V Srbsku prebieha v týchto dňoch medzištátne vojenské cvičenie, ktoré vyvoláva v členských krajinách paktu NATO neprehliadnuteľnú odozvu. Partnerom srbských vzdušných síl na týchto manévroch v polygóne leteckej vojenskej základne Batajnica (Војни аеродром Батајница) nie sú letecké zložky z aliancie NATO, ani z USA a dokonca ani zo žiadnej neutrálnej členskej krajiny Európskej únie. Do aerodrómu Batajnica, ležiacej asi 25 kilometrov na severozápad od Belehradu, sa premiestnili letecké jednotky z Ruska. Na spoločné cvičenie si prepravili oddiel obsluhujúci vyspelý protilietadlový systém S-400 Triumf.

 

zdroj: YouTube

https://www.youtube.com/watch?v=uRTnGga0OpU

 

 

 

Ruský spravodajský portál Sputnik News udrel klinec po hlavičke poznámkou, že „Pro Srby má tento přesun systémů protivzdušné obrany 20 let od bombardování NATO Svazové republiky Jugoslávie symbolický význam.“ Počas manévrov predvádzajú „protivzdušnou obranu určitého území. Mají splnit úkoly na objevení, doprovod, klasifikaci a likvidaci vzdušných cílů podmíněného nepřítele.„

 

Vďační svojmu prezidentovi

 

Americká vláda reagovala zo so značnou neľúbosťou na predaj systémov S-400 Turecku. Anatolská republika síce patrí medzi spoluzakladateľov NATO, ale jej zaoceánske vzťahy od potlačenia pokusu o puč z júla 2016 chladnú. Turecko znižuje odvtedy závislosť na západnej špeciálnej technike, čím inšpiruje Srbsko.

 

Vláda v Belehrade nezamýšľa vstupovať do vojenského zoskupenia Západu, ktoré podnikalo pred dvadsiatimi rokmi proti vtedajšej Zväzovej republike Juhoslávii takmer tri mesiace ničivé nálety. Wikipédia v článku NATO bombing of Yugoslavia zobrazuje mapu, kde všade NATO používalo muníciu s ochudobneným uránom. Srbom jatria dušu i spomienky na trieštivé bomby (cluster bombs) zhadzované na mesto Niš. Nevybuchnutá munícia s trieštivými náplňami na srbskom vidieku spôsobuje zákerné zranenia, podobne ako vo Vietname, v Afganistane, Iraku. Libanone, alebo v Západnej Sahare. Používanie munície s trieštivou náplňou zakazuje Dublinská konvencia z roku 2008. Srbským civilistom už životy neprinavráti.

 

Občania očakávajú od svojej politickej reprezentácie dodržiavanie zásady deklarovanej pred trinástimi rokmi, že Srbsko nebude vstupovať do NATO. V odmietavom postoji k vstupu do Európskej únii už takí jednoznační nie sú a nezabránili pred jedenástimi rokmi vláde podpísať Dohodu o stabilizácii a pridružení. Odvtedy padajú hrdí Srbi dostávajú čoraz viac do područia eurokracie. Belehrad vedie s Bruselom rokovania o prístupových kapitolách a je tlačený do dusivých kompromisov. Z inej strany postupne zväzuje Srbom ruky účasť v programe spolupráce s NATO známym ako Partnerstvo za mier.

 

Národne konzervatívne cítiaca tichá väčšina Srbov je vďačná svojmu prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi, že presadzuje líniu nadväzujúcu na niekdajšiu doktrínu neangažovanosti. Dlhé roky ju razil legendárny prezident socialistickej Juhoslávie Josip Broz Tito, ktorý si ju medzinárodne v roku 1961 poistil ako spoluzakladateľ Hnutia nezúčastnených krajín. Dnes má 120 členských štátov.

 

Prezident Vučić, ktorý bol pred nástupom do úradu v máji 2017 predsedom vlády (2014-2017) a predtým prvým podpredsedom vlády (2012-2014), riadil vyše roka (2012-2013) aj rezort obrany. Je dostatočne rozhľadený na to, aby viedol v rámci ústavných možností aktívnu zahraničnú politiku.

 

Srbsko v meniacom sa svete

 

Súčasná atmosféra prechodu pomerov od jednopolárneho k multipolárnemu usporiadaniu sveta mu uľahčuje rozvíjanie vojenskej spolupráce zo všetkými troma superveľmocami: USA, Ruskom a Čínou. Viacvektorovou zahraničnou politikou v otázkach obrany uvádza západoeurópske politické špičky do pomykova aj turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan.

 

Kúpa ruského komplexu Pancir potvrdená

https://www.youtube.com/watch?v=TIi3Lf6oySk

 

 

Na pozadí meniacich sa kulís európskej a svetovej scény nevyznieva postup srbského prezidenta a vlády v Belehrade až tak prekvapivo:

 

1. Srbský prezident potvrdil v piatok 25. októbra nákup ruského systému Pancir-S1. Portál Sputnik News ho charakterizuje ako hybridný samohybný protilietadlový systém krátkeho a stredného doletu.

 

2. Aleksandar Vučić sa prišiel osobne pozrieť v piatok 25. októbra na priebeh manévrov Slovanský štít 2019. Americká rozhlasová stanice Slobodná Európa citovala pri tej príležitosti jeho výrok, že bol „vďačný našim ruským priateľom za výrazné posilnenie našich obranných schopností“ („thankful to our Russian friends for drastically boosting our defense capabilities„).

 

3. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan pricestoval 7. októbra na dvojdňovú návštevu do Belehradu, kde sa zúčastnil aj na Turecko-srbskom obchodnom fóre (Turkey-Serbia Business Forum). I čínska tlačová agentúra Xinhuanet si všimla, že medzi podpísanými medzištátnymi dohoda bola rámcová zmluva o vojenskej spolupráci. Ruský portál Sputnik News citoval prezidenta Vučića, ktorý sa na tlačovej konferencii spomenul podnety expertných skupín Srbska a Turecka o zakladaní spoločných podnikov (joint ventures) v zbrojnom priemysle. Srbsko zamýšľa okrem toho nakupovať tureckú špeciálnu techniku.

 

4. Mesiac predtým, 10. septembra, bilancoval srbský minister obrany Aleksandar Vulin päťdňovú návštevu čínskej vojenskej delegácie. Belehrad dostane v priebehu pol roka z Pekingu prvú zásielku útočných vojenských bezpilotných lietadiel (dronov) Wing Loong, známejším pod obchodným názvom Pterodactyl-1. Budú významnou posilou srbských vzdušných síl, ktoré sa až teraz stavajú na nohy po stratách spôsobených zničujúcou ofenzívou NATO v roku 1999.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.