LGBTI aktivistka Romana Schlesinger, ktorá tvrdo týči svoju hejterskú líniu voči všetkému tradičnému, najmä voči tradičnému heterosexuálnemu mužovi a ktorá je horlivou podporovateľkou otvorených hraníc v migračnej politike, zažila túto svoju “medicínu” na svojej vlastnej koži. Na výlete v Marrakéši sa na nej sexuálne ukájal v autobuse Afričan, no ona bola zrazu voči nemu úplne bezbranná.

“Dnes som prvýkrát v živote zažila, aké to je, keď sa vám niekto na nohe ukája celu cestu autobusom a vy bezradne držíte, lebo v autobuse ste jediné turistky, z každej strany chlap, ženy v burkách čumia von oknom a vlastne ani neveríte, že sa to deje a ste proste úplne paralyzované,” uviedla v sobotu večer Schlesinger.

“Snažíte sa otočiť na inú stranu, ale jemu je to jedno, obtiera sa o ktorúkoľvek časť tela. Akože marakéšska MHD never again.”

Aktivistka dodala, že po tejto skúsenosti už môže rozmýšľať, čo urobí nabudúce. Je jasné, že keby s ňou slovenský muž čo len zaflirtoval, mal by problém. Ako sama priznáva, “doma by to bolo iné”.

“Ono človek proste vie, že keby pritankuje týpkovi doma, tak na 99% z toho nebude žiadna krvavá epopeja, Len je ťažké sa rozhodnúť či pritankovať v autobuse plnom chlapov inej kultúry a temperamentu. Ale som ok, to on je chudák,” poznamenala.

Týmto aspoň slovenským mužom, ktorých doteraz nenávidela, vyslala uznanie. Ak by totiž “pritankovala” moslimskému mužovi, tak by z autobusu živá nevystúpila.

Zaujímave však na Schlesingerovej zážitku je práve protirečivosť jej priorít. Schlesingerova si praje príchod migrantov na Slovensko, títo však, keďže ide o moslimov, vytvoria spoločnosť, v ktorej, ako sa v praxi ukázalo, si Schlesingerová nedovolí ani ceknúť, hoci sa na nej takýto muž ukája priamo v prostriedku hromadnej dopravy.

Zároveň Schlesingerová úplne zradila ideály feminizmu, za ktoré tak vehementne na Slovensku bojovala. V africkom autobuse sa vôbec nepostavila za práva žien a trpezlivo znášala sexuálne obťažovanie od muža. Toto podriadenie sa mužovi ukazuje, ako dopadne feminizmus v praxi na Slovensku, ak sa v spoločnosti presadia mosllimskí migranti, ako si to želá Romana Schlesinger.

Schlesingerová okúsila na vlastnej koži logický paradox. Na jednej strane presadzuje ako lesba nadpráva LGBTI ľudí a homo agendu a tiež feminizmus, na druhej strane príchod moslimských migrantov, ktorí ako sama zažila, nebudú mať s týmito ideológiami žiadne pochopenie. Nie je to však paradox iba Schlesingerovej uvažovania. Ranu tak dostáva celé toto extrémisticko – liberálne snaženie.

Aktivistka Romana Schlesinger prispievala článkami do Denníka N. Je absolventkou žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde prezentovala bakalársku prácu s názvom “Lesbické a gejské periodiká na Slovensku“. Podľa Wikipedie bola Schlesinger súčasťou tímu Prvého lesbického združenia Museion a neskôr spoluzakladateľka Queer Leaders Forum, pôvodne aktivistickej skupiny. V roku 2014 bola v združení výkonná riaditeľka a zároveň projektová manažérka Q-centra.

Zároveň bola výkonnou riaditeľkou každoročného LGBTI podujatia Dúhový PRIDE Bratislava.

V septemberi 2014 oznámila, že vstúpi do strany Sloboda a Solidarita, kde ju mal pritiahnuť Martin Poliačik. Predseda SaS Richard Sulík vtedy k jej vstupu uviedol: “Veríme, že jej vstup k nám presvedčí ľudí, ktorých sme sklamali tým, že sme témy osobných slobôd nepresadzovali dosť razantne.“ V auguste 2015 Schlessinger oznámila, že do SaS napokon nevstúpi v dôsledku odlišného názoru na problém prijímania utečencov.

Zdroj: hs.sk