• Vybrat den

    Květen 2024
    Po Út St Čt So Ne


    PODPOŘIT STALOSE BTC ETH LTC

    Slovensko – „Byť, či nebyť?“. Časť IV. – Žilina – úvod.

    25-10-2019 NWO Odpor 261 5004 slov zprávy
     

    leboficoTí z Vás, vážení čitatelia, ktorí sledujete vysielanie „Otázok a odpovedí“ Valerija Pjakina, ste si možno všimli, ako detailne a mnohorako tento neortodoxný a charizmatický analytik popisuje všemožné praktiky, uplatňované toho času v Rusku za účelom vyvolania Majdanu. Skutočnosť, že aj Slovensko je v stave „latentného“ Majdanu s prechodom do jeho výbušnej, predvolebnej fázy (rozbuška príde na výročie Novembra), sa na pozadí jeho tvrdení zdá byť o to očividnejšia, a dôležitosť verejnej osvety o skutočnom stave vecí o to naliehavejšia. Najobľúbenejšou a verejnosti nástojčivo nanucovanou liberálno-fašistickou dogmou, ktorá pre stádo sorošových detí zázračným spôsobom vysvetľuje „skutočné prapríčiny“ celého bordelu na Slovensku, je terminus technicus – lebofico.



    Zdá sa, že s touto dogmou verejne súhlasí aj veľká časť tých, ktorých zvykneme nazývať „patriotmi“. Obzvlášť sa činí Lichtner zo „SV“. To čo tliachaš o Gorile, preboha, nás máš za idiotov? Nehovoriac o Harabinovi, ktorý Fica nenávidí priam bytostne – viem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Nechcite, aby som ju popisoval. Slon v obchode s porcelánom, to je celý on. V skutočnosti máme do činenia presne s tým, čoho som sa už skoršie obával a vytipoval ako hlavnú hrozbu pre Slovensko: všeobecná zrada elítto je to, čo reálne naháňa strach pri pomyslení na osud Slovenska! Zrádza sa plošne, permanentne a dávkovane, umelo sa vytvára výbušná, majdanistická situácia, a tí, ktorí ju vyvolávajú, najusilovnejšie kričia „lebofico“. Otvorená zrada štátnych záujmov (napr. vyšetrovanie Kuciakovej vraždy a potrestanie páchateľov a objednávateľov) Generálnou Prokuratúrou, súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, ku ktorej pod „dubčekovským“ vedením Pellegriniho dospela koalícia po Ficovej abdikácii, už musela byť konfrontovaná samotným Ficom, keď povedal – „Žiadam Pellegriniho a Sakovú, aby urobili poriadok v orgánoch činných v trestnom konaní.“ Nakoniec aj samotné súdne pojednávanie s Kočnerom, ako výstižne informovala Jana Teleki, je obyčajnou fraškou. Druhotným efektom takéhoto „vyšetrovania“ je, že to vrhá zlé svetlo na SMER. Ale to je už Pellegriniho vina, nie Ficova. Akože nevravím, že Kočner do toho nie je namočený, ale stále je to len „obetný baránok“, ktorý pripravoval vraždu z poverenia oveľa vplyvnejších aktérov a na ktorom sa teraz všetci chcú vyvŕšiť. Avšak jeho odsúdením spravodlivosti ani zďaleka nebude učinené zadosť, nebude odčinená krivda, spáchaná na dvoch mladých ľuďoch, ktorí mali celý život pred sebou. Jano a Martina nebudú pomstení, ak SMER presvedčivo nevyhrá voľby. Také jednoduché.


    Všimnite si, ako sa zrazu vo veľkom točia filmy o mafiánskych politikoch a prepojení štátnej moci s oligarchiou. Je to, samozrejme, blufovanie a manipulácia verejnej mienky. Spomeňte si, čo hovoril Pjakin o blufe – dobrý bluf musí byť reálny. Ako túto axiómu extrapolovať na slovenskú prítomnosť a tie mafiánske filmy o unesenom štáte? Nuž, v mnohom bazírujú na pravde, veď ich točí liberálno-fašistická pravica, ktorá vlastne len opisuje svoje vlastné metódy vládnutia (za Dzurindu – pozn.), ale konečný cieľ je maximálne chaotizovať situáciu, zničiť dôveru ľudí v štát a predovšetkým – vytvárať dojem, že všetky tie gorily a oligarchovia sú výsledkom Ficovho vládnutia. Nič nemôže byť ďalej od pravdy. Kolaterálnym efektom je naháňanie voličov do extrémistických alebo „pronárodne“ sa tváriacich strán, ktorí sľubujú, že budú rúbať a rezať do krve, až Slovák na Slovensku pánom nebude. Hnusné a predovšetkým nanajvýš pokrytecké divadlo. Maximálne to zjednodušujúc sa dá povedať, že zatiaľ čo jediným účelom liberál-fašistov je majdanizovať krajinu a vyvolať občiansku vojnu, tak jediným zmyslom celého jednania „patriotov“ je odoberať hlasy SMER-u a nepripustiť suverenizáciu Slovenska od spárov globalistov. Dokonca mám niekedy pocit, že naši „patrioti“ sú viac podpindosníkmi, než perifériou globalistov. Tu treba podotknúť dve dôležité skutočnosti.


