Už nikto nikomu a ničomu neverí. Podozrivý je každý. Zamorené Slovensko, otrávená krajina. Chaos. Destabilizácia spoločnosti. Neistota. Zlosť. Averzia. Napätie. Pokrytectvo. Selektívne informácie. Boj mocných v pozadí. Politické divadlo vzájomne sa viniacich strán. Domáca šľachta. Priepastné rozdiely v príjmoch. Nevymožiteľnosť práva. Vstup propagandy do vzdelávacieho systému. Nástup cenzúry a volanie po nových mantineloch. Odpočúvanie a sledovanie. Medializované hry spravodajských služieb. Generálna prokuratúra v osídlach vydierania a biznisu. Krytie zločinov jedných a obviňovanie bez dôkazov v prípade druhých. Nenávisť. Homosexualizácia a podpora pedofílie. Kolosálny trh pornografie. Odpútavanie pozornosti. Kriminálna agentúra ako nástroj pomsty. Pohrobkovia režimu v najvyšších pozíciách. Permanentné fatamorgány o prichádzajúcej zmene. Rast výdavkov, trvalá stagnácia príjmov. Vulgárny slovník a nekonečné výpady politikov v parlamente a v médiách. Záplava škandálov. Bulvárne lži a podsúvanie prekrútených informácií. Klimatické náboženstvo a zelený fanatizmus ako prostriedok globálnej manipulácie.

 
Článok pokračuje pod reklamou.

Devalvácia školstva a zánik strednej triedy. Demografická katastrofa, postupný úbytok pôvodného obyvateľstva. Riadené procesy migrácie, násilné a koordinované sťahovanie civilizácií. Kultúrny kolaps. Primitivizmus novej tvorby v prízemných seriáloch a reality show. Epocha zabezpečovania potrieb od pupka nadol. Riadené farebné revolúcie. Preplnené pulty so zdravotne škodlivým tovarom. Diktatúra Rady Európy ako občanmi nevoleného orgánu. Absencia diskusie zásadne opačných názorov vo verejno-právnom priestore. Korupcia, aká tu dekády predtým neexistovala. Sledovanie obyvateľstva a zavádzanie nových mechanizmov kontroly. Monitorovanie súkromia v rukách vydieračských skupín. Vháňanie ľudí do ulíc s cieľom politického víťazstva strán. Politika nie je o ideách, ale o marketingu prinášajúcom finančné výhody. Práva menšín sú baranidlom na prerazenie dverí k mocenským záujmom. Vyvolení vytvárajú zákony nedotknuteľnosti. Peniaze ako božstvo, úspech meraný ich množstvom. Zdegenerované medziľudské vzťahy a izolácia. Racionalita nahradená emóciami. Predstieranie slušnosti od najväčších zloduchov. Marenie vyšetrovaní a zneužívanie právomocí. Ponúkanie územia suverénnej republiky na vojenské základne bez mandátu obyvateľov. Nútenie ku kolaboráciám v teroristických vojnách proti civilnému obyvateľstvu. Kulminácia moci politických mimovládnych organizácií operujúcich vďaka zahraničnému kapitálu proti záujmom občanov. Nová piata kolóna. Fakticky neexistujúce referendum ako nástroj priamej demokracie. Strata schopnosti reálne komunikovať v epoche komunikačnej explózie. Stratené generácie bez ideálov. Čo všetko by sa ešte dalo doplniť do úvah o tom, kam sme po troch dekádach obdobia označovaného ako demokracia dospeli? Naozaj sme stáli v uliciach pre dosiahnutie takýchto výsledkov? Zvíťazila pravda a láska? Sme lepší? Sme slobodnejší? Sme spokojnejší? Sme ľudskejší?

Tibor Eliot Rostas

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