DISCLAIMER: Tento článok vznikol bez dohody s autorom Rostasom, bez jeho vedomia, je nezávislý, vypracovala som ho zadarmo, bezodplatne a z vlastnej iniciatívy, jedná sa iba o moju úvahu, moje osobné názory, postrehy, moje chápanie Rostasovho článku a Plichtovej posudku, v rámci slobody prejavu tu vyjadrujem aj svoj osobný názor na spoločenské dianie, takže sa môžem mýliť, byť nepresná, nevedecká, preto berte článok s rezervou a pochopením ako môj pokus vyjadriť sa k veci.

Radšej by som sa venovala slovenskej histórii, ale nemôžem sa pozerať na to, ako sa na Slovensku pošliapava spravodlivosť v mene tuposti, nevzdelanosti, politických častušiek a kariérneho severoatlantického riťolezectva. Ide o Rostasov prípad, teda o jeho článok, resp. skôr historický exkurz pod názvom KLIN ŽIDOV MEDZI SLOVANMI (názov bol v článku pôvodne uvedený s veľkými písmenami, tak to tak nechávam, lebo z nadpisu nie je jasné, či sa jedná o Židov s veľkým Ž v zmysle národnom alebo židov s malým ž v zmysle náboženskej skupiny). Rostas bol vraj nedávno obvinený z trestného činu extrémizmu, ktorý s týmto súvisí. Podľa medializovaných informácií trestné oznámenie na neho podal istý Pavel Sybila z treťosektorovej mimovládky Zastavme korupciu, dnes vraj člen Progresívneho Slovenska. Mňa tento prípad zaujímal od samého začiatku, a keďže bol postavený na súdnoznaleckom posudku, zaujímal ma aj samotný súdnoznalecký posudok istej Prof. PhDr. Jany Plichtovej, PhD.. Po prečítaní jej posudku som však dospela k presvedčeniu, že vzdelávací systém na Slovensku je naozaj na veľmi nízkej úrovni, nakoľko hoci je táto pani vysokoškolskou profesorkou, čo sa týka kvality jej znaleckého posudku, žasnem, že niečo také vôbec vypustila do sveta.

Nejdem sa zaoberať touto pani, ani jej politickou motiváciou, radšej si poďme pozrieť moje výhrady k jej údajne odbornému a znaleckému posudku. Avšak skôr než začnem, chcem tu všetkým jasne povedať, že sa týmto posudkom nezaoberám preto, aby som odobrovala akékoľvek prejavy antisemitizmu, ale vyslovene preto, lebo vidím logické nezrovnalosti medzi posudkom a Rostásovým článkom, a ako osoba milujúca logiku nemôžem strpieť nezmysly, ktoré som v posudku na Rostásov článok našla. Rovnako tak chcem poukázať na fakt, že mnohé z toho, o čom písal Rostás, sa občania Slovenskej republiky naučili na hodinách dejepisu alebo literatúry na základnej škole, preto aj na tento rozpor chcem poukázať, že na jednej strane sa v škole učíme o štúrovcoch, máme Štúra za národnú ikonu, na druhej strane má byť akože trestné, ak niekto Štúra cituje? Ďalej chcem v tomto príspevku poukázať aj na to, že na adresu Židov sa možno aj beztrestne zasmiať, ba že dokonca sami Židia sa zabávajú na svojich židovských vlastnostiach a špecifických kultúrnych črtách. Ja si uvedomujem, že Židia si prešli príliš krutým trestom počas druhej svetovej vojny. Žiaľ, neboli jediní – kým Židia holokaust akosi prežili a pozviechali sa z neho, Avari, ktorých vymlátil Karol Veľký, také šťastie nemali, lebo po Avaroch sa doslova zľahla zem, o čom písal už ruský kronikár Nestor v 11. storočí. Židia sa po druhej svetovej vojne rozmnožili do takej miery, že dnes má štát Izrael viacej obyvateľov ako Slovensko, hoci samotný Izrael je veľký iba ako západoslovenský kraj. Mali by sme sa zamyslieť, či by sme v súvislosti s genocídou nemali skôr hovoriť o Slovákoch, či práve Slováci neboli po nežno-krutom prevrate náhodou uvrhnutí do takých neľudských životných podmienok, že ich počet v súčasnosti stagnuje a v blízkej budúcnosti sa bude zmenšovať. Je otázne, kto si v súčasnosti zaslúži väčší súcit a kto si zaslúži väčšiu ochranu. Rostásov článok má mnoho aspektov, ktoré sa nedajú obsiahnuť v jednom blogu, preto sa pozrime aspoň na ten neprofesionálny znalecký posudok znalkyne Plichtovej.

Výhrady:

1. Posudok obsahuje gramatické chyby.


2. Súd položil znalkyni štyri otázky, pritom na tri z nich chcel počuť odpoveď buď „áno“ alebo „nie“. Znalkyňa na ani jednu otázku súdu neodpovedala „áno“. Znalkyňa zjavne nepochopila, čo sa jej súd pýta, ani akú štruktúru majú mať jej odpovede. Otázky súdu boli:
   
   
   
   • 1. Posúďte kontext informácií, ktoré sú uvedené v časopise Zem a Vek, číslo 5/2017 v článku „KLIN ŽIDOV MEDZI SLOVANMI“ (Pozn. B.O.: Súd tu správne píše názov článku s veľkými písmenami ako v origináli, lebo ani súdu nebolo jasné, či sa jedná o židov s malým ž, alebo Židov s veľkým Ž). Môžu tieto informácie dopomôcť k utvoreniu si, resp. dotvoreniu predsudkov voči židovskej komunite a židovskému národu všeobecne? Keď áno, akým spôsobom? /B.O.: Všimnite si, že súd sa pýta na židovskú komunitu A židovský národ. Súd tu robí logickú chybu, lebo mal použiť logickú spojku ALEBO, nie A. Správne mala jeho otázka znieť: „… Môžu tieto informácie dopomôcť k utvoreniu si, resp. dotvoreniu predsudkov voči židovskej komunite ALEBO židovskému národu všeobecne? …“ Logická spojka A dáva pravdivý výrok práve vtedy, keď sú oba čiastkové výroky pravdivé. Logická spojka ALEBO dáva pravdivý výrok práve vtedy, keď je aspoň jeden čiastkový výrok pravdivý. Je dôležité si uvedomiť, že odpoveď na prvú otázku (so spojkou A) môže byť odlišná od odpovede na tú istú otázku so spojkou ALEBO. Znalkyňa toto v posudku nerieši, nezamýšľa sa nad tým, či súčasne došlo k obom pravdivým čiastkovým výrokov. Ja byť na Rostásovom mieste, tak toto namietam buď na súde alebo v odovolaní, lebo keď znalkyňa chce Rostása nachytať na slovíčkarení, nech je ona sama, resp. súd chytaný za slovíčka./
   
   
   
   


3. Znalkyňa zamieňa židov s malým ž (náboženskú skupinu), resp. všeobecné rozkladné sily, za Židov s veľkým Ž (židovským národom), čím Rostásovi vkladá do úst niečo, čo nikdy nevyslovil:
   
   
   
