Slobodana Miloševića našli 11. marca 2006 o 9. hodine mŕtveho v cele v haagskom Scheveningene. Podľa pitevnej správy holandského súdneho inštitútu sa mu stal osudným srdcový infarkt.

Vykonali aj toxikologické vyšetrenie, aby sa vylúčila možnosť otravy. „Niektoré predpisované lieky boli v tele preukázané, ale nie v jedovatej koncentrácii,“ hovorí štátne zastupiteľstvo. Milošević mal teda zomrieť prirodzenou smrťou. Exprezidenta týždeň po smrti pochovali v rodnom meste Požarevaci, a tým bola vec vybavená. Politika i masmédiá sa zahalili do mlčania. Tesne po smrti to však vyzeralo inak.

Milošević bol už roky pred smrťou chorý. Je však pozoruhodné, že jeho srdcová choroba sa od začiatku procesu vo februári 2002 výrazne zhoršila. V dôsledku toho proces pravidelne prerušovali. Napriek tomu tribunál prehlásil, že nie je dôvod na znepokojenie a zdravie súdeného sústavne kontroluje vysoko kvalifikovaný personál väznice. Už sa však nehovorilo, že tento vysoko kvalifikovaný personál tvorí jeden domáci lekár a ošetrovateľ. Srbský právnik Zdenko Tomanović a jeden z Miloševićových poradcov povedal, že zdravie jeho mandanta v Haagu systematicky ruinujú. Odborné lekárske návrhy na primeranú terapiu nebrali na vedomie a písomné sťažnosti končili v koši.

…

Autor: Richard Strážan

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