podľa potreby, pripomína časy inkvizície. Zavádzať poradné komisie je podobné, ako zavádzať špecialny súd. Ako neraz povedal Štefan Harabin, prvé špeciálne súdy zaviedol Adolf Hitler, prečože nevedel preraziť nezávislú justíciu.

PS/Spolu navrhujú, že komisia by existovala len vtedy, ak o ňu požiada parlament, prezident, ale aj aspoň 50-tisíc občanov v petícii, čím by chceli zabrániť jej zneužitiu. V dobe manipulácií však nie je problém „presvedčiť“ 50-tisíc ľudí, čo je približne veľkosť Prievidze. Navyše, prezident(ka) je v tejto chvíli ich človek. „VPK sa zriaďuje ku konkrétnemu prípadu, resp. problematike,“ píše expert PS/SPOLU na antikorupčnú politiku. Ale práve tu je problém. To je presne to isté, ako keď generálny prokurátor jednu kauzu stíha a inú nie. Ide o zavedenie selektívneho princípu.

Odbornejší poradcovia poradcov?

V komisii by mali podľa návrhu sedieť piati členovia. „Právo podať návrh na vymenovanie za člena komisie bude mať prezident/-ka SR; verejný ochranca práv; poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti; predseda poslaneckého klubu niektorej zo strán vládnej koalície, ktorý ako prvý získa pre nomináciu podpisy väčšiny predsedov klubov strán vládnej koalície; predseda poslaneckého klubu niektorej z opozičných strán, ktorý ako prvý získa pre nomináciu podpisy väčšiny predsedov klubov opozičných strán. Už zriadená komisia si bude môcť vybrať aj odborných poradcov, ktorí jej pomôžu naplniť jej misiu.“ Aj tu sa teda návrh podľa mňa čiastočne bije so zásadou Iura novit curia, aj keď nie priamo, keďže komisia nie je súdom. No vo verejnosti taký dojem bude navodzovať. A ak teda komisia môže v očiach verejnosti pôsobiť ako takmer súd, prečo si má prizývať ešte aj odborných poradcov? Nie je dostatočne kvalifikovaná, aby stav posúdila? Načo tam potom je, keď nie je kvalifikovaná? A čo ak sa ani odborný poradca nebude cítiť dostatočne odborne? Vznikne odbornejší poradca odborného poradcu?

Vytváranie takýchto mačko-psov, alebo zlepencov len zase znižuje dôveryhodnosť justície. Je to niečo podobné, ako keby ste nastúpili do trolejbusu a počas jazdy sa rozhodli, že vytvoríme komisiu, ktorá bude posudzovať správnosť zvolených úkonov šoféra. Nestačí, že o jeho schopnosti viesť vozidlo už rozhodli iní, ktorí sú na to oprávnení? Ako by sa cítili cestujúci v takomto trolejbuse, ak by vedeli, že za šoférom sedí ešte komisia, ktorá mu radí, ako správne zaraďovať a ideálne nadbiehať? Bol by to pre nich dôvod pre maximálnu dôveru v šoféra?

„Zároveň sme presvedčení, že zriadenie komisie bude mať zmysel a výsledky iba vtedy, keď v nej budú sedieť dôveryhodní a schopní ľudia. Dá sa to docieliť tak, že nominácie na členov komisie budú podliehať určitým kritériám,“ píše Sibyla. A vari už aj tieto vety nie sú dostatočným dôvodom, prečo takýto nepremyslený návrh zastaviť? Kto určuje dôveryhodnosť a schopnosť ľudí? Opäť budeme potrebovať opätovné schvaľovanie všetkého, pomaly aj občianstva? Akú istotu mám, že som občan? Je tu predsa občiansky preukaz. Ale teraz, aby ešte človek bol predvedený s jeho občianskym preukazom pred komisiu, ktorá dodatočne posúdi, či jeho „občianka“ bola vydaná oprávnene. Veď predsa platí, že každý úkon má robiť oprávnená osoba. Novinári majú písať, informovať, policajti vyšetrovať, personalisti vyberať, elektrikári montovať káble… Ak sa to pomieša, môže vzniknúť aj nebezpečenstvo, veď zle nainštalovaná elektrika môže nielen iskriť, ale aj zabíjať. No novinári sa dnes radi pasujú do multifunkčných robotov…

Čo je pravda?

Sibyla navrhuje, aby členovia „komisie pravdy“, obrazne povedané, hovorili pravdu. Ale kto určí, čo je pravda? Navrhuje, aby členovia museli spĺňať tieto podmienky: občianstvo, spôsobilosť, bezúhonnosť, absencia politickej funkcie posledné 3 roky, neúčasť v rozhodovanej veci a „svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dáva záruku, že svoju funkciu člena občianskej prešetrovacej komisie bude vykonávať riadne, čestne a zodpovedne“. Kto bude zase určovať, ktoré doterajšie pôsobenie je dobré a ktoré zlé? Zase vznikne na to špeciálna komisia, ktorá toto posúdi? Lebo nemá o tom rozhodovať súd? Alebo už do toho zapletieme aj Katolícku cirkev a budeme požadovať zrušenie cirkevnej povinnosti kňaza, a to neprezradiť spovedné tajomstvo? Komisie, komisie a ďalšie komisie. Už sme prekomisiovaní. A snaha akoby mediálne komisiami nahradiť orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú riadne ustanovené, vytvára ďalšiu pôdu na znižovanie dôveryhodnosti polície, prokuratúry či súdov.

A priznáva to aj sám expert progresívcov, že spravodlivosť sa podarí dosiahnuť „až vtedy, keď dnes existujúce inštitúcie budú nezávislé, odvážne a profesionálne fungujúce. No aj v takom prípade bude dochádzať k zlyhaniam jednotlivcov a koordinácia týchto inštitúcií pri hľadaní pravdy môže byť ťažkopádna, keďže sú to inštitúcie štátne“. A kto zase určí, či sú inštitúcie nezávislé, odvážne a profesionálne fungujúce? Opäť nejaká komisia?

Mimoriadny nástroj

Obzvlášť ma zaujala veta, ktorá keby bola v programe ĽS NS, tak by asi liberáli hlásili poplach: „Preto potrebujeme mimoriadny nástroj, ktorý bude schopný vykompenzovať chyby systému.“ Veď takto to bolo aj v prípade vlakových hliadok Kotlebovcov. Vtedy liberáli hovorili, že takéto ad hoc hliadky, ktoré mali tiež suplovať chýbajúcu políciu, nemajú vo vlakoch čo hľadať a takmer zavádzajú fašizmus. No v prípade selektivity, selektívnych prvkov, v prípade boja proti chybám systému zo strany PS/Spolu je „montovanie sa“ nekompetentných už v poriadku. Nevieme, že oni predsa majú patent na pravdu, na lásku, na slušnosť?

Dokument uzatvára myšlienka, pri čítaní ktorej mám veľmi zlý pocit, akoby som čítal nové Malleus maleficarum, teda „Kladivo na čarodejnice“: „A aj prostredníctvom verejných prešetrovacích komisií sa častejšie usilovať potrestať vinníkov a dopátrať pravdy. Pretože bez pravdy neexistuje spravodlivosť. A bez spravodlivosti neexistuje dôvera v štát.“

Zdroje:

https://progresivnespolu.sk/blog/antikobercovy-zakon/verejne-presetrovacie-komisie

https://sibylapavel.sk/ako-bude-fungovat-verejna-presetrovacia-komisia/

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.