   • Článok sa totiž skladá zo štyroch častí. V prvej časti sa autor Rostás zamýšľa nad súčasnými rozkladnými silami v spoločnosti, pričom nikoho za rozkladnú silu neuvádza. V druhej časti prechádza do minulosti a uvádza, že v minulosti boli rozkladnými silami napríklad židia s malým ž (teda náboženská skupina), takí, ktorí sa za skutočných Židov s veľkým Ž (teda za členov židovského národa) iba vydávajú, lebo v skutočnosti ide podľa neho o Avarov, Pečenehov a Chazarov – národov, ktoré už dávno vymreli. V tretej časti cituje štúrovcov a tieto citáty prezentuje ako príklad toho, ako štúrovci v minulosti vnímali židovské rozkladné sily. Ide tu v podstate o rešerš štúrovských citátov na tému židovstvo. Vo štvrtej časti Rostás píše o tom, že aj dnes je medzi rôzne skupiny obyteľstva vrazený klin a že by sme nemali nechať usnúť myšlienky našich buditeľov, ktorí burcujú proti porobe, pričom riešenie tohoto jeho problému vidí v zjednotení sa Slovanov. Rostás však nepíše, že tým klinom sú Židia, ani židia. Nekonkretizuje, kto tým klinom u nás je, avšak naznačuje, že v USA sa vykonáva spoločenskú demontáž pod kontrolou sionizmu. Nepostrehla som, že by sa Rostás o akomkoľvek Židovi (v zmysle národnom) ani židovi (v zmysle náboženskom) ani o židovskom národe v článku vyjadroval alebo hodnotil v súvislosti s PRÍTOMNÝM ČASOM – Rostás písal o židoch (v zmysle náboženskej skupiny) iba v súvislosti s MINULÝM ČASOM. Taktiež neoznačoval Židov ani židov za súčasný klin spoločnosti na Slovensku. On iba označoval tým klinom sionizmus v Amerike, pričom treba mať na pamäti, že sionizmus nesúvisí so Židmi, lebo sionizmus môžu vykonávať aj podplatení, zapredaní alebo inak pomýlení nežidia. O tom, či je pravda, že Ameriku rozvracia sionizmus, možno diskutovať, avšak, bez ohľadu na odpoveď , sionizmus nemá nič spoločné so Židmi ako národom, ani židmi ako náboženskou skupinou. Sionizmus je politický smer. Obviňovaním sionizmu nemôže byť naplnená skutková podstata trestného činu hanobenia národa alebo presvedčenia, lebo sionizmus nie je živý človek, ani národ, ale ideológia.
   
   
   
   
   
   
   • Autor Rostás totiž v článku jasne písal o židoch s malým ž (o náboženskej skupine), nie o Židoch s veľkým Ž (o židovskom národe). Táto pre niekoho nepodstatná drobnosť však je vcelku zásadná, pretože žid je podľa slovenskej gramatiky vyznávač židovskej viery, ale Žid je členom židovského národa. Autor Rostás v článku jasne tvrdí, že nemá na mysli skutočných Židov (s veľkým Ž, teda národ), ale skôr Avarov, Pečenehov a Chazarov, ktorí sa za skutočných Židov iba vydávajú (teda sú len židmi v zmysle nie národnom, ale náboženskom).
   
   
   • Autor Rostás sa o Židoch s veľkým Ž (o národe) v článku vôbec nezmieňuje, jedine cituje dejateľov, ktorí sa o Židoch s veľkým Ž (o národe) vyjadrovali. Jediní, kto sa v článku vyjadroval o Židoch s veľkým Ž (teda o národe), boli slovenskí národní dejatelia prostredníctvom citátov.
   
   
   • Autor sa o Židoch s veľkým Ž (o národe) nevyjadroval vôbec a o židoch s malým ž (o náboženskej skupine) sa autor vyjadroval v článku jedine v odstavci 4 a to 5-krát, pričom odstavec začína „Toto je dávny spôsob, ako… odvekými majstrami tohto umenia boli židia(1, s malým ž – teda náboženská skupina, pozn. B.O. ) … Pečenehov, Avarov, … Chazarov … S nimi Slovania zvádzali odveký zápas a za židov(2, s malým ž, pozn. B.O.) sa iba vydávajú .. všade im vraveli židia(3, s malým ž, pozn. B.O.) … aškenázyovskí židia(4, s malým ž , pozn. B.O. ) tvoria viac ako 90-percentnú časť svetovej židovskej(5, prídavné meno, nedá sa rozhodnúť s akým začiatočným písmenom sa tu začína, či s veľkým alebo malým, pozn. B.O.) populácie… o nich prinášajú svedectvá generácie štúrovcov …“ Sú to všetko neškodné zmienky, ktoré majú priblížiť, kto bol skutočný (rodený) žid a kto sa za žida iba vydával prijatím židovskej viery. Autor Rostás sa o židoch viac nevyjadroval, aj keď sa potom vyjadroval o sionizme, avšak sionizmus nemá nič spoločné so židovským národom – „… sionistické neziskové organizácie proti legitímnym vládam. Napokon, Amerika 2017 je takmer to isté ako Rusko 1917 – sionizmom kontrolovaná totálna demontáž existujúceho usporiadania spoločnosti. …“. Autor Rostás sa síce vyjadroval o národoch Pečenehov, Avarov, Chazarov. Tieto národy už neexistujú, preto ani ich hanobenie nie je možné. Jediné, nad čím možno uvažovať pri slove žid, je otázka náboženského vierovyznania, avšak súdna znalkyňa, aj keď skôr neznalkyňa, stále točí o Židoch s veľkým Ž – teda o príslušníkoch židovského národa.
   
   
   • Súdna znalkyňa tvrdí k otázke 2, že názov článku je „Klin Židov medzi Slovanmi“. Píše, že „už názov článku ‚Klin Židov medzi Slovanmi‘, v ktorom sú Židia prirovnaní ku klinu …“. Znalkyňa tu však fabuluje, lebo názov článku znie doslovne: „KLIN ŽIDOV MEDZI SLOVANMI“, teda je napísaný veľkými písmenami, z čoho sa nedá usúdiť, či slovo ŽIDOV je mienené s veľkým Ž (ako národ), alebo s malým ž (ako náboženská skupina). Z kontextu článku, kde Rostás v ani jednom prípade nepíše o Židoch s veľkým Ž (ako národe), jasne vyplýva, že má na mysli židov s malým ž, teda náboženskú skupinu. Znalkyňa ani len nepochopila, o kom autor v článku vlastne píše a náboženskú skupinu si pomýlila so židovským národom. Alebo to iba nechcela pochopiť?
   
   
   
   


4. Súdna znalkyňa v posudku tvrdí, že „autor (Rostás) všetkým Židom (s veľkým Ž v zmysle národnom) pripisuje nemorálne osobnostné charakteristiky (chamtivec, príživník, zvrhlík, priekupník …) …“ Pritom ide zo strany znalkyne o trojnásobnú lož, lebo:
   
   
   
   • Autor nikde v článku nehovoril o všetkých Židoch. Rostás negeneralizoval, ako sa mu to snaží vnútiť do slov znalkyňa. Ak povieme, že blondínky sú pekné, neznamná to, že každá blondínka je pekná. Ak povieme, že škodovky sú kazové, neznamená to, že neexistuje škodovka, ktorá je bezkazová. Ak povieme, že Švajčiari sú bohatí, neznamená to, že medzi Švajčiarmi nie sú chudobní ľudia. Ak povieme, že Nemci boli nacisti, neznamená to, že všetci Nemci boli nacisti. Znalkyňa si jednoducho sprosto vymýšľa a krivo obviňuje. Svoje krivé obvinenia ale nemá ako dokázať.
   
   
   • Autor Rostás nielenže negeneralizoval, ale navyše ani vôbec nehovoril o Židoch s veľkým Ž (teda v zmysle národom), ako sa mu to snaží vnútiť znalkyňa! On iba citoval štúrovcov, ktorí o Židoch s veľkým Ž (v zmysle národnom) podávali svoje osobné svedectvá. V mojej rodinnej tradícii tiež panuje nedobrá spomienka na konkrétnych Židov, ktorí obrali mojich predkov o majetok s následkom bezdomovectva a smrti, no to neznamená, že všetci Židia sú zlí ľudia, no určite aj medzi Židmi sa nájdu nemorálni ľudia ako v každom národe. Každý má nejakú svoju osobnú skúsenosť. Daného židovského krčmára, ktorý pred sto rokmi obral moju rodinu o dom, potom miestni dedinčania vypálili, lebo neobral o majetok iba jedného človeka v dedine. Ten, po vypálení, z dediny odišiel a už sa viacej nevrátil.
   
   
   • Nielenže autor negeneralizoval, nielenže ani len nehovoril o Židoch s veľkým Ž, ale autor Rostás slová ako chamtivec, príživník, zvrhlík, priekupník vôbec nepoužil, ako sa mu to snaží znalkyňa vnútiť. Znalkyňa si tieto pojmy jednoducho vyfabulovala. Ak znalkyňa chce, aby bol na základe jej posudku odsúdený človek, tak sa musí jasne držať faktov a nevymýšľať si pojmy, lebo v takomto prípade záleží na každom slovíčku. Autor síce spomenul obchodníka s bielym mäsom, ale iba v citácii, teda nie autor označil Žida za obchodníka s bielym mäsom, ale Svetozár Hurban Vajanský v roku 1908, teda nie autor sa o Židovi vyjadril nelichotivo, ale Vajanský, navyše úplne oprávnene, keď sa o obchodníkovi s bielym mäsom vyjadrí ako o obchodníkovi s bielym mäsom. Ak však aj toto je problém, nech trestnoprávnu zodpovednosť nesie Vajanský.
   
   
   
   


5. Znalkyňa tvrdí, že autor „súčasne ‚zdôvodňuje‘ boj proti Židom tým, že prišli do tohto priestoru proti našej vôli a že tu pôsobia rušivo a rozkladne“. Je to lož. Autor vôbec netvrdí, že Židia s veľkým Ž (v zmysle národnom) prišli do tohto priestoru proti našej vôli. V celom článku píše o židoch s malým ž (v zmysle náboženskom) a výrok, že prišli proti našej vôli, sa v texte vôbec nenachádza. Ďalej podľa znalkyne autor vraj tvrdí, že Židia tu pôsobia (PRÍTOMNÝ ČAS!!! pozn. B.O.) rušivo a rozkladne. Opäť sme hľadali v texte pasáž, kde by takéto niečo malo byť tvrdené, ale nenašli sme takýto text. Jediné, čo sme našli, bola zmienka o minulých rozkladných silách, ktoré v minulosti opisovali štúrovci: „Už generácia štúrovcov a slovenských národných buditeľov si veľmi jasne uvedomovala, aké mimoriadne nebezpečné rozkladné sily na Slovanov, ale konkrétne aj na Slovákov pôsobia, aby ich morálne aj materiálne položili na kolená.“
   
   
   
   • Daná veta je napísaná v minulom čase („uvedomovala“) a Židia v nej nie sú vôbec spomenutí, lebo autor písal o rozkladných silách vo všeobecnosti. Ďalej tu je podstatné, že Rostás písal v minulom čase, no súdna znalkyňa tvrdí, že Rostás tvrdí, že Židia tu (TERAZ) pôsobia rušivo a rozkladne – teda v prítomnom čase. Slovnou manipuláciou sa snaží vložiť Rostásovi do úst niečo, čo nikdy nepovedal. Odkiaľ znalkyňa zobrala presvedčenie o tom, že autor mal pod rozkladnými silami na mysli vyslovene Židov s veľkým Ž (v zmysle národnom) a nikoho iného, mi nie je známe. Súdna znalkyňa teda klame, keď tvrdí, že autor tvrdí o Židoch, žeby mali byť rozkladnými silami v prítomnosti, keď citácie štúrovcov sa jasne týkali doby minulej.
   
   
   
   


6. Znalkyňa tvrdí, že „autor (Rostás) označuje Židov za škodcov, udavačov, rozvratníkov, robí tak so zámerom vyvolať proti nim negatívne emócie, poukázať na ich negatívne vlastnosti a ciele.“ Znalkyňa tu klame, pretože nie autor článku označuje Židov (v zmysle národnom) za škodcov, udavačov, atď., ale národní dejatelia sa tak vyjadrili pred sto rokmi a oni tak Židov označili. Autor článku týchto dejateľov iba citoval. Nemôže byť trestné, ako niekto cituje to, čo povedal iný človek. Ak by citovanie bolo trestné, tak by potom spáchala trestný čin aj súdna znalkyňa, akonáhle by citovala údajne trestné autorove vyjadrenia vo svojom znaleckom posudku. Ak autor cituje slovenských národných dejateľov v židovskej otázke, robí tak, hádam, preto, lebo považuje za pozoruhodné, že nie jeden v nich videl problém a zdroj strasti. Navyše tu ide o dvojnásobné klamstvo, pretože autor nemohol označiť Židov za škodcov, udavačov, rozvratníkov, lebo vôbec nepísal o Židoch s veľkým Ž (teda v zmysle národnom) a ani slová škodca, udavač, rozvratník sa v texte vôbec nenachádzajú. Súdna znalkyňa mala použiť presne také slovné označenia, ktoré sa v texte naozaj aj nachádzajú, nie si ich fabulovať zo svojich bludných pocitov a dojmov. Ona prosto klame.


7. Podľa znalkyne „výroky štúrovcov a ďalších slovenských dejateľov autor používa ako dôkaz pravdivosti predsudkov“. Toto je čistá lož, pretože z textu je jasne vidieť, že autor Rostás hovorí o súčasných rozkladných silách vo všeobecnosti, teda nehovorí, že by Židia s veľkým Ž (v zmysle národnom) boli zdrojom súčasných rozkladných síl spoločnosti, ba on o Židoch s veľkým Ž nehovorí v celom článku vôbec! Autor v citáciách iba dáva židov s malým ž (v náboženskom zmysle) za príklad toho, ako v minulosti vnímali slovenskí národní dejatelia rozkladné sily. Autor predsa jasne píše vyššie: „Aj štúrovci popisujú, že odvekými majstrami tohto umenia boli židia – hoci dnes už vieme, že tu je skôr nutné hovoriť o nájazdových hordách Pečenehov, Avarov, no najmä Chazarov.“ Autor nepísal, že židia/Židia odvekými rozkladnými majstrami sú, ale že nie podľa neho, ale podľa štúrovcov nimi boli.  To je veľký a zásadný rozdiel. Znalkyňa si tento zásadný rozdiel nevšimla, alebo ak si ho aj všimla, tak ho ignuruje, resp. prekrucuje. Ak autor písal, že podľa nejakých národovcov (nejakí) židia boli kedysi rozkladnými silami, neznamená to nutne, že dnes už nimi nie sú, ani to neznamená, že Rostás tvrdí, že nimi dnes sú.


8. Podľa znalkyne vraj autor vyzdvihuje Slovákov. Kde? Nech to uvedie konkrétnym príkladom. Nič také ako vyzdvihovanie Slovákov sme v článku nepostrehli.


9. V inom odstavci sa znalkyňa venuje silnej nenávisti „Židov voči Gójom – kresťanom“. Znalkyňa vyslovene klame, že Gójmi sú myslení výhradne kresťania, pretože autor nič také netvrdil a ani citáty nič také netvrdili. Práve naopak, v citáte Jána Kollára sa vôbec nespomínajú kresťania, ale pohania: „Žid nazýva iné národy gójmi, to znamená: pohani, nečistí, otroci, nepriatelia; nenávidel každého, kto nebol Židom.“ Iná zmienka slova „gójovia“ sa v texte nenachádza. Slovo kresťan sa tam nenachádza vôbec.


10. V 4. časti znalkyňa zase tvrdí, že „výzva obnoviť slovanskú jednotu je súčasťou hybridnej propagandistickej vojny Putinho Ruska s cieľom destabilizovať EÚ, rozložiť liberálnu demokraciu a zmeniť geopolitickú orientáciu Slovenska.“ Znalkyňa klame, klame, klame, ak tvrdí, že na Slovensku máme liberálnu demokraciu. Ak by to bola pravda, tak by strana SMER Sociálna demokracia bola protiústavná, lebo nehlása liberálnu demokraciu, ale sociálnu demokraciu. Slovenská Ústava pozná len termín „demokracia“ bez prívlastkov. Súdna znalkyňa si prívlastok „liberálna“ sprosto vymyslela. Navyše súdnej znalkyni neprináleží hodnotiť politickú stránku veci, geopolitický boj mocností, ani destabilizácia EÚ – toto nie sú trestné činy hanobenia národa. Súdna znalkyňa tu protizákonne prekročila svoje kompetencie, lebo sa prejavila ako zaujatá. Súdna znalkyňa sa hlboko mýli, ak si myslí, že výzva obnoviť slovanskú jednotu je súčasťou výhradne hybridnej propagandistickej vojny Putinovho Ruska. Ja tvrdím, že každý roduverný Slovan túži po obnovení všeslovanskej jednoty – vrátane mňa. Súdna znalkyňa sa mýli, keď hovorí o propagandistickej vojne iba zo strany Ruska. NATO a USA tiež kŕmia občanov svojou tupou propagandou, čím pôsobia ako rozkladné sily – možno títo sú v súčasnosti tým povestným klinom medzi Slovanmi. Rostásov nadpis síce uvádza klin ŽIDOV (všetko veľkými písmenami), ale ten názov z kontextu nesúvisí so súčasnosťou, ale so štúrovskou dobou, lebo Rostásov článok riešil židov v štúrovskej dobe.


11. V otázke 3. podľa znalkyne „v závere autor tvrdí, že záchranou Slovákov môže byť len slovanská vzájomnosť, vízia spoločnej sily a prosperity,“ ďalej podľa nej „vyzýva, aby sa Slováci ako Slovania zjednotili pod ruskou zástavou a spoločne bojovali proti západnému, ergo židovskému vplyvu.“ Tu znalkyňa prasprosto klame hneď dvakrát:
    
    
    
    • Klame, keď tvrdí, že autor vyzýval k boju proti západnému vplyvu. K ničomu takému autor nevyzýval. Znalkyňa by mala poskytnúť konkrétny text ako dôkaz. Okrem toho boj sa dá vnímať aj ako snaha. Štúrovci bojovali za slovenčinu. Homosexuáli bojujú za registrované partnerstvá. Isto si nikto nepredstavuje pod týmto bojom boj so samopalmi.
    
    
    • Klame, keď naznačuje, že autor dáva znamienko rovná sa medzi západným vplyvom a židovským vplyvom. Autor nikde v článku nič také netvrdil. Ide o lož zo strany znalkyne.
    
    
    
    


12. Znalkyňa používa vágne pojmy tým, že dáva slová do úvodzoviek, alebo ich zobrazuje kurzívou, prípadne používa výraz „atď.“. Ako súdna znalkyňa by sa mala vyjadrovať jasne a exaktne. Nemožno niekoho odsúdiť na základe znaleckého posudku, v ktorom sa vyskytuje slovné spojenie „atď.“.
    
    
    
    • Znalkyňa tvrdí, že autor „súčasne ‚zdôvodňuje‘ boj proti Židom tým …“ Slovo „zdôvodňuje“ použila v úvodzovkách. Čo tým má na mysli? Ide o iróniu, sarkazmus, parafrázovanie, citáciu? Ako si má autor a najmä súd vysvetliť význam takéhoto slova? Posudok je napísaný fušersky.
    
    
    • Ďalej znalkyňa tvrdí, že „autor rozdiely medzi MY a ONI zveličuje a pripisuje stabilným, nemeniacim sa vlastnostiam Židov a Slovákov, ktoré sú biologicky či ‚rasovo‘ podmienené“. Znalkyňa si dovolila tvrdiť tieto veci opäť bez toho, aby ukázala príklad (konkrétnu časť textu), na ktorom by konkrétne demonštrovala svoje tvrdenie o tom, že autor zveličuje rozdiely medzi MY a ONI, ako aj to, že by tieto rozdiely mali byť biologicky či ‚rasovo‘ podmienené. Bez takejto ukážky nie je možné sa účinne brániť takémuto obvineniu. Ja som si nie vedomá toho, že by Rostás akýmkoľvek spôsobom poukazoval na biologicky či ‚rasovo‘ podmienené vzroce správania Židov či Slovákov, hoci nevylučujem, že také podmienené vzorce môžu existovať. Okrem toho nerozumiem, prečo znakyňa používa slovo ‚rasovo‘ v úvodzovkách. Nie je zrejmé, čo tým má na mysli. Prečo dala toto slovo do úvodzoviek? Má pozmenený význam? Má skrytý význam? Má vôbec nejaký význam? Aký význam má toto slovo? Slová v úvodzovkách nepatria do prejavu súdnej znalkyne, nakoľko ona má byť presná a exaktná, lebo na jej hodnotení závisí osud a sloboda človeka. Jej dôvodenie javí známky ťažkej neprofesionality.
    
    
    • Znalkyňa tvrdí, že „jediný Žid, ktorého meno autor uvádza, má zosilniť protižidovské negatívne nastavenie verejnosti a poukázať na ‚amorálnosť‘ židovského podnikania ako takého cez konkrétny príbeh obchodníka s bielym mäsom“. Tu opäť vkladá slovo amorálnosť do úvodzoviek. Čo tým chce povedať? Že nehovorí o amorálnosti? Alebo že židovské podnikanie podľa nej nebolo amorálne, hoci ho mnohí za amorálne môžu považovať? Úvodzovky nie sú nijako vysvetlené, takže nemožno ani chápať význam toho textu. Znalkyňa sa vôbec nevysporiadala s otázkou, či židovské podnikanie bolo, alebo nebolo amorálne. Ak ona tvrdí, že autor neuviedol pozitívny príklad vo vzťahu k Židom, ona zase neuvádza ani jeden negatívny príklad vo vzťahu k Židom, pritom je úplne zrejmé, že museli existovať aj amorálni Židia, ktorí svoje podnikanie vykonávali amorálnym spôsobom. Znalkyňa vôbec nemá právo hodnotiť úvodzovkami amorálnosť, pretože si amorálnosť vôbec nezadefinovala, ani ju nehodnotila. O akej amorálnosti hovorí? V kresťanskom duchu? V židovskom duchu? V hinduistickom duchu? V budhistickom duchu? V zmysle právnych predpisov SR? Alebo v zmysle právnych predpisov Izraela? Ak ju nehodnotila, tak nech sa k nej láskavo nevyjadruje ani nepriamo prostredníctvom úvodzoviek.
    
