Branislav Fábry |
Veľmi závažný v celej kauze bol fakt, že list od A. Singleterryho bol adresovaný priamo poslancovi Ľ. Blahovi. Išlo o prejav veľkej americkej arogancie a ignorancie voči oficiálnemu predstaviteľovi SR. Takéto nediplomatické listy by sa politikom iných krajín nemali vôbec posielať, ak však americká ambasáda takýto list predsa len pošle, mala si dobre zvážiť komu. Aj USA totiž vedia, aké postoje dlhodobo zastáva Ľ. Blaha a že sa zasadzuje za zlepšenie vzťahov EÚ a Ruska. A. Singleterry teda vlastne žiadal, aby slovenský poslanec z jedného dňa na druhý zradil všetko, čo doteraz celé roky hlásal... Je síce možné, že niektorí iní poslanci Smeru-SD by to bez problémov urobili, ale Ľ. Blaha by sa podobným obratom naozaj veľmi zosmiešnil.
List amerického diplomata je zrejme iba špičkou ľadovca činnosti amerických diplomatov, i tak však prináša dôležité indície o nerovných vzťahoch veľvyslanectva USA a slovenských politikov. Ak Američania takéto listy posielajú Ľ. Blahovi, ktorý politiku USA pravidelne kritizuje, aké listy asi dostávajú ostatní poslanci? A v prípade politikov, ako je K. Cséfalvayová, nejde zrejme len o listy... Pre porovnanie, skúsme si predstaviť, že by nejaký poslanec, napr. M. Poliačik, dostal list z ruského veľvyslanectva, kde by ho vyzývali, nech v PZ RE hlasuje tak, ako si želá Moskva a vydá vyhlásenie o porušovaní ľudských práv zo strany USA. Určite by sa strhol škandál, mainstreamové médiá by písali o „novej Brežnevovej doktríne“ a SR by dotyčného ruského diplomata prinajmenšom vyhostila.
Situácia tak v značnej miere pripomínala stav z roku 2003, keď sa pri irackej kríze Európa rozdelila na „starú Európu“ a „novú Európu“. USA sa aj vtedy snažili znemožniť jednotný európsky postoj v otázkach, kde mal Washington odlišný názor než Nemecko a Francúzsko. Hlasovanie o obnovení hlasovacích práv pre Rusko v PZ RE bolo teda o hlavne podpore pre americkú alebo francúzsku pozíciu. Dôležitosť krajín „novej Európy“ pri hlasovaní v PZ RE bola pritom veľmi vysoká – vzhľadom na to, že rozloženie hlasov je výhodnejšie pre malé štáty, majú postsocialistické krajiny strednej a východnej Európy mimo Ruska neproporčne vysoký počet – 137 z celkových 324 hlasov (RF má iba 18). Ak by sa teda Washingtonu podarilo získať na svoju stranu „novú Európu“, mal by spolu so svojimi tradičnými spojencami, ako V. Británia, v PZ RE jasnú prevahu nad francúzsko-nemeckým blokom.
Zmena postoja k Rusku bola pritom v záujme EÚ ako takej a Francúzi to už pochopili. Európa dnes naozaj potrebuje viac samostatnosti a nezávislosti od politiky USA. V Sýrii či na Ukrajine totiž jednostranná proamerická politika Európanov viedla len k novým problémom pre EÚ samotnú. Preto je dobré, že sa prezident E. Macron po dohode s Nemeckom rozhodol pripraviť novú stratégiu pre Rusko aj v Rade Európy. Nemecko a Francúzsko pritom nerobia ústupky v zásadných otázkach, ako je napr. územná celistvosť Ukrajiny, ale prehodnocujú konfrontačnú politiku, ktorá prevládala po roku 2014 a k žiadnym pozitívnym výsledkom neviedla. Ak má EÚ viesť s Ruskom dialóg (hoci aj kritický), potrebuje na to fóra, kde sa o problémoch dá diskutovať.
M. Poliačik, ako aj koalícia PS/Spolu, pritom nielen že podporujú zostrