Nervozita v metropole nad Vltavou, dúfajme, vygradovala. Česká vláda v stredu schválila usporiadanie štátneho pohrebu zosnulému umelcovi Karlovi Gottovi, ale narazila na nevôľu z dvoch strán. Z jednej manželke Ivane a niektorým rodinným príslušníkom, pretože pozostalí by v takom prípade ostali len figurínami v teatrálnej mašinérii ceremoniálov pod taktovkou štátu. Z druhej strany mocným a vplyvným, pretože bol ohybný, ale nezostával zohnutý. Legendárny spevák, ktorý si počas svojej šesťdesiatročnej kariéry získal srdcia štyroch generácii obdivovateľov a fanúšikov na celom svete, bol politicky závadný.

 
Článok pokračuje pod reklamou.

 

Komu bol nebezpečný

 

Tridsať rokov po výmene režimu vo vlasti Karla Gotta sa ukazuje, že totalita sa vracia. Mnohonásobný Zlatý slávik upozorňoval už takmer pred dvoma desaťročiami svojich spoluobčanov na nastupujúcu globalizáciu, ktorá vyústi v totalitnú svetovládu. Česká verejnosť dlho nebrala jeho výroky z júna 2001 vážne, pretože v podstate nerozumela, na čo poukazoval. Nedokázala si predstaviť úzky mocenský kruh, ktorý nechal padnúť Železnú oponu, aby zrušil bipolárne rozdelenie na Východ a Západ, preformátoval celý svet a reštartoval ho do nového, globálneho mocenského usporiadania.

 

Keby si svetaznalý a scestovaný spevák s jedinečným hlasom a umeleckým prejavom nechával svoje poznatky a postoje len pre seba, prehliadli mi mu mocipáni „prerieknutie“ spred osemnástich rokov. Český spevák s nemeckým priezviskom Gott, však odhaľoval zámery špičiek, čo sa pasovali za bohov na Zemi, i počas nasledujúcich rokov. I keď on sám bol ako umelecká superhviezda takmer nedotknuteľný, zvyšok umeleckých profesionálov dostával z neho strach. To, čo sa spočiatku tolerovalo iba jemu ako polobohovi so zlatým hlasom, čo trónil po desaťročia na českom speváckom Olympe, nebolo pardonované iným z umeleckej branže. Závislosť na sponzorstvu im zväzovala jazyk a ani im to príliš nevadilo, pretože im chýbala šírka rozhľadu a hĺbka poznania, aké nadobudol zdanlivo nestarnúci Karel Gott.

 

Rodák z Plzne si však bo vedomý zákona času a dočasnosti svojej fyzickej existencie. V závideniahodnom pokročilom veku splodil dve dcéry (mladšiu Nelly Sofie bezmála ako sedemdesiatnik) a musel ho ho trápiť vývoj pomerov, v ktorých budú jeho celkove deti musieť žiť. Nedával to bežne najavo, ale v sporadických rozhovormi pre médiá sa vyprofiloval ako silná individualita s potenciálom motivovať iných k neštandardnému mysleniu. Nie v zmysle ľahko manipulovanej čoraz zvrhlejšej tzv. umeleckej avantgardnosti, ale k osobnej odvahe vidieť, spoznávať a chápať súvislosti, ktoré majú ostávať mimo viditeľného spektra.

 

Rozdiel medzi mierou nebezpečnosti jeho predošlých a súčasných výpovedí pre mocenský systém je zásadný, Kým v roku 2001 pôsobili výstredne a nachádzali minimálnu odozvu, v súčasnosti padajú na živnú pôdu. Nastavujú zrkadlo neoliberálnemu svetovému poriadku a inšpirujú bežných ľudí k odvahe myslieť a žiť po svojom. Verejnosti otvára i bez Karla Gotta oči a precitá. On jej iba potvrdzuje, že sa skutočne prebúdza.

 

Štátna moc, podriadená nadnárodnej plutokracii, sa v konfrontácii s nespútanou osobnosťou kalibru Karla Gotta ocitá v dileme, ako nakladať s nekorunovaným kráľom českých vokalistov. So živým to mala ľahšie ako s práve zosnulým. Až po jeho odchode na druhý svet sa ukazuje, ako hlboko ho národ miluje. Nebol štátnikom, ale osobnosťou a stálicou medzi celebritami. Ľudia si ho ctili, vážili a milovali pre jeho nadčasovú schopnosť rozdávať radosť, potešenie a spájať všetky vrstvy spoločnosti. Bol poetickým hlasom svojho národa a pevcom jeho sŕdc.

 

Neprejavoval ambície mobilizovať ostatných tradičným národno-buditeľským spôsobom. Mal však ten potenciál a bol preto nebezpečným. Všetky režimy s ním zaobchádzali delikátne a v rukavičkách. Ani ten terajší na neho nevztiahol ruku a nechával ho dožiť v pokoji. Zo systémového hľadiska bol ale Karel Gott počas jesene svojho plodného života novodobým elitným disidentom.

 

Čoho sa boja

 

Pre disidentov sa neusporiadávajú štátne pohreby. Na druhej strane nemôže štát odignorovať pevca sŕdc svojich rodákov, akým býval po šesť desaťročí Karel Gott. Vláda mala pre svoj návrh vystrojiť spurnému majstrovi jeden nezanedbateľný dôvod. S réžiou štátnych pohrebov je spojený dozor, nutný k tomu, aby sa režimu situácia nevymkla z rúk. Bez prísnej réžie by mohli odznievať „nefiltrované“ prejavy, ktoré by štátna reprezentácia nemohla nechať pred televíznymi kamerami hneď a zaraz umlčiavať.