    
    • Podľa znalkyne „Rovnaké ‘pravdy a posolstvá’ ako v propagandistickom mesačníku Zem a Vek, sa šíria na internete, ústami niektorých politikov a populárnych osobností.“ Prečo znalkyňa dala slovné spojenie „pravdy a posolstvá“ do úvodzoviek? Čo tým mala na mysli? Že tie pravdy vôbec nie sú pravdivé? Alebo cituje nejaký text z autorovho článku? Ak by tie pravdy neboli pravdivé, prečo sa k nim znalkyňa nevyjadrila? Prečo nezadefinovala, čo podľa nej pravdivé je? Nedá sa reagovať na slovné spojenie, ktoré má nejasný význam.
    
    
    • Podľa znalkyne „autorove ‘posolstvá’ hrajú len v prospech mocenských záujmov Ruska“. A keby aj, tak čo? Znalkyňa nesmie hodnotiť politickú stránku veci, iba trestnoprávnu. Hrať v prospech Ruska nie je trestné. Navyše znalkyňa použila slovo „posolstvá” v úvodzovkách. Čo tým má na mysli? Že vlastne ani nemyslí posolstvá? Že myslí posolstvá, ale má z nich srandu, takže ich potrebuje zosmiešniť, zironizovať? Ak áno, tak je to dôkaz jej zaujatosti. Znalkyňa je povinná vyjadrovať sa exaktne a nezaujato, bez postranných odkazov, znevažovania alebo ironizovania. Podľa zákona č. 382/2004 Z. z., § 16 odstavec 2 písmena d – Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť nestranne. A podľa § 11 odstavca 1 – znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti.
    
    
    • Podľa znalkyne „závery, ku ktorým“ ona „dospela, by bolo potrebné overiť na širšom súbore textov uverejňovaných v tomto geopolitickom a kultúrnom mesačníku s cieľom 1. …“). Prečo znalkyňa napísala slovené spojenie „geopolitickom a kultúrnom mesačníku“ kurzívou? Je ten dôvod podstatný pre rozhodnutie o trestnosti alebo beztrestnosti skutku? Čo znamená, keď je text zapísaný kurzívou? Je to myslené ironicky, sarkasticky? Je to vyznanie rešpektu, podčiarknutie pravého zamerania mesačníka? Znalkyňa sa opäť prejavila fušersky a neodborne. Je vyslevene neschopná a nevhodná na vytváranie súdnych znaleckých posudkov. Opäť prejavila svoju zaujatosť.
    
    
    • Znalkyňa tvrdí, že „posudzovaný text vykazuje charakteristiky demagógie a propagandy … svedčí o tom … 3. selekcia infomácií a zamlčovanie relevantných faktov (holokaust, existencia suverénnej Slovenskej republiky, atď.)“ Znalkyňa používa vágne slovo „atď.“. Toto slovo pre účely trestného konania nesmie byť brané do úvahy, nakoľko sa za jeho významom môže skrývať čokoľvek. Je to vágne slovo a znalkyňa ho nesmela použiť, ak chcela byť exaktná. Opakujem, že nesmie byť odsúdený človek na základe posudku, ktorý sa odvoláva na skryté „atď.“.
    
    
    • V časti 3. podľa znalkyne „v závere autor tvrdí, že záchranou Slovákov môže byť len slovanská vzájomnosť, vízia spoločnej sily a prosperity,“ pričom text „záchranou Slovákov … “ napísala kurzívou. Čo tým myslela? Ak tým citovala autora, tak aj v prípade, kedy sa zmieňovala o texte s kurzívou „geopolitickom a kultúrnom mesačníku“ tiež citovala? Ak nie, tak konala nejednotne. Znalkyňa sa mala držať štandardov a tam, kde cituje, mala používať úvodzovky. Mala na konci alebo na začiatku posudku spraviť zoznam vysvetliviek, ako treba jej značky čítať a hlavne chápať. Takto sa k nim Rostás nemá ako vyjadriť, lebo sú nepochopiteľné.
    
    
    
    


13. Znalkyňa sa odvoláva na neslovenskú odbornú literatúru:
    
    
    
    • Je otázne, či znalkyňa vôbec má štátnicu z angličtiny, resp. či jej angličtina je na takej profesionálnej úrovni, aby bola schopná správne pochopiť anglický text, resp. aby bola schopná pretlmočiť tento text pre účely súdneho pojednávania. Sama žiadny odborný text necitovala, iba sa odvolávala na nekonkrétny text na uvedených stranách z publikácií. Týmto spôsobom sa jej nedá oponovať, lebo v jej dôvodení chýbajú konkrétne citácie. Nedá sa určiť, či vybrané citácie z odborných textov naozaj sú ňou použité odôvodnene. Toto by som namietala na súde. Jej posudok je v tomto smere fušersky vypracovaný.
    
    
    • Je tiež otázne, či citované odborné publikácie nesú vôbec nejakú vedeckú hodnotu, nakoľko vzdelanie autorov nie je uznané v Slovenskej republike ani v EÚ. Z pohľadu Slovenska sú citovaní autori bez vzdelania. Toto by som namietala na súde. Znalecký posudok sa musí opierať o citácie.
    
    
    
    


14. Znalkyňa je politicky zaujatá, nie je nestranná.
    
    
    
    • Znalkyňa sa o Rusku vyjadruje ako o Putinovskom Rusku („ … výzva obnoviť slovanskú jednotu je súčasťou hybridnej propagandistickej vojny Putinho Ruska s cieľom destabilizovať EÚ, rozložiť liberálnu demokraciu a zmeniť geopolitickú orientáciu Slovenska“), pričom pravda je taká, že Rusko je úplne bežnou demokraciou ako hocikde inde na svete. Svojho prezidenta si Rusi zvolili demokraticky vo voľbách. Znalkyňa je jednoznačne protirusky naladená. Teda je zaujatá. Navyše nemá dokázané, že Rusko vedie hybridnú propagandistickú vojnu. Ak to má dokázané, tak žiadame, aby predložila dôkazy. A nech predloží aj dôkazy, že USA alebo NATO nevedú takúto hybridnú propagandistickú vojnu. Je dokázané, že USA si platia na Slovensku mimovládky na presadzovanie svojich záujmov.
    
    
    • Je naladená protislovansky.
    
    
    • Bolo by potrebné vypočuť znalkyňu súdom, či by vnímala podobné výroky rovnako nebezpečne, keby sa týkali nie Židov, ale Slovákov alebo Rusov. Ak nie, tak je zaujatá voči Slovákom, Rusom, ale aj Židom.
    
    
    • Podľa znalkyne „autorove ‘posolstvá’ hrajú len v prospech mocenských záujmov Ruska“. No a čo? Je to trestné? Bolo by trestné, keby autorove posolstvá hrali v prospech mocenských záujmov Ruska? Nebolo by to trestné. Tak prečo to znalkyňa mala potrebu spomenúť? Podľa mňa je to jasný dôkaz o jej politickom protiruskom zaujatí a ako zaujatá mala byť ako znalkyňa vylúčená. Mám za to, že znalkyňa, vidiac súlad medzi autorovým národným slovanským cítením a mocenskými záujmami Ruska, má snahu poškodiť autorovi Rostásovi a priviesť mu ujmu na strate slobody fyzickej a straty slobody slova.
    
    
    • Podľa znalkyne „Rovnaké ‘pravdy a posolstvá’ ako v propagandistickom mesačníku Zem a Vek, sa šíria na internete, ústami niektorých politikov a populárnych osobností.“ Prečo mala znalkyňa potrebu dať mesačníku Zem a Vek negatívny prívlastok? Odkiaľ zobrala názor, že tento mesačník je propagandistický? Prečo mala potrebu ho pošpiniť? O čo viac propagandistický je mesačník Zem a Vek oproti takému Denníku N? Tu je vidno jej politickú zaujatosť voči názorom publikovaným v časopise Zem a Vek. Ona nehodnotila Rostásov článok nestranne, ale ako politická agitátorka, politická inkvizícia. Znalkyňa mala najskôr zadefinovať pojem propagandy, potom mala priniesť dôkazy a až potom mala právo označiť mesačník Zem a Vek za propagandistický. Ona ho označila za propagandistický bez dôkazov. Nepostupovala vedecky. Fakt, že použila negatívny prívlastok bez dôkazov, dokazuje, že je politicky a názorovo zaujatá, teda nevystupuje tu ako nestranná hodnotiteľka, ale ako politická máňuška, ktorá akoby na politickú objednávku vykonáva špinavú prácu na likvidáciu politického oponenta, človeka s iným hodnotovým a geopolitickým nastavením, s iným národným cítením, s inou definíciou slovenskosti, s inou definíciou slobody slova.  Do akej miery sa dá tejto osobe (znalkyni) veriť, keď v inom odseku zase tvrdí, že Zem a Vek je geopolitický a kultúrny mesačník („… uverejňovaných v tomto geopolitickom a kultúrnom mesačníku s cieľom…“)? Ako zaujatá znalkyňa mala byť vylúčená.
    
    
    • V ZÁVERE znalkyňa vyjadruje obavu z toho, že „polovojenské jednotky slovenskej domobrany sa pokúsia násilím za ideologickej a politickej podpory zmeniť súčasný politický a ekonomický systém a geopolitickú orientáciu Slovenskej republiky“. V 4. časti zase „výzva obnoviť slovanskú jednotu je súčasťou hybridnej propagandistickej vojny Putinho Ruska s cieľom destabilizovať EÚ, rozložiť liberálnu demokraciu a zmeniť geopolitickú orientáciu Slovenska.“ Tu treba mať na pamäti, že pokiaľ by sa jednalo o nenásilné snahy, tak tie sú absolútne legitímne. Súdna znalkyňa by mala byť vypočutá v tom zmysle, či nenapísala negatívny posudok na autora s tým zámerom, aby zabránila demokratickým spôsobom zmeniť súčasný politický a ekonomický systém a geopolitickú orientáciu Slovenskej republiky, nakoľko takéto snahy sú absolútne legitímne. Nie je nikde napísané, že občania Slovenskej republiky by sa nemohli dobrovoľne, trebárs aj za vedomého prijatia propagandy, rozhodnúť zmeniť súčasný politický a ekonomický systém a geopolitickú orientáciu Slovenskej republiky, prípadne vystúpiť z EÚ a vstúpiť do Všeslovanského zväzu s Ruskom. Slovenský národ má na to plné právo a nikto mu v tom nesmie brániť ani obmedzovaním osobnej slobody, ani zastrašovaním, ani kriminalizovaním.
    
    
    
    


15. Znalkyňa nepostupuje vedecky, používa termíny, ktoré predtým nezadefinovala, navyše ich používa bez dôkazov:
    
    
    
    • Podľa znalkyne „Rovnaké ‘pravdy a posolstvá’ ako v propagandistickom mesačníku Zem a Vek, sa šíria na internete, ústami niektorých politikov a populárnych osobností.“ Znalkyňa nezadefinovala pojem „propagandistický“, nepriniesla dôkazy o tom, že by mesačník Zem a Vek mal byť propagandistický, napriek tomu ho za taký označuje.
    
    
    • Podľa znalkyne „riziko násilných činov vyprovokovaných propagandou a demagógiou tohoto typu je vysoké a u mladej generácie obzvlásť.“ Znalkyňa nezadefinovala pojmy propaganda a demagógia. Nie je jasné, či tieto pojmy nejako súvisia s porušovaním zákona, alebo nie. Ak nie, tak znalkyňa toto vôbec nemala riešiť. Ak áno, tak znalkyňa mala vysvetliť, v čom je propaganda a demagógia trestná a prečo nemôže byť súčasťou práva na slobodu prejavu a svetonázoru. Znalkyňa napríklad nevysvetlila, čo má byť demagogické napríklad na tvrdení, že nejaký konkrétny Žid obchodoval s bielym mäsom, alebo že slovenskí dejatelia vnímali Židov aj v nedobrom svetle.
    
    
    
    


16. Znalkyňa vyvodzuje nesprávne závery:
    
    
    
    •  Znalkyňa sa snaží navodiť dojem, akoby si všetci ľudia/národy boli vo všetkých atribútoch rovnakí, teda že Židia nie sú diametrálne odlišní od Slovákov. Ja som to pochopila tak, že Rostás síce v článku nepísal o Židoch s veľkým Ž (v zmysle národnom), takže otázka rovnocennosti národov je bezpredmetná. Napriek tomu však uveďme, že Židia sú diametrálne odlišní od Slovákov napríklad v tom, že nesú iné národné meno, vyznávajú inú vieru, majú prevažne inú DNA, majú iné kultúrne zázemie, pochádzajú z inej klimatickej oblasti. Problém v tvrdení pani znalkyne je v tom, že v snahe vykonštruovať bezkonfliktnú spoločnosť odosobňuje ľudí od ich ľudských atribútov a má snahu vnímať ich iba ako rovnocenné čísla. Ak by Židia vo svojej podstate neboli odlišní od Slovákov, nevznikali by vtipy o rôznych národnostiach. Ako príklad uvádzame vtip: „Otázka: Prečo majú Židia veľké nosy? Odpoveď: Lebo vzduch je zadarmo.“ Tento vtip sme uviedli nie na propagáciu antisemitizmu, ale na dôkaz toho, že ľudia vnímajú jednotlivé národnostné skupiny odlišne. Pritom každému súdnemu človeku je jasné, že nie každý Žid má veľký nos, resp. že nie každý Žid je lakomý. V tom je práve podstata vtipu. Mať veľký nos, je pre niekoho hrdosťou. O veľkých nosoch sa vtipkuje napríklad vo filme Pacho, hybský zbojník, kde sa o Slovákoch z Terchovej hrdo hovorí ako o veľkonosatých, čo vyslovene imponuje rakúsko-uhorskej cisárovnej Márii Terézii. Aj vo filme Kurvahošigutentag sa vyzdvihujú veľké nosy a malé nosy sa považujú za menejcenné. Majú sa ľudia s malými nosmi cítiť dotknuto? O židovskej obchodníckej vypočítavosti vtipkujú aj samotní Židia, nakoľko mám doma anglicky písanú hrubú knihu Klenotnica židovského humoru, kde sú také vtipy uvedené.
    
    
    • Ak by nebolo možné citovať dobových svedkov, tak by nebolo možné ani písať o Nemcoch v druhej svetovej vojne. V beletrii by sa nemohlo písať o tom, že Nemci napadli Slovanov, lebo predsa nie každý dobový Nemec sa stotožňoval s vojnou a väčšina súčasných Nemcov v tej dobe predsa ani nežila. Napriek tomu sme povinní pamätať na hrozbu, ktorá nám môže kedykoľvek hroziť od nemeckej krajiny ako už toľkokrát v minulosti. Ak by sme sa mali vyjadrovať takým nekonfliktným spôsobom, aby sme nikdy nikoho neurazili, naše vyjadrovanie by bolo veľmi komplikované a smiešne. „Iba hrabiví Židia boli hrabiví a iba zlí Židia, ktorí páchali exekúcie na Slovákoch, boli zlí.“ Za každou vetou by musel nasledovať disclaimer, že autor výrokov vyslovil svoje výroky v súlade so sociálne nainžinierovanou korektnosťou a nemal v úmysle porušiť žiadny zákon, ani sa dotknúť cti nijakého poriadneho človeka. Takáto spoločnosť by sa čoskoro zbláznila, lebo by nebola schopná vytvoriť normálne sociálne interakcie, ku ktorým patrí humor, omylnosť, nepresnosť, nadhľad, urážka, odpustenie a podobne.
    
    
    • Ak autor písal v tom zmysle, že podľa štúrovcov boli židia/Židia kedysi rozkladnými silami, neznamená to nutne, že dnes už nimi nie sú. Znalkyňa sa vôbec nevysporiadala s  otázkou, či židia (s malým ž ako náboženská skupina) alebo Židia (s veľkým Ž ako národ) dnes sú rozkladnými silami slovenskej spoločnosti. Ona prosto odsudzuje označovanie židov/Židov za súčasné rozkladné sily bez toho, aby vôbec profesionálne riešila, či je to pravda, alebo nie. Navyše Rostás ani netvrdil, že židia/Židia sú v súčasnosti rozkladnými silami, ale že ich v minulosti negatívne vnímali štúrovci.
    
    
    • Nie autor, ale znalkyňa svojím posudkom vyvoláva antisemitské nálady. Mnohí čitatelia vôbec neriešili otázku židovstva až do momentu, keď kukláči nabehli so samopalmi do autorovho domu, aby na ňom spáchali štátny terorizmus odobrený znalkyniným posudkom. Nech sa súd zamyslí nad tým, kto vyvolal väčšie protižidovské nálady – či autor citovaním štúrovcov, alebo znalkynin posudok, ktorý viedol k vlámaniu sa do autorovho domu a k samopalom namiereným na autorovu hruď pred maloletými osobami.
    
    
    • Znalkyňa upiera autorovi právo na historickú pamäť, rovnako tak ju upiera celému slovenskému národu. Ako Slováci musia pamätať na hrozby príduvšie z nemeckej krajiny, tak musia pamätať na hrozby príduvšie z ruskej krajiny, podobne tak musia pamätať na hrozby príduvšie z každej strany, vrátane židovskej. Židovská úžera bola problémom Slovenska a zamlčiavať tento fakt je popieraním skutočnosti. Slovenský národ musí byť obozretný v tomto nebezpečnom svete a našou jedinou vlastnou pamäťovou stopou sú dobové svedectvá našich predkov. Predsa nie je možné, aby nejaká titulovaná ženská, ktorá však nie je titulovaná v odbore historiografie, dávala dôveryhodnejšie interpretácie minulých udalostí ako doboví svedkovia. Znalkyňa sa vyjadrovala k historickým otázkam, hoci vôbec na toto nemá vzdelanie, teda vôbec nie je kompetentná. O židovskej úžere sa napokon učia aj slovenské deti v školách, viď obrázok nižšie.
    
    
    
    

1. 
   
   
   
   • Znalkyňa vyvodzuje vlastné závery v neprospech autora z toho, čo autor nenapísal, zamlčal. Podľa nej práve fakt, že autor o niečom nepísal, má byť dôkazom, že to myslí zle:
     
     
     
     • Znalkyňa tvrdí, že „pri odhaľovaní zámerov autora je dôležité pomenovať aj to, čomu sa autor vyhýba, čo zamlčiava.“ Konštatuje, že v celom texte článku nie je ani náznak pokusu vyvrátiť stereotypy o Židoch a Slovákoch, zmeniť negatívny postoj k Židom prostredníctvom empatie a porozumenia. Naopak,“ vraj „tým, že autor považuje antisemitské stereotypy a predsudky za pravdivé svedectvo, za významnú súčasť boja za národnú slobodu, robí z antisemitizmu nielen niečo normálne a prirodzené, ale aj za niečo spoločensky žiadúce, čo má pre budúcu existenciu Slovákov a Slovanov zásadný význam.“ Tým vraj „nielen evokuje a upevňuje rozšírené predsudky a negatívne emócie (pohŕdanie, odpor až nenávisť), ale podporuje aj pocit nadradenosti Slovákov ako etnickej skupiny.“ Znalkyňa tu nesprávne vyvodzuje, že ak niekto o niečom nepíše, nutne z toho vyplýva, že súhlasí s opakom. Ani vo sne jej evidentne nenapadlo, že autor nepísal o kladných stránkach Židov preto, lebo Židia ako národ neboli témou článku. O Židoch s veľkým Ž (v zmysle národnom) sa v článku vôbec nepísalo. Zmyslom článku podľa mňa bolo, pripomenúť si cez dobové citáty pocity a dojmy ľudí, ktorí pred sto rokmi prichádzali do kontaktu so židmi. Podobne si pripomíname svedectvá o nacistických zverstvách z druhej svetovej vojny. Zrejme nikomu by v tej chvíli nenapadlo vyťahovať aj kladné stránky nacistických pohlavárov.
     
     
     • Podľa znalkyne „autor zámerne popiera akékoľvek kompetencie, či dobré úmysly židovského obyvateľstva.“ Odkiaľ znalkyňa zobrala, že to autor robí zámerne, nám nie je známe. Mala by to dokázať. Podľa mňa znalkyňa iba vychádza zo svojej predpojatosti. Znalkyňa celkovo nesprávne vyvodzuje, že ak autor o niečom nepíše, tak je to nutne preto, lebo má zlé úmysly. To vidno aj na tvrdení, že tým, „že sa autor zaoberá židovskou otázkou a nezmieňuje sa o tom, že väčšina židovského obyvateľstva holokaust neprežila, dokazuje, že holokaust popiera“. Týmto sa znalkyňa absolútne skompromitovala, pretože jej absolútne nič nehovorí výroková logika. Je tu totiž aj iná možnosť, prečo sa autor nezmieňuje o holokauste – proste preto, lebo židovský národ ani holokaust neboli témou článku a priestor na článok v časopise má daný svoj limitovaný rozsah. Začína byť trochu kontraproduktívne, ak sa z holokaustu stáva akási modla. Mali sme tu aj iné tragédie, napríklad hladomor v Írsku spôsobený Angličanmi, hladomor na Ukrajine, genocída Arméncov Turkami, genocída Avarov Frankami, genocída Slovákov Maďarmi (násilné pomaďarčovanie, zakazovanie rodného slovenského jazyka), tyrania Kongčanov Belgičanmi, milióny padlých Slovanov v druhej svetovej vojne, no len zo Židov sa spravil zákonom špeciálne chránený druh. Je podľa mňa v neprospech Židov, aby sa iba ich utrpenie zakaždým vyzdvihovalo. Áno, Židom sa stala veľmi nešťastná vec, ale to neznamená, že teraz nebudeme rozprávať o ničom inom ako iba o židovskom holokauste, trebárs aj v článku, ktorý o Židoch vôbec nie je. Ľudia sa toho môžu prejesť a celé to napokon môže vyvolať nechuť voči židovskému národu, ktorý je nespravodlivo privilegovaný v porovnaní s inými ublíženými národmi. Tvrdenie o popieraní holokaustu je najabsurdnejšie z celého posudku. Jeho absurdnosť je zveličená tým, že znalkyňa toto tvrdenie vložila do samostatného odstavca, aby bolo opticky zvýraznené. Ak by bolo potrebné pri každej zmienke o Židoch spomenúť holokaust, len aby sme neupadli do podozrenia z popierania holokaustu, tak by sme po čase asi zošaleli. Podľa mňa Rostás by mal trvať na tom, aby za toto tvrdenie a osočenie niesla pani znalkyňa trestno-právnu zodpovednosť. Podobne absurdné by bolo vyhlásenie, že každý, kto v prítomnosti blondíniek nevyhlási, že blondínky nie sú hlúpe, má za to, že blondínky sú hlúpe, lebo taký je stereotyp.
     
