Prvú várku dostal ešte prezident Andrej Kiska, ktorý v snahe aspoň teoreticky sfunkčniť Ústavný súd SR, tesne pred koncom svojho mandátu vymenoval troch ústavných sudcov. Vďaka  tomu sa počet ústavných sudcov zvýšil zo štyroch na sedem, čím sa zabezpečila nadpolovičná väčšina sudcov, a tým bolo možné, aby zasadlo plénum Ústavného súdu SR. V prípade, ak by sa všetci siedmi sudcovia uzhodli na jednotnom znení rozsudku, Ústavný súd SR by mohol  vyhlasovať aj zásadné ústavnoprávne judikáty. Samozrejme, pravdepodobnosť, že by sa pri komplikovaných ústavnoprávnych sporoch zhodli všetci sudcovia, bola veľmi malá. Preto sme sa dosiaľ nedočkali ani jedného takéhoto rozhodnutia. Prezident Andrej Kiska kvôli nutnej prítomnosti predsedu Ústavného súdu SR pri inaugurácii prezidenta, do rúk ktorého skladá prezident prísahu, menoval aj  a vymenoval predsedu Ústavného súdu SR  Ivana Fiačana ako aj jeho  podpredsedu Ústavného súdu Ľuboša Szigetiho.

Vo štvrtok 10. októbra teda prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala ostávajúcich šiestich sudcov, čím sa Ústavný súd SR stal kompletným. Novovymenovanými  sudcami Ústavného súdu sa tak  stali  nasledujúci právnici: Ladislav Duditš, košický krajský sudca, Libor Duľa, trestný sudca, Rastislav Kaššák, člen Legislatívnej rady vlády SR a advokát , Miloš Maďar, už bývalý  advokát Mikuláša Černáka ex offo, Peter Straka prešovský krajský sudca, a Martin Vernarský, externý poradca Ústavného súdu SR. Prekvapenie sa nakoniec nekonalo,  verejnosť a médiá v napätí očakávali menovanie či nemenovanie troch osôb.

Najkontroverznejším kandidátom bol Radoslav Procházka. Vo všeobecnosti sa pokladá za jedného z najväčších právnických talentov,  je absolventom elitných zahraničných škôl a jeho kvalifikovanosť nikto nikdy nespochybňoval. Jeho K.O. prišlo vďaka jeho politickej angažovanosti. Pred voľbami v roku 2016  bol lídrom politickej strany Sieť a dokonca mal premiérske ambície. Nakoniec však výsledky volieb zásadne skresali jeho politické ambície. Procházkovým „najväčším politickým prešľapom“ bola jeho ochota ísť do koalície so stranou Smer ako predseda najslabšej koaličnej strany. Ešte predtým relatívne úspešne kandidoval v prezidentských voľbách, v ktorých skončil na treťom mieste so ziskom  vyše dvadsiatich percent. Jeho reputáciu veľmi poškodila aj nahrávka, ktorú zverejnil Igor Matovič a tá  ho usvedčovala z neetického, respektíve protizákonného konania.

Ďalšou ostro sledovanou nomináciou bola kandidatúra Daniela Švecovej, bývalej predsedníčky Najvyššieho súdu SR. Do povedomia širšej verejnosti sa dostala hlavne vďaka sérii sporov so sudcom Najvyššieho súdu SR Štefanom Harabinom. Podala naňho množstvo disciplinárnych podaní, pričom však všetky prehrala.

Poslednou  zo skupiny ostro sledovaných kandidátov bola súčasná štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti Edita Pfundtner. Jej kandidatúra bola od počiatku vnímaná ako politická a nedávali sa jej väčšie šance.

Z vymenovaných nových sudcov Ústavného súdu SR najväčšiu pozornosť vyvolal advokát Miloš Maďar, ktorý donedávna pôsobil ako advokát najznámejšieho bossa slovenského podsvetia Mikuláša Černáka. Na jeho obhajobu však treba zdôrazniť, že Mikuláš Černák si ho nevybral, ale Miloš Maďar pôsobil ako jeho obhajca ex offo.

Slovensko tak má po takmer deviatich mesiacoch kompletný a funkčný Ústavný súd SR. Bohužiaľ, v čase, keď bol  Ústavný súd SR nefunkčný, nastal obrovský nával podaní, takže  podľa slov predsedu Ústavného súdu SR bude trvať minimálne dva roky, kým sa dnešný sklz podarí vybaviť. 

Čo sa týka profesijného zamerania nový sudcov Ústavného súdu SR, iba jeden z nových sudcov sa dlhodobo a systematicky venoval ústavnému právu. Dvaja z menovaných   dosiaľ pôsobili ako advokáti, traja pôsobili ako sudcovia, z toho však dvaja ako sudcovia odvolacích, teda krajských súdov. Nenaplnili sa tak kritériá či očakávania právneho poradcu prezidenta Andreja Kisku, ale aj prezidentky Zuzany Čaputovej Jána Mazáka, ktorý v minulom volebnom období na niekoľko rokov takmer znefunkčnil Ústavný súd SR, dôvodiac, že parlament nenavolil dostatočný počet kandidátov, ktorí sa dlhodobo a systematicky venovali  ústavnému právu. Výzvu prezidenta, aby parlament  ponúkol prezidentovi nových kandidátov parlament ignoroval a ústavný súd potvrdil povinnosť prezidenta vybrať polovicu z dvojnásobného počtu navolených kandidátov.

Ukazuje sa, že prezidentka, ktorá  sama má právnické vzdelanie, nepodľahla takým to „radám“ a sudcov, aj keď nespĺňali „Mazákove kritériá“, bezodkladne, v podstate v horizonte týždňa menovala. Súčasné zloženie Ústavného súdu SR tak bude trvať až do roku 2031, čo de facto znamená, že tri generácie politikov, respektíve tri legislatívne obdobia parlamentu už odborná i laická verejnosť nebude traumatizovaná procesom voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.