    Spomínate si, čo sa dialo v priebehu dvoch posledných marcových týždňov, t.j. medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb? Keď Harabin, na ktorého vsadili mnohé vplyvné elitárne frakcie, domáce i nadnárodné, neprešiel (zrejme, zásahom Prozreteľnosti) v prvom kole, naši „patrioti“ z „Hlavných správ“ a „Slobodného Vysielača“ boli v stave akéhosi konsternovaného šoku. Čo vtedy robili všetci, o čom písali na svojich weboch a na kotlebovských fan-kluboch na facebooku? Zhruba toto – jajže Bože, to je katastrofa, prehralo celé Slovensko, nevidieť viac ľudácke svetlo na konci tunela. Ale predovšetkým aktívne odrádzali celé dva týždne „pronárodného“ voliča od toho, aby šiel voliť a v druhom kole podporil Šefčoviča – bezpochyby neporovnateľne kompetentnejšieho kandidáta, než pezinská Zuzana. A nakoniec dosiahli svoje. Všetko, len nie SMER, len nie suverenizácia Slovenska, ktorá by v tandeme Šefčovič-Fico napredovala oveľa rýchlejšie, než je tomu teraz. To len a len vďaka Vám, „patrioti“, je dnes Čaputová P-rezidentkou. Toto jednoducho neodkecáte, to bol proste moment pravdy. Intrigovali ste a bedákali tak intenzívne, že si globalisti museli zavolať na koberček Danka, ktorému pápež vyčistil žalúdok, výsledkom čoho bolo neskoršie Hrnkovo vyhlásenie, že „neísť voliť vôbec nie je patriotické“. Ale už bolo neskoro. Gratulujem Vám, fakt!


    Ďalšia veľmi zlovestná rovina manipulácie „patriotov“ spočíva v tom, že útočia na Fica v kontexte Gorily, a to tak, že mu pripisujú zodpovednosť za jej neriešenie v období, keď mal jednofarebnú vládu. A znovu zavádzanie. Prečo nehovoríte, že to len vďaka prevaleniu „prvej“ Gorily v decembri 2011 SMER vyhral tak suverénne? To Vás fakt nenapadlo, že medzi Ficom a „tajnými“ fungovala istá nepísaná gentlemanská dohoda o tom, že reku my to zverejníme, pomôžeme Ti vyhrať, ale výmenou za to nám sľúbiš, že ju nebudeš riešiť, a dáš nám čas na preformátovanie celej pravicovej politickej scény? Garantujem Vám, že keby Fico nepristúpil na túto dohodu s globalistami (SIS periféria červených, dzurindovci periféria bielych – pozn.), nevládol by tak suverénne. A on potreboval práve suverénne víťazstvo, aby mohol účinne naprávať to, čo pred ním nastvárali pravicové vlády. Doslova budoval odznova vertikálu slovenskej štátnosti, resuscitoval našu Vlasť. A nik nemôže poprieť, že jedine on a jeho SMER tu budoval a buduje štát, ktorý zodpovedá Pjakinovej definícii štátu ako „systému prežitia národa a zachovania jeho kultúrnej identity“. A že to robí dobre. Proste, keď hovoríte A („Fico neriešil Gorilu“), hovorte aj B („Prečo ju nemohol riešiť“). Inak len vytvárate u pronárodného voliča kaleidoskop. O nič lepší, než ten, ktorý formujú tie filmárske ópusy o „ukradnutom štáte“. No a Šimečka so Štefancom v Europarlamente sú debili, ak si myslia, že euroštruktúry o našej Gorile nevedeli (https://www.hlavnespravy.sk/simecka-kiskov-mafiansky-stat-posunul-level-vyssie-pode-eu-predostrel-slovensko-uneseny-stat-ziada-novy-mechanizmus-kontroly-clenskych-statov/1929225). Vedeli, profitovali z nej a vôbec im to nevadilo. Im vadí len Fico a suverenizácia Slovenska. Takže nech sa nenaparujú.


    Ok, tak ja Vám teda ukážem, aká je skutočná mafia na Slovensku. A prečo MUSíME voliť SMER, aby sme ju osedlali.


    V malom sociálnom supersystéme, akým je Slovensko, je všetko so všetkým poprepájané. Ak dochádza k zrade štátnych záujmov na najvyšších úrovniach riadenia, máme snáď byť prekvapení, že podobný rozklad vidieť aj na úrovni VÚC, obzvlášť po posledných komunálnych voľbách, kedy v 5 zo 7 VÚC vyhrala liberálno-fašistická pravica? Rozoberme si jeden z najilustratívnejších regiónov, na príklade ktorého pochopíme, aká slabá je v súčasnosti štátna moc a prečo treba za každú cenu poslednú konsolidovať, ak máme v krajine urobiť poriadok a nedopustiť jej premenu na mafiánsku bandu alebo skĺzavanie či už do otvorenej, alebo naďalej latentnej občianskej vojny, čo sa zaručene stane, ak najbližšie parlamentné voľby vyhrá opozícia, či už liberálna, alebo „patriotická“ typu Národná koalícia, Harabinova „Vlasť“ či ĽSNS. Tým, samozrejme, nemyslím, že naberú viac percent, než SMER. Na to nikto nemá a ani sa to nestane. Pod „ich víťazstvom“ chápem situáciu, kedy znemožnia SMER-u SUVERÉNNE vládnuť, resp. maximálne obmedzia jeho kompetencie v možnej koaličnej vláde (na spôsob terajšej). O liberálov sa nebojím, tí sú poväčšine klinickí debili a úspešne sa odpisujú sami, naviac Blaha ich ničí veľmi elegantne. Nám musí záležať na tom, aby sme vrátili SMER-u „patriotického“ voliča, práve tam treba zviesť hlavný boj. Treba poraziť Harabina, ĽSNS a „Národnú koalíciu“, treba nad nimi dosiahnuť ideologické víťazstvo a zničiť ich tak, aby nikdy viac na Slovensku nesmradili strany, ospevujúce človeka, ktorý spieval ďakovné omše esesákom, vypaľujúcim naše dediny. A ešte sa pritom tvária, že sú „rusofilské“, hoci komunistov by asi najradšej strieľali. Pán Kotleba, dobre si pamätám, ako za Vášho županovania v B. Bystrici „ktosi“ nechal na jednej tamojšej škôlke nápis „ruské kurvy“. To nie je žiadna náhoda, to je Vaša pravá tvár. Veru tak, najhoršie zlo je to, ktoré sa tvári ako dobro.