     
     
     
   
   
   
   


2. Znalkyňa tvrdí, že už názov článku „, v ktorom sú Židia prirovnaní ku klinu vrazeného medzi slovanské národy, jasne“ vraj „vypovedá o zámere autora vyvolať nenávistné protižidovské emócie, negatívne stereotypy a predsudky, vyzvať a posmeliť Slovákov, aby klin vyrazili a vyhnali Židov z tohto geopolitického priestoru.“ Toto je čisto znalkynina fabulácia, pretože autor v článku práveže kritizuje snahu vrážať klin nesvárov („Aj dnes vidíme, ako sa v mohutnej vlne darí stavať proti sebe “) medzi prívržencami rôznych náboženstiev („kresťanov s moslimami“), skupín rôznych sexuálnych orientácií („heterosexuálov s homosexuálmi“), vekov („starých s mladými“), pohlaví („ženy proti mužom“), farby pleti („bielych proti čiernym“), spoločenského postavenia („chudobných proti bohatým“), národného cítenia („vlastencov proti ‚liberálom’”), pôvodu krajiny („imigrantov proti domorodým“), politického zamerania („demokratov proti republikánom“), piliere štátov („sionistické neziskové organizácie proti legitímnym vládam“). Podľa môjho názoru je zutorov zámer článkom pomôcť ukončiť tieto snahy o rozoštvávanie skupín proti sebe, teda mu nemôže byť kladené za vinu rozduchávanie nenávisti, ale práve naopak, túžbu po zmieri. Autor z tohto viní rozkladné sily, nie však Židov ako národ, ako si to myslí znalkyňa, ani židov ako náboženskú skupinu, ale rôzne nemenované rozkladné sily – na židoch iba ukázal, ako ich v minulosti vnímali štúrovci. Autorov článok vyznieva protifašisticky. Autor vôbec nehovorí o potrebe vyhnať Židov, ale „záchranou“ pred rozkladnými silami (nie pred Židmi v zmysle národnom, ani židmi v zmysle náboženskom) podľa neho „môže byť len slovanská vzájomnosť a vízia spoločnej sily a prosperity.“ Je to jeho názor, s ktorým môžeme súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale nič trestné na ňom nie je. Znalkyňa sa tým, že autorovi neprávom vkladá do úst snahu o vyháňanie Židov, môže dopúšťať krivého obvinenia, nakoľko toto jej tvrdenie nemá čím podložiť, jedine, ak by sa Rostás k tomu priznal, čo sa, myslím si, nestane. Nemožno autora článku trestne stíhať za to, aké má presvedčenie ohľadom riešenia súčasného konfliktného sveta plného amerických vojen, farebných prevratov podporovaných často nekalými úmyslami vedenými treťosektorovými nadáciami a mediálnymi inštitúciami, napojenými na rôzne finančné fondy. Autor v článku uviedol židov ako príklad toho, koho za rozkladné sily kedysi považovali štúrovci. Rostás sa aj v iných prejavoch na iných podujatiach pokúša o vytvorenie slovanského mediálneho domu, čo je/má byť konštruktívnym riešením problému, ktorý vníma – teda o boj so samopalmi, mám pocit, sa nejedná. Autor v článku volá po slovanskej vzájomnosti a vízii spoločnej sily a prosperity, čo je tiež konštruktívnym riešením veci, ktorú autor vníma ako problém. Spájanie Slovanov neznamená vyháňanie Židov. Myslím si na základe vyššie povedaného, že autor v skutočnosti sledoval spoločenský zmier.


3. Podľa znalkyne v autorovom „podaní sú Židia anonymnou, uniformovanou masou, čím si pripravuje pôdu pre dosiahnutie ďalšieho cieľa – zbaviť Židov ľudských čŕt (dehumanizovať ich).“ Toto znalkynine tvrdenie je skôr jej paranojou, sugestívnou predstavou ako skutočnosťou. V skutočnosti sa autor o Židoch s veľkým Ž v zmysle národnom vôbec nevyjadroval, preto ich ani nemohol zbavovať ľudských čŕt. Opäť tu znalkyňa klame, keď používa v súvislosti so židmi veľké začiatočné písmeno v zmysle národnom, pretože autor písal o židoch s malým začiatočným písmenom v zmysle náboženskom (Avari, Pečenehovia, Chazari). Ak má znalkyňa pocit, že niekto vyrobil zo Židov anonymnú uniforomovanú masu, tak to sú v prvom rade slovenskí národní dejatelia, ktorých autor cituje, nie samotný autor článku. Znalkyňa by mala svoje výhrady smerovať voči štúrovcom, nie voči autorovi článku, ktorý len zozbieral výroky významných osobností slovenských dejín.


4. Znalkyňa sa snaží vsugerovať súdu, že ak niekto hovorí o Židoch, má tým na mysli absolútne všetkých Židov bez akýchkoľvek výnimiek („Zodpovednosť za súčasné dianie na Slovensku nesú výlučne a opäť len Židia.“). Pritom každému súdnemu človeku je jasné, že ak povieme, že na futbalovom zápase boli Židia, tak to neznamená, že tam boli zhromaždení všetci Židia sveta. Znalkyňa tu jednoznačne vytvára absolútne zlý záver. Autor v článku vôbec nepísal o Židoch s veľkým Ž v zmysle národnom. Ak autor píše o židoch (s malým ž) ako o náboženskej skupine, tak je to iste len preto, lebo jazykové možnosti mu inú možnosť nedávajú. Podobne tak píšu historici o Nemcoch, prípadne o nacistických Nemcoch, pritom je každému jasné, že nie všetci Nemci, ktorí sa vo vojne zúčastnili, boli zlí a súhlasili s tým, čo dostali príkazom robiť.


5. Znalkyňa sa vôbec nevysporiadala s tým, či rozšírené predsudky a schémy o Židoch v zmysle národnom sú pravdivé, alebo nepravdivé. Aj keby sa s tým ale vysporiadala, bolo by to pre celú vec zbytočné, lebo Rostás vôbec nepísal o Židoch v zmysle národnom.


6. Znalkyňa si vzájomne odporuje. Na jednej strane vytýka autorovi, že Židov dehumanizuje tým, že ich označuje spoločným názvom Židia (pritom autor vôbec o Židoch s veľkým Ž v zmysle národnom nepísal), že ich dáva do jednej anonymnej škatule („V jeho podaní sú Židia anonymnou, uniformovanou masou, čím si pripravuje pôdu pre dosiahnutie ďalšieho cieľa – zbaviť Židov ľudských čŕt (dehumanizovať ich). … Cieľu dehumanizovať slúži aj prirovanie Židov ku klinu.“), vadí jej, že autor neuvádza žiadne konkrétne dôkazy („Pre obvinenie Židov z podvratných úmyslov z činnosti autor nepredkladá žiadne dôkazy.“), no na druhej strane mu zase vyčíta, keď autor predkladá konkrétne dôkazy a hovorí o konkrétnom Židovi Neumannovi, obchodníkovi s bielym mäsom („Jediný Žid, ktorého meno autor uvádza, má zosilniť protižidovské negatívne nastavenie verejnosti a poukázať na ‘amorálnosť’ židovského podnikania ako takého cez konkrétny príbeh obchodníka s bielym mäsom“). Nielenže mu vyčíta, že používa konkrétne dôkazy, ale tieto mu majú ešte priťažiť, nakoľko tak podľa znalkyne mal spraviť naschvál, so zlým úmyslom. Dá sa vôbec pri uvedení faktu hovoriť o zlom úmysle? A tu si dobre uvedom