Pád východného bloku pred tridsiatimi rokmi mnohých prekvapil. Západní sovietológovia dlhé desaťročia písali traktáty o tom, že oba systémy, teda socialistický aj kapitalistický, budú postupne konvergovať, čiže navzájom preberať pozitívne prvky, a postupne eliminovať tie negatívne, až v horizonte päťdesiatich až sto rokov akosi evolučne splynú do oveľa lepšej a efektívnejšie spravovanej, ale na druhej strane aj oveľa spravodlivejšej a solidárnejšej spoločnosti.

 
Článok pokračuje pod reklamou.

Vedľajších pozitívnych dôsledkov súperenia oboch systémov bolo mnoho. Len vďaka zaostávaniu USA v súperení o prvenstvo v kozme nakoniec vznikol projekt Apollo, ktorý v roku 1969 doviezol ľudí na Mesiac. Oveľa dôležitejšie však je, že vďaka takémuto projektu sa alokovalo obrovské množstvo financií do vedy. Aj vďaka týmto vynálezom bolo ľudstvo obohatené o mnohé objavy, ktoré by inak čakali na svoje objavenie možno aj dlhé desaťročia. Na strane druhej súperenie systémov zabezpečilo zamestnancom na Západe osemhodinový pracovný deň, platenú dovolenku či bezplatné zdravotníctvo a školstvo. Ako vieme, blahodarné dôsledky vzájomného súperenia systémov náhle padli v roku 1989. Východný blok v studenej vojne prehral, krehká rovnováha medzi záujmami vlastníkov kapitálu a zamestnancami sa definitívne vychýlila v prospech kapitálu.

Dôsledky tejto prehry pociťujeme veľmi intenzívne aj v dnešnom každodennom živote. Dnes sme sa dostali do stavu, keď máme približne trikrát bohatšiu spoločnosť než v roku 1989, paradoxne však reálne platy väčšiny obyvateľstva v podstate stagnujú alebo rastú neadekvátne k masívne sa zvyšujúcej produktivite práce. V roku 1989 sme nemali žiadnych miliardárov, ale zároveň sme nemali bezdomovcov. Spoločnosť bola oveľa spravodlivejšia a sociálne súdržnejšia.

Autor : Roman Michelko

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