    Najťažšie z hľadiska zaručenia pre spoločnosť kritickej úrovne povedomia o riadiacich procesoch na Slovensku je vysvetliť ľuďom, že riadenie štátu je komplexná záležitosť, že byrokracia je kasta per se (viď tvrdenia Prof. Oskara Krejčího, najlepšieho česko-slovenského profesionálneho politológa súčasnosti), že Fico už prakticky nič na Slovensku nekontroluje, a že aj dokonca keď bol premiérom, mal – vďaka posledným voľbám – tak slabý mandát, že sa ho zahraničiu (Bruselu, Vatikánu, USA a sionistom) pri asistencii tunajších médií a ich klanovo-oligarchickej periférie podarilo zosadiť. Je len a len Ficovou zásluhou, že nepripustil pád vlády, predčasné voľby a anarchiu v ulici, že pri relatívne „slabom“ mandáte dokázal riadiť globálno-politické procesy a cez politiku globálnu vplývať na politiku vnútornú. Boj o našu suverenizáciu vchádza do finálneho štádia a ak máme pomôcť Ficovi a Slovensku, ak chceme byť úspešní, musíme poznať reálny stav vecí v našej krajine. A kde lepšie začať, než u seba doma? A znovu sme sa dostali k dôležitosti vednej disciplíny menom „regionalistika“. Vitajte v Žiline…


    Žilina je MOJE mesto, prežil som tu – v radostiach i starostiach – prakticky celý svoj život a ak Boh dá, chcel by som tu žiť naďalej. Mám moje mesto rád, poznám tunajších ľudí, mám ojazdené a obehané všetky zákutia, kopce, hrady a lesy navôkol. Preto mi je do plaču, keď vidím, na čo sa naše mesto mení, kto a hlavne ako v ňom vládne. Svojho času, ešte začiatkom minulého roku som na tunajšom portáli uverejnil trojdielnu štúdiu „Ohlásenie fašizmu z okultného centra sionizmu na Slovensku“, kde som rozprával o okultno-sakrálnom význame Žiliny pre globálne riadenie a prečo tunajšie stretnutie prezidentov SR a SRN s „občianskou spoločnosťou“ prebehlo tak, ako prebehlo a nijak inak. Varoval som, že už na predmetnom podujatí 17.11. 2017 boli Kiskom vyslovené slová, že „mladí ľudia by si mali vydobyť demokraciu“, čo sa nedá nazvať inak, ako otvorenou výzvou k anarchizácii a majdanizácii krajiny. Čo nasledovalo o tri mesiace na to, všetci vieme, ako aj to, akú úlohu v štátnom prevrate zohrala „slušná“ mládež. Okrem týchto zlovestných slov však hlavná podstata, hlavný vektor cieľov politiky VÚC na Slovensku (v rámci opozície k centrálnej vláde a v rámci obecného Majdanu – pozn.) bol na spomínanom podujatí ozvučený v slovách – „Ak si začneme sami riešiť svoje problémy a nebudeme sa spoliehať na to, čo urobí veľký štát, máme šancu prijatia farebnej perspektívy do budúcnosti“. Povedané inak – oslabujte a decentralizujte vlastný štát, robte si tu štátne prevraty v záujme objednávateľov Kuciakovej vraždy, a my Vám zaručíme „farebnú“ perspektívu do budúcnosti.


    Ako aj inde na Slovensku, v mojom kraji tiež cítiť únavu ľudí politikou, všeobecnú demoralizáciu, demotiváciu, porazenectvo. Ľudí štve, že všade sú rozkopané cesty, že sú tu snáď najväčšie zápchy na celom Slovensku, že tunel Strečno je v nedohľadne. Vidia, čo sa stalo so zámkom Kunerad, ako sa tu v nebývalých rozmeroch rozmáha kriminalita, ako zločin stojí na pozadí miestnej politiky.


    kunerad I


    kunerad II


    Ľudia vidia celkovú situáciu, no nevedia problémy pomenovať, sú dezorientovaní a ťažko od nich očakávať, že popri hypotékach, zamestnaní a deťoch by snáď mali čas v pokoji a s rozvahou pouvažovať nad obecným chodom vecí a tým, čo spája všetky žilinské udalosti posledného roka. A hoci nájsť medzi mladými niekoho, kto by bol za SMER, je ťažšie, než odmocninu z mínus jedna, predsa len už tradičné „lebofico“ akosi prestáva fungovať. Za posledný rok sa v Žiline totiž udiali udalosti, ktoré boli čo do svojej výbušnosti a rezonancie dovtedy nevídanými, a nútia ľudí klásť si otázku, či svojou voľbou v duchu „Ktokoľvek, hlavne zmena, len nie SMER“ v komunálnych a regionálnych voľbách vôbec niečo zmenili… A to už nehovorím o voľbách prezidentských.


    O najvplyvnejšom žilinskom „podnikateľovi“ údajne sýrsko-libanonského pôvodu, ktorý sa u nás v meste stal takým malým zlým „Cárom a Bohom“, som písal doteraz okrajovo, v súvislosti s ĽSNS a sionizmom. Pôvodne mala spomínaná štúdia „Ohlásenie sionizmu…“ mať aj štvrtú časť, ktorá bola písaná ako taká mafiánska detektívka a bola zameraná konkrétne na osobu a vplyv Trabelssieho u nás. Vtedy, začiatkom minulého roka, som zaváhal. O pánovi Trabelssiem sa totiž verejne šušká, že si účty so svojimi „neprajníkmi“ (ba dokonca aj vlastnými, viď zbitý kandidát na primátora Kapitulík) vybavuje tak, že na nich pošle svalovcov, aby dali nešťastníkovi riadnu nakládačku. Teraz však považujem za nutné nastaviť tomuto hlavnému tunajšiemu „Doktorovi ZLO“ zrkadlo, a jeho pacientom naordinovať protiliečbu. Lebo všetko sa dá strpieť, aj to chucpe, keď na pokyn zjavne politicko-mafiánskych kruhov miestneho podsvetia odpília v Stráňavách pamätnému súsošiu SNP v podobe Matke-Vlasti obidve ruky.


    stranavy socha


    Ale to, čo nás, normálnych ľudí oddeľuje od rôznych „abrahamických satanistov“, je vzťah k deťom. Abrahám neváhal na žiadosť jeho „Boha“ obetovať vlastného syna, až mu museli poslať anjela, ktorý zastavil šialenstvo toho zombíka. Reku, vidíme, že si fakt správne pošahaný, nepochybujeme, že nech Ti prikážeme čokoľvek, urobíš to. Ale ušetri syna, jeho krv nech nie je cenou za tvoju pošahanosť. Stačí nám poznanie, že by si toho bol schopný. Vy, páni v pozadí žilinskej politiky, ako vidím, tiež neľutujete ničie deti, a najmenej deti tých, koho potrebujete pokoriť. Vražda detí je nepremlčateľný a NEZAMLČATEĽNÝ zločin.Nechcel som minulý rok šľapať do tunajšieho vreteničieho hniezda, ale tá vražda 16. mája bola fakt poslednou kvapkou..!


    Trabelssie už dávno ryžuje v Žiline, a jeho fenomenálny „podnikateľský úspech“ pri jeho intelekte a morálke je vysvetliteľný len tým, že hovyužívajú a protežujú globálne sily, ktoré Žilinu majú oddávna v hľadáčiku. Je jednoducho politickým operátorom sionistov a globalistov. Trabelssie bol šedou eminenciou takmer všetkých žilinských municipálnych a regionálnych exekutív už od Slotových čias. Obratne využíval egomániu a slabiny Slotu, podporoval ho a zrejme financoval aj starú SNS, dokonale ho zneužíval na stabilizáciu a rozšírenie svojho vplyvu. Odvtedy pretieklo nemálo vody a Trabelssie je dnes silný, ako nikdy predtým. Skryto podporuje ĽSNS, rôzne slniečkárske a liberálno-fašistické združenia a organizácie, a hlavne sionizmus s jeho NWO-agendou.


    synagogaNová Synagóga


    divadloMestské divadlo


    rosenfeldRosenfeldov palác


    stanica zariecieStanica Žilina-Záriečie


    Ak ste niekto čítali cyklus „V tieni mafie“ od J. Kariku, tak to dielo je vlastne oslavnou predzvesťou, výstižným opisom praktík, aké sprevádzajú Trabelssieho epochu v histórii môjho mesta. Učebnicové čítanie. Nebol by som prekvapený, ak by pán Karika bol neštruktúrne alebo aj priamo podporovaný žilinskými globalistami. Pred istým časom som si bol vypočuť jeho krátku prednášku, ktorú mal vo voľnočasovom centre „Stanica Žilina-Záriečie“. Jej požiar a následný dopravný kolaps na susednej viacúrovňovej križovatke „Rondel“ tento rok v máji bol „dôstojnou“ koncovkou za týždňom vrážd, násilia a brutality, ktoré otriasli Žilinou a symbolizovali kulminačný bod v snahe o  prevzatie riadenia mesta zo strany globálno-mafióznych štruktúr a v neposlednom rade Trabelssieho. Ale poďme po poriadku.


    Ten „kšeftík na rozloučenou“, ktorý bol zosnovaný v posledný deň Slotovho primátorovania, keď Slota predal Trabelssiemu mestskú športovú halu (tzv. „Korytnačku“) – jedinečný architektonický výtvor z konca sedemdesiatych, nemajúci analógy v Európe – to bol fakt kúsok. Teraz naša milovaná športová hala, kam sme my Žilinčania chodili na telocvik a judo, navidomoči chátra, súc v havarijnom stave. Za Slotovej administrácie bola taktiež odklepnutá a priori pochybná z hľadiska právnych procedúr stavba obrieho OC „Aupark“. Aupark predstavoval len zahrievacie kolo, neskôr, za Slotovho kádeháckeho nástupcu Harmana, ktorého kampaň bola postavená na sľuboch, že skrotí tunajších developerov, sa odklepla ešte obludnejšia stavba OC „Mirage“. To už je čisto Trabelssieho projekt. To, že z Vášho titulu, pán Slota, sa mesto ešte aj zadĺžilo, neberiem ako Rechtfertigung toho, že ste mu tak demonštratívne a veľkopansky odpredali „korytnačku“.


    korytnacka I korytnacka II


    Docielili ste, že všetci v meste, počnúc podnikateľmi a končiac súdmi a políciou, sú zastrašovaní a ovládaní akýmsi obskúrnym cudzincom, ktorý je tu teraz v našom meste – vďaka Vám, „národniari“ – Cár a Boh. O ktorom sa verejne rozpráva, že je vyliaty mafián a šéf developerského impéria, ktorý touto športovou halou vydiera vedenie mesta a necháva tam demonštratívne sa pásť ovce a kozu pri novonastrčených bilbordoch. Veď je to naslovovzatý výsmech ľuďom, poníženie jedného z hlavných symbolov môjho mesta. Ako ste sa opovážili, páni z Mestského úradu a Radnice, bez riadneho občianskeho mini-referenda a bez zohľadnenia vôle ľudí, udeliť Trabelssiemu povolenie na stavbu OC „Mirage“ priamo v centre mesta, ako tu jeho developerské impérium rozdrbalo všade cesty kvôli neustálej premávke nákladiakov a betónových miešačov na stavbách bytoviek vyššej klasy. Ako sa tu vykupuje jedno lukratívne miesto za druhým. Pre nášho bývalého smeráckeho primátora Igora Chomu bolo zrejme veľmi ťažké s Trabelssiem bojovať (a on bol reálne jediný, kto s ním bojoval – pozn.), keďže posledný ovplyvňuje nemalú časť poslaneckého zboru Mestského zastupiteľstva, ktoré tieto kšefty schvaľuje a toleruje, ba dokonca bez jediného protestného slovka sa pohotovo chystá presťahovať väčšinu úradov z doterajšej budovy MÚ – kam by ste mysleli – do kancelárskych priestorov jedného z Trabelssieho vežiakov „Eurovea“. Akurát len ten vežiak je na okraji mesta, a nie v centre. Nič to, veď starenky z okolia, čo prijdú za nejakým potvrdením z nejakej Kotešovej, sa prejdú, resp. prevezú. Tomu sa hovorí „prerastanie verejného a súkromného sektora“, resp. „oligarchizácia moci“.


    Okrem toho máme v Žiline ten istý problém, čo aj v Košiciach, a to s parkovaním. S tým rozdielom, že Košičania sú občiansky uvedomelejší, než my, pretože proti takýmto kriminogénnym štruktúram v ich meste protestovali. Naopak, mesto Žilina podpísalo zmluvu s firmou EEI, ktorou danú firmu splnomocňuje vyberať parkovné na uliciach, formálne patriacich mestu. Samozrejme, za nemalé provízie mestu a jeho úradnícko-poslaneckému aparátu. Aby toho nebolo málo, mestská polícia, jednou z hlavných špecializácií ktorej sa stala kontrola áut, zaparkovaných v mestskej zóne, vyberá za porušenie parkovacieho poriadku nemalé pokuty. T.j. štruktúry mesta napomáhajú fungovaniu biznisu, kedy sa „peniaze robia z ničoho“. Kvôli spoplatneniu mestských parkovacích zón sa samozrejme vodiči cez deň návalom hrnú do jediných väčšinovo nespoplatnených parkovacích priestorov, a to v Trabelssieho obchodných centrách. Veľmi elegantné. A btw, v Európe sa obchodné strediská stavajú ZA mestom, nie v jeho CENTRE. Pričom tak, že je zničená významná časť kultúrno-historického a architektonického fondu. Nehovoriac o zruinovaní maloobchodných predajcov.


    Nehovoríme už o tom, že pán Trabelssie kúpil najvplyvnejšie regionálne periodikum „Žilinský večerník“, ktorý sa z kedysi priemerných novín stal denníkom, ktorému by čo do obsahovosti, designu či layoutu mohli závidieť i renomované médiá ako HN. Jasná vec, Trabelssie doň napumpoval peniaze, „Večerník“ má viac korešpondentov, editorov, prispievateľov. Naviac mu patria alebo sú ním ovplyvňované aj iné miestne médiá – „Žilinec“, rádio Frontinus (to práve tu sa Mazurek preslávil svojimi vyjadreniami). Btw, terajší šéfredaktor Aktuality.sk pán Bárdy, ktorý vie veľa o pozadí vraždy Kuciaka a napriek smrti svojho kolegu nehanebne politicky zneužíva jeho smrť v záujme tých, čo si ju objednali, tento pán Bárdy vyšiel práve zo „Žilinského večerníka“, ktorý v minulom roku mal stálu rubriku „Za Slušné Slovensko“. Rád tam prispieval aj kandidát na primátora P. Groma. Možno bol neúspešný práve preto, že sa profiloval „slušne“, písal do predmetnej rubriky „Večerníka“ a už len tým ukazoval ochotu s Trabelssiem spolupracovať, namiesto tvrdého postoja svojho predchodcu M. Chomu. Takí ako Trabelssie vyznávajú len právo silného, ak ukážeš slabinu, si odpísaný. Je veľmi pravdepodobné, že pán Bárdy funguje ako komunikačný kanál medzi Trabelssiem a globalistami zo švajčiarsko-nemeckého Ringieru, zamestnávateľmi Aktualít aj Kuciaka. Aká náhoda, že práve teraz sa na žilinskom sídlisku Vlčince skolaudoval novopostavený komplex Ringier Axel Springer, a bol by som fakt veľmi prekvapený, keby ho staval niekto iný, než Trabelssie.


    V politickej rovine Trabelssie najprv podporoval SNS, a teraz sa preorientoval na radikálov. O tom, že práve on držal ochrannú ruku nad ĽSNS, som písal v Kontúry štátneho prevratu na Slovensku, č. 3“. Taktiež som v predošlých štúdiách písal, že zatiaľ čo „ľudáctvo“ je vlastne extrémne militarizované a sionizované národovectvo, tak SNS vykazuje neskrývané prvky tejto pre Slovensko skazonosnej ideológie. A nezačalo to len Dankom, ktorý si v tomto volebnom období dovolil také vyjadrenia, ktoré sa nedajú klasifikovať inak, než extrémistické. Dtto Hrnko. Túto ľudácku podstatu vykazoval už ich predchodca.


