Búranie tradičnej európskej kresťanskej hodnotovej sústavy v mene akejsi celosvetovej univerzality otriasa desiatkami krajín ležiacimi na oboch brehoch Atlantiku. Prebieha viacerými spôsobmi, o ktorých síce média hlavného prúdu informujú, ale iba izolovane a v duchu doktríny o chvályhodnej prestavbe sveta zloženého z národov a ich štátov na akúsi všeobjímavú globálnu komunitu.

 

Zemepisne vzdialené, hodnotovo blízke

 

Hoci v Latinskej Amerike pokročilo miešanie rás neporovnateľne ďalej ako v Európe, spája európske národy s latinskoamerickými ich kresťanské kultúrne dedičstvo. Stredoeurópanov zbližuje s Mexičanmi i dejinná epizóda, keď sa stal arcivojvoda Maximilián, brat nášho cisára Františka Jozefa I., 10. apríla 1864 mexickým cisárom ako Maximilián I. O tri roky neskôr ho povstalci popravili, ale to už je iná téma, do ktorej tu teraz nebudem zachádzať.

 

Dôležité je, že bežní obyvatelia bezmála 130-miliónových Spojených štátov mexických (Estados Unidos Mexicano) sú v otázkach ochrany tradičnej rodiny oveľa konzervatívnejší ako anglosaskí protestantskí „gringovia“ v USA a Kanade. Ultraliberálni progresívci v západnej Európe im pripadajú rovnako scestní ako Stredoeurópanom. Napriek jazykovej a kultúrnej solidarite s hispánskym obyvateľstvom západnej pologule si ho Mexiko drží od tela. Uplatňuje prísnejšiu prisťahovaleckú politiku než USA s Kanadou. Do spoločného hodnotového rámca spadajú Stredoeurópania s Mexičanmi i vďaka určitej prirodzenej imunite voči vnucovaniu deviácií liberálnej demokracie.

 

Rovnako ako Stredná Európa, i Mexičania sa dostávajú do lisu z dvoch strán. Zo severu kodifikovaním úchyliek a z juhu dovážaním cudzozemcov.

 

Aj keď sa migračná povodeň cez Strednú Európu ako i cez Mexiko „len“ prelieva a prúdi ďalej na sever, štátne reprezentácie severného susedstva Mexičanov a i Stredoeurópanov nabádajú pod taktovkou OSN k zapojeniu sa do transkontinentálnych presídľovacích kampaní. Pokiaľ by to urobili, museli by sa zmieriť s predstavou, že skôr či neskôr prestanú byť tranzitnými a stanú sa cieľovými územiami pre miliónové masy Afričanov.

 

Tragédiou takejto na pohľad novej éry 21. storočia pre Mexičanovi Stredoeurópanov je, že nekonečné lavíny inozemcov sa nebudú po príchode prispôsobovať novému prostrediu, ale prispôsobia ho sebe. Avšak vzhľadom na to, že sa valia z rozličných kútov planéty, netvoria súrodý celok, ktorému by sa Mexičania a Stredoeurópania mohli prispôsobovať, aj keby chceli. Hodnotovú sústavu, ktorú rozvrátia, nenahradia inou. Z chaosu a z ruín tej povalenej budú globálne mocenské kruhy riadiť formovanie náhradného provizória. Degeneráciu budú ospravedlňovať sľubom regenerácie. Cítia to tak a obávajú sa toho Mexičania i Stredoeurópania.

 

Lekcia pre Európu

 

Je zarážajúce, ako rýchlo strácajú multikulturalistické nátlakové skupiny v Mexiku doterajšie zábrany. Podobne ako v Európe, prestávajú sa hrať na kultivovaných, zabúdajú na slušnosť, odhadzujú civilizované maniere a vyostrujú tón pri kladení požiadaviek.

