„Wow…, to je prekvapivé…“, bola jediná reakcia, na ktorú sa zmohla konsternovaná redaktorka liberálno-extrémistického denníka, známeho svojou inklináciou k obhajobe pedofílie a ďalších prejavov homosexuálneho správania.

Podľa Martina Slosiarika je evidentné, že ak by došlo k nejakej spolupráci týchto dvoch strán, tak z jeho pohľadu je to potom zoskupenie strán, ktoré má aj na samotné víťazstvo vo voľbách.

V tejto súvislosti pripomenul, že Štefan Harabin a jeho strana Vlasť sú prirodzenou alternatívnou voľbou nemalého počtu sympatizantov a voličov ĽSNS, ktorí sú však v zásade verní svojej strane.

Martin Slosiarik priznal, že samotná ĽSNS sa dlhodobo pohybuje v prvej trojke strán s najväčším voličským výtlakom 10 – 12%, pričom je potrebné zohľadniť aj potenciál tzv. skrytého voliča (2 – 3%), ktorý môže posunúť volebný výsledok ĽSNS na 14 – 15%.

Opatrnosť v odhadoch volebného potenciálu ĽSNS je novým prvkom v taktike prieskumných agentúr, ktoré sa značne zdiskreditovali pred parlamentnými voľbami v roku 2016, kedy sa snažili odradiť voličov ĽSNS hrubým skresľovaním predvolebných preferencií ĽSNS.

Odhadmi na úrovni približne 2% hlasov sa tieto prieskumné agentúry usilovali vzbudiť dojem, že hlas v prospech kandidátky ĽSNS vo voľbách prepadne, čo malo zneistiť váhavých voličov.

Psychologická manipulácia v réžii prieskumných agentúr však nakoniec zlyhala a ĽSNS vo voľbách získala až štvornásobok hlasov (8,04%), keď za túto stranu hlasovalo takmer 210 tisíc voličov.

Zdroj: hs.sk