    Pán Slota ešte v začiatkoch svojho pôsobenia ako primátor Žiliny rapídne a spakruky premenoval čo najviac ulíc v rámci prekonávania ideologických predsudkov komunizmu. Avšak v Žiline – okultno-sakrálnom centre sionizmu na SVK– bolo takéto premenovanie obzvlášť „schizofrenické“ a symbolické. Parádnej niekdajšej budove miestneho výboru KSČ, dnešnému ešte zatiaľ Mestskému úradu mesta Žilina, zo svojvôle Slotu či jeho vtedajších „partnerov“ bola pridelená adresa „Námestie obetí komunizmu“ a vystavaný akýsi bizarný škulptúrny paškvil, ktorý nám akože má pripomínať tú hnusnú totalitu.


    mestsky urad pamatnik


    Ok, keď boli tvorcovia novej žilinskej toponymiky takí citliví voči „historickej spravodlivosti“, bolo by od nich bývalo minimálne férové nazvať nejaké iné podobné námestie v širšom centre Žiliny „Námestím obetí kléro-fašizmu a nacizmu“. Alebo nie? Nič také sa však nestalo. To je asi rovnako férové, ako neustále omieľať 1968 a zabúdať pritom na štyri- až päťtisícnásobne (doslova, vychádzajúc z porovnania reálnych počtov obetí – pozn.) horšiu okupáciu nacistickým Nemeckom výsledkom Mníchovskej zrady.


    Ďalej, hoci nenamietam proti ponovembrovej psychologicky danej nutnosti premenovať hlavné žilinské námestie (najprv Štefánikovo, neskôr Hlinkovo, Benešovo) z „Leninovho“ na iné, je predsa len ukážkové, že si zo všetkých horeuvedených pretendentov pán Slota a jeho druhovia vybrali práve meno Andreja Hlinku. Prečo nie Rázusa, prečo nie Štúra, prečo nie fúru iných zaslúžilých a v svojom vlastenectve čistých ľudí? Vlastenectvo Hlinku a jemu podobných je totiž konceptuálne obmedzené, hlavnú spásu vidí v „neomylnej Matke-Cirkvi“, hlavnú hrozbu „národnému životu“ vidí v „boľševizme“ a – čo je najpodstatnejšie – ochotne a dobrovoľne prijíma fašistickú ideológiu v zmysle podpory a priori nesvojprávneho postavenia Slovenska voči Západu. Tisov boj s „boľševikom do posledného Slováka“, resp. to, čo načrtol A. Danko v prejave ku Dňu Ústavy z 3.9.2017 – „Cieľom slovenskej pospolitosti je obraňovať vzdelanosť západnú proti BARBARSKÝM národom Východu.. V zmysle podriadenosti Vatikánu ako najvyššej inštancii, určujúcej „pravdu Matky-Cirkvi“. Advokovanie maximálnej nesvojprávnosti Slovenska v globálno-politických otázkach na všetkých vyšších prioritách. Nepochybujem, že Hlinka bol vlastenec a chcel svojmu ľudu dobre. Ale operoval v mylnej ideovo-konceptuálnej paradigme a neovládal vyššie priority riadenia, preto aj fungoval ako politická periféria „červených“ globalistov, ktorí ním neštruktúrne manipulovali a využívali ho v ich vlastných záujmoch (myslím tým, samozrejme, zjednotenie ĽSNS a SNS v predvečer Mníchova – pozn.). Kultivácia Hlinkovho kultu – hoci to mnohí nevidia – znamená salámovou metódou budovaný nástupný mostík pre rehabilitáciu ĽSNS a Hlinkovho nástupcu Tisa. Tento fenomén dokonale ilustrujú ďalšie dve perly z Dankovho prejavu z 3.9.2017:


    „Pre súčasnú SNS je veľkým príkladom a inšpiráciou spolupráca predvojnovej SNS a HSĽS.“


    „História Slovenského štátu ukázala, ako nebezpečné je DOBRE MIENENÉ zlo…“


    Žilina je dobrým príkladom tohto imanentného ľudáckeho vektoru našich skalných „patriotov“. Hlinkovi ešte v deväťdesiatych postavili na námestí, nosiacom jeho meno, sochu s titulom „otca národa“ a až neskôr, keď sa Žilinčania naladili na tento historicky aj psychologicky mylný egregor, prakticky v závere svojho úradovania Slota dovŕšil dielo prepisovania histórie a hanobenia minulosti národa tým, že odstránil bareliéf oslavujúci SNP z fasády „Farských schodov“, priliehajúcich k Hlinkovmu námestiu.