 

V sobotu prebiehali v mexickej metropole a v ďalších mestách pochody feministiek za legalizáciu potratov. Umelé prerušenie tehotenstva je povolené len v hlavnom meste Mexico City a od stredy v štáte Oaxaca, a to pre ženy v prvom trimestri gravidity. Medzinárodné feministické organizácie slávia 28. september ako International Safe Abortion Day, v preklade Medzinárodný deň bezpečného umelého prerušenia tehotenstva. Pri tejto príležitosti zorganizovali pouličné manifestácie, tentokrát však ráznejšie, než sa čakalo. Do davov sa zamiešali, tak ako tomu býva i v Paríži, Berlíne a v iných európskych mestách, bandy radikálov, aby pritvrdili muziku a vyprovokovali políciu k potlačeniu výtržností. Korporátne mienkotvorné agentúry sa nezmienili o tom, kam až tí „aktivisti“ zašli.

 

Ako jedna z mála tlačových kancelárií o tom informovala agentúra Catholic News Agency CNA. Od nej to prebral britský portál Catholic Herald a uverejnil pod titulkom „Abortion rights activists try to burn Mexico City cathedral„, čiže „Aktivisti za práva na potrat sa pokúsili podpáliť katedrálu v Mexico City.“. Podtitulok o rýchlom zákroku požiarnikov, aby zabránili požiaru („Firefighters acted quickly to prevent the fire from spreading“) svedčí o tom, že tí „aktivisti“ svoj pokus o podpálenie Metropolitnej katedrály naplnili činmi. Nezaútočili len iba na nejaký obyčajný kostol, ale na katedrálu, ktorú Wikipédia charakterizuje ako najväčšiu barokovú katedrálu vôbec: „Metropolitní katedrála Nanebevzetí Nejsvětější Panny Marie na Nebesích (Catedral Metropolitana de la Asunción de la Santísima Virgen María a los cielos) je římskokatolická barokní katedrála nacházející na severním okraji hlavního náměstí Plaza de la Constitución v Ciudad de México, hlavním městě Mexika. Jde o největší katedrálu v Americe a největší barokní katedrálu vůbec. Tento svatostánek je sídlem arcidiecéze mexické.“ Stojí na Námestí ústavy, ktoré figuruje na zozname UNESCO pamiatok kultúrneho dedičstva ľudstva.

 

https://cs.wikipedia.org/wiki/Plaza_de_la_Constituci%C3%B3n

 

Spoločenská klíma v Mexiku hustne aj v dôsledku nervozity z rastúceho počtu votrelcov z Afriky. Nie sú to úbohí utečenci, ale dobrodruhovia, čo sa za drahé peniaze nechali prepraviť do Strednej Ameriky so zámerom preniknúť cez Mexiko do USA. Vláda prezidenta Donalda Trumpa ale znižuje priepustnosť južnej hranice a tisícky Afričanov viaznu v Mexiku. Častokrát sú po uši zadĺžení u prevádzačskej mafie v domovských krajinách. Úroky nabiehajú a mladým mužom tečú nervy.

 

Slniečkársky portál Democracy Now! umiestnil na svojom YouTube kanále https://www.youtube.com/watch?v=aWVGHJ0RRh8 reportážny rozhovor o ich anabáze cez pol sveta. Videokanál Hlasu Ameriky, čo je spravodajská stanica financovaná Washingtonom, priniesla reportáž o zrážkach afrických násilníkov v zadržiavacom tábore v Tapachule s mexickou vojenskou políciou. Mexiko sa tak mení na pretlakový hrniec, ktorému prezident Donald Trump upcháva horný ventil. V auguste 2015 uvoľnila taký ventil Rakúšanom nemecká kancelárka Angela Merkelová. Na sklonku leta 2019 naliehajú na uvoľnenie ventilu Taliansko s Maltou.

 

Záber zraneného vojenského policajta v zrážke s africkými migrantmi

Zdroj: YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=rTYfNfFdDUw

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.