 

I preto navrhla rodine Karla Gotta takúto krajne strojenú podobu rozlúčky so zosnulým. Snažila sa jej naznačiť, o čo jej predovšetkým išlo. Svedčí o tom výrok jedného zo zástupcov globalistických neoliberálnych kruhov v Prahe, bývalého ministra zahraničia a súčasného šéfa rezortu kultúry Lubomíra Zaorálka: „Já bych řekl jednu věc, která mi taky připadá zřejmá, je, když se mluví o státním pohřbu, tak to vypadá, jak kdyby to mělo být něco politického, ale já si myslím, že ten pojem, že by to měla být apolitická událost. Že by to nemělo být… žádné politické projevy. V tom je, řekněme, specifikum toho pohřbu.“

 

Ako som vyznačil v slovách tučným písmom, držiteľom moci ide o apolitickosť ceremónie, ktorú budú v priamom prenose sledovať milióny divákov. Vdova po zosnulom národnom umelcovi Ivana Gottová učinila umné rozhodnutie, keď sa dohodla na znížení kategórie podujatia zo štátneho pohrebu na pohreb so štátnymi poctami. Ako uvádzajú tlačové agentúry, „verejná rozlúčka so zosnulým českým spevákom Karlom Gottom sa bude konať so štátnymi poctami v piatok 11. októbra v Paláci Žofín na Slovanskom ostrove v Prahe. Verejnosť sa tam s ním bude môcť rozlúčiť od 08.00 h do 22.00 h.“

 

Česi s vlasteneckým cítením sa môžu tešiť na zádušnú omšu v pražskej katedrále Svätého Víta v sobotu 12. októbra. Bude ju celebrovať arcibiskup Dominik Duka. V tejto súvislosti vyniká citát z výroku pani Ivany Gottovej, ako ho uviedla tlačová kancelária TASR: „že sa tak stane „v súlade s vôľou manžela a po predchádzajúcom rokovaní s Arcibiskupstvom pražským„. Vyplýva z toho, že majster mal plnú dôveru v duchovnú veľkosť a občiansku statočnosť kardinála Dominika Duku, arcibiskupa pražského.

 

Zdroj: http://www.dominikduka.cz/res/archive/049/005370_05_082032.jpg?seek=1504791847

 

Ani on sa nebojí poukazovať na hrozbu bezbrehého multikulturalizmu, nanucovaného európskym národom ultraliberálnymi kruhmi. Vďaka tomu, že réžiu nad omšou nebude mať štát, ale arcibiskupstvo, črtá sa nádej, že Jeho Eminencia prehovorí k ľuďom zo srdca, v čo určite dúfal i umierajúci majster Karel Gott.

 

Na záver text duetu „Srdce nehasnou“, ktorý majster naspieval začiatkom mája s dcérou Charlottkou.

 

Karel Gott & Charlotte Ella Gottová – Srdce nehasnou

 

Někdy se ví, co Bůh chystá,

a že se nedaj‘ stihnout všechna místa

ale je to dobrák, altruista

vždyť mi dal tebe, domov, přístav

 

A v něm jsi ty

celý můj svět

laskavá náruč

i zběsilý let

a kolem nás hudba

jedna z těch krás

kdy po zádech

běhá nám mráz

 

Vždyť víš, srdce nehasnou

 

Ale může se stát

jak častokrát

že začnu se bát

pak nesmíš to vzdát

na všechny z tvých cest

má jediná z hvězd

svítím ti dál

 

A co když strhne mě proud

pak musíš plout

mít z vavřínů vor

a na něm neusnout

na všechny z tvých cest

má jediná z hvězd

svítím ti dál

 

A teď už cítím, jak sprintuje čas

ještě než usnu, chci slyšet tvůj hlas

ať zůstane věčných i těch pár chvil

kdy zpívalas ze všech svých sil

 

Že kořínek tvůj je tuhý jak kmen

stromy však dorostou, nezapomeň

ale v korunách vedou tisíce tras

na konci každé sejdem se zas

 

Vždyť víš, srdce nehasnou

 

Ale může se stát

jak častokrát

že začnu se bát

pak nesmíš to vzdát

na všechny z tvých cest

má jediná z hvězd

svítí ti dál

 

A co když strhne mě proud

pak musíš plout

mít z vavřínů vor

a na něm neusnout

na všechny z tvých cest

má jediná z hvězd

svítím ti dál

 

Vždyť víš, srdce nehasnou

 

Ale může se stát

jak častokrát

že začnu se bát

pak nesmíš to vzdát

na všechny z tvých cest

má jediná z hvězd

svítím ti dál

 

A co když strhne mě proud

pak musíš plout

mít z vavřínů vor

a na něm neusnout

na všechny z tvých cest

svítím ti dál

 

Někdy se ví, co Bůh chystá

 

Hudba: Richard Krajčo, Petr Harazin

Text: Richard Krajčo, Petr Harazin

 

Karel Gott – zpěv

Charlotte Ella Gottová – zpěv

Lukáš Chromek – hudební producent, kytary

Richard Krajčo – akustická kytara

Jan Steinsdörfer – piano, smyčcové aranžmá

Roman Vícha – bicí

Unique Quartet – smyčce

https://www.youtube.com/watch?v=BibNLUQG_-4

 

 

 

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

Post Views: 11