    hlinkovo namestie


    barelief SNP


    Predmetný bareliéf vtedy premiestnili na cintorín sovietskych vojakov, padlých pri oslobodení Žilinského kraja. To bol dosť silný psycho-egregoriálny útok na slovenský národ, ktorý údajne „patrioti“ tak milujú. Proste symbol akéhosi „komunistického SNP“ predsa nemá čo hľadať na námestí zakladateľa HSĽS Andreja Hlinku, otca strany, pod vedením ktorej bolo SNP potlačované a na Slovensku tu bol vtedy za vojny klérofašistický a ľudácky raj pre všetkých týchto lži- a hurá-patriotov. Váš elitársky raj, proti ktorému vystúpili akísi partizáni a odbojári, stádo, sprotivivšie sa svojmu pastierovi… Takúto odbojnú čeľaď predsa nie je škoda ani postrieľať nemeckými puškami a osláviť v ďakovnej omši esesákom biblický princíp „Každá moc je od Boha“, „Modli sa a pracuj“ a „Každému, čo mu patrí“. A to všetko pod odvolávanie sa na vyššiu moc a Boha v podaní Jozefa Tisu, ktorého tu dnes „patrioti“ rehabilitujú. Ale uvedomte si, že propagujúc Tisa propagujete aj jeho názory a ciele. Veď práve v mene J. Tisa a za priamej podpory rímskokatolíckej cirkvi tu boli páchané bezprávia a skrivodlivosti, presadzovaná arizačná, protižidovská a protikomunistická politika, rasová segregácia a pod. Jeho dnešní obhajcovia tak nevyhnutne obhajujú aj Tisove jezuitsko-vatikánske ciele, ideológiu a presvedčenia, ktoré najlepšie ilustruje Hitlerov citát zo správy Franza Fialy, jedného zo svedeckých dokumentov Norimbergského procesu s vojnovými zločincami – „Slováci veria Tisovi a Tiso VERÍ MNE!“. T.j. Tiso veril Hitlerovej vízii budúcnosti s „nadradenými“ a „podradnými“ národmi. Že vojna na Východe je „svätá“, pretože boľševizmus – konceptuálna podstata ruského národa – bol v jeho poňatí najhoršie možné zlo. Slováci čo už, boli oklamaní. A nehovorte mi, že Tiso „jednal z nevyhnutnosti“, „bol donútený“ atď. Ide o to, že globalisti cielene vytvorili podmienky, za ktorých sa naše domáce udalosti pravdepodobnostne-predurčiteľne uberali spomínaným smerom. Isteže, keby nebol Tiso, našiel by sa niekto iný, ale Tiso bol pre nich najlepšia možná varianta. Práve takých jezuitských fanatikov globálna moc potrebovala a potrebuje. To bol pre Vás vtedy, „patriotov“ a liberál-fašistov, raj na zemi. Danko to len potvrdil v prejave ku Dňu Ústavy roku 2017 svojimi škandalóznymi vyjadreniami. Toto je extrémizmus a podprahová rehabilitácia nacizmu a ľudáctva, pán Danko. Rovnaký extrémizmus predviedol pán Bačišin s jeho „homo sovieticus so sklonmi k lajdáctvu a alkoholizmu“, ešte si hovorí politológ (https://www.etrend.sk/ekonomika/homo-sovieticus-pred-sto-rokmi-vznikol-novy-typ-cloveka.html). V závere štúdie si ešte posvietime na proces s J. Tisom z hľadiska KSB a vysvetlíme, aká konceptuálne zradná a fašistická je dogma ľudákov – „Za Boha život, za národ slobodu!“ Nemalo by to náhodou správne znieť „Pre život – Boha, pre národ – slobodu!“??


    Vráťme sa však k Žiline. Okrem toho, že je Žilina dôležitým hospodárskym a infraštruktúrnym uzlom, zohráva aj úlohu okultno-sakrálneho centra sionizmu, viď konotácie na Žilinskú synodu a ďalšie info z článku (http://www.nwoo.org/2018/01/14/ohlasenie-fasizmu-z-okultneho-centra-sionizmu-na-slovensku-cast-iii/). A práve cez túto prizmu pochopíme, aké je tajomné významové aj príčinno-následné pojítko medzi tými hroznými udalosťami, ktoré otriasli mestom v máji tohto roku a vydesili obyvateľov ako nič a nikdy predtým. Tieto udalosti znamenali brutálne prevzatie riadiacich procesov v meste Trabelssiem, liberál-fašistami a sionistami. Pre spravodlivosť povieme, že k tomu Trabelssie šiel dlho, ale zrejme dostal – po neúspechu Harabina v prezidentských voľbách, rokovaní Pellegriniho s Pentou ohľadne Rázsoch, a obzvlášť po jeho ceste do USA, povel „zhora“ na rozpútanie ďalšieho majdanistického besnenia. Inak povedané, keď Pellegrini odviezol Trumpovi bejzbalku a bol vynesený rozsudok v spore medzi štátom a Pentou ohľadne Rázsoch, naši podpindosníci a sorosoidi spozorneli, zašípili, že niečo ide zle. A preto usúdili, že najlepšia obrana je útok. Tento ich útok však môže byť a bude pre nich posledný.


    Keď hovorím o tom, že k predmetnému májovému finále šiel Trabelssie dlho, myslím tým samozrejme pre neho a liberál-fašistov úspešný výsledok volieb do VÚC (jeseň 2017), kde proti Blanárovi vyhrala akási p. Jurinová (OĽANO), ktorá v prvý deň svojho pôsobenia vo funkcii posvätila nové pracovisko svätenou vodou v prítomnosti exorcistu, ktorý akože mal vyhnať „zlého ducha SMER-u“ z budovy VUC. Парад уродов, Господи прости… Jasná vec, s takými ako ona má Trabelssie rozviazané ruky. Veľmi krátko na to Jurinová predviedla, ako svojsky vnímajú demokraciu títo liberáli z opozície. Vylúčila totiž novinárov z rokovaní riadiacich orgánov VUC, povedané inak, novinári mohli publikovať len to, čo im „dodajú“, namiesto získavania živých informácií. Krásne, a ani v „Žilinskom večerníku“, ani v iných médiách takéto počínanie nebolo vystavené patričnému verejnému odsúdeniu, tobôž pranierovaniu. Jurinová svojvoľne a nebezpečne zadlžuje región, vzala úver štyri melóny, odôvodňujúc to tým, že vraj VUC nemôže financovať infraštruktúrne projekty, pretože rozpočet je neprimerane zaťažený sociálnymi balíčkami… Uhm, jasné, deti prejedajú jednoeurovými obedmi náš žilinský rozpočet … Možno je problém v tom, že sa kradne, hm? Veď o škandalóznom chovaní a mnohotisícovej výplate istej výstrednej mladej slečny vo Vašom, pani županka, aparáte písal aj Trabelssieho „Žilinec“. Aby nie, keď má akási baba na VÚC-ke väčší plat, než premiér. Zároveň zanedlho po zvolení Jurinovej a krátko pred stretnutím Kiska-Steinmeier v žilinskej Novej synagóge v novembri 2017 došlo behom jedného týždňa k dvom zjavne verejno-zastrašujúcim zbitiam dvoch mužov na Bulvári. S odstupom siedmich dní dvakrát zaútočili a brutálne do polosmrti zmlátili akísi chlapíci dvoch mužov – jedného tridsiatnika, druhého päťdesiatnika. Na približne jednom a tom istom mieste v piatok vo večerných a nočných hodinách. Poškodení boli celé mesiace pripútaní k lôžku, ale zaujímavé je, že ich neokradli a vôbec netušia, prečo na nich zaútočili. V skutočnosti to bola verejná demonštrácia „moci mafie“, ktorá mala vyvolať presne to, čo vyvolala – vlnu strachu Žilinčanov, ktorí si jedinú dostupnú informáciu o týchto incidentoch mohli prečítať na facebookových profiloch a stránke „Zilinak.sk“. Demonštratívna oslava žilinského podsvetia ich víťazstva s Jurinovou, čo? Zbytočné hovoriť, že sa to, samozrejme, nevyšetrilo. Pani Jurinová je spolu s Trabelssiem personálne spoluzodpovedná (hoci to možno pôvodne neplánovala – pozn.) za blížiaci sa kolaps verejnej dopravy v Žilinskom kraji, pričom celú vinu za neuzavretie zmluvy s dopravcami hádže na zodpovednosť prepravcov a Radu Úradu pre verejné obstarávanie. Mám veľmi silný dojem, že tu ide z jej strany o nepochopenie toho, do čoho sa nechala zatiahnuť, že sa jedná o isté provokačno-imitačné teátro, čo nevedome hrá v tandeme s Trabelssiem, majiteľom žilinskej SAD-ky. Je vysoko pravdepodobné, že sa do tejto slepej uličky nechalo vlákať podvedome, vôbec nerozumejúc, ako ju Trabelssie zneužíva a ako to môže vypáliť. Poslednému totiž zrejme vyhovuje cielené vytváranie chaosu a majdanistickej atmosféry. Niečo podobné vidíme na príklade toho nariadenia Ministerstva dopravy ohľadne drastického sprísnenia pravidiel STK-čky z dielne rezortu A. Érseka. Vyzerá to, že tisíce ľudí prídu o vodičák. Majdan za každú cenu. Je Jurinovej povinnosťou zabezpečiť chod verejnej dopravy za každú cenu, nech sa nevyhovára na blahé zámery. Chápem, že je v tom namočený Trabelssie, ale je to aj výsledok Vášho riadenia, pani županka. (https://www.aktuality.sk/clanok/723240/zilinsky-dopravca-robi-problemy-s-verejnym-obstaravanim/; https://www.facebook.com/ejurinova/videos/384304872478438/)


    Neskôr začala situácia eskalovať po zvolení „nového“, „neprofesionálneho“ Petra Fiabáne na post primátora. Je pravda, že Trabelssie mal svojho priameho a očividného kandidáta M. Kapitulíka (mladý, nový, slušný, hrdý, tupý…), ale zrejme jeho hlavnou úlohou bolo nepripustiť víťazstvo P. Gromu a zachovanie akejkoľvek kontinuity so stabilizačnou politikou jeho predchodcu, veľmi silného a ostrieľaného „upravlenca“-profesionála Igora Chomu. Preto aj Fiabáne, ktorý je bezo sporu objektom neštruktúrneho riadenia podľa schémy manipulácie lídrom, predvídateľne podľahol tlaku nášho dona a svojim podpisom spečatil premenu Žiliny na nesvojprávne lovecké teritórium Trabelssieho. Fiabáne sa ukázal ako mäkkýš, niečo také by bolo za jeho predchodcu nepredstaviteľné. Pán Choma, ktorý predtým zastával vysokú funkciu vo Váhostave, zdedil po Slotovi a Harmanovi bordel, ktorý som popri obrovskom mestskom dlhu popísal vo veľmi stručnej forme vyššie. Vysekal sa z toho, aktívne bránil novým developerským projektom Trabelssieho, otočil politiku mesta tvárou k občanovi. Mal obmedzené možnosti, ale kompenzoval to vysokou kvalitou riadenia.


    fiabane


    choma


    Vyriešil problémy s dlhom. Vydával „Radničné noviny“, jediné periodikum, ktoré nepodliehalo Trabelssiemu. A ktoré, čuduj sa Ty svete, už nevychádza. Tu treba povedať, že v poslednom čísle „Radničných novín“ boli obsiahnuté a verejnosti predložené autentické informácie o napredovaní toho času najväčšieho developerského projektu Trabelssieho a jeho SIRS Development Group, stavby obrieho garážovo-kancelárskeho komplexu vedľa križovatky ulíc Veľká Okružná – Predmestská, v areáli bývalého podniku „Makyta“. „Radničné noviny“ otvorene písali, že sa jedná o „ďalší príklad nelegálnej stavby“ v meste, čo je netolerovateľné tým viac, že Trabelssie nechcel odpredať mestu späť Športovú halu (korytnačku) za prijateľnú cenu. Neinvestuje do nej, neopravuje a nesanuje ju, a ešte aj vymáha akési astronomické sumy za predaj. Je príznačné, že tento článok v poslednom čísle „Radničných novín“ za primátorstva Igora Chomu bol redakčný a anonymný. Nepíšeme o tom len tak, ale pretože práve neskorší vývoj okolo developerského projektu v areáli bývalej „Makyty“ vysvetľuje, prečo bol týždeň kriminálno-mocenského nátlaku mafiánskych štruktúr Trabelssieho, sionistov a globalistov na štruktúry mesta nakoniec korunovaný úspechom. V nasledujúcej časti si konkrétne porozprávame o tom, čo presne sa stalo v mojom meste medzi 13. a 21. májom tohto roku. A zároveň sa pokúsime zachrániť mladé 16-ročné dievča menom Judita. Ako predkrm voilá blog z 6.6.2019, ktorý som uverejnil deň po zverejnení hrozby mojej osobe v kontexte „Kuciak-Rus“ – http://www.vodaksb.eu/diskuse/jazyk-zivotnich-okolnosti/





    Zpět Zdroj Vytisknout Zdroj
    Nahoru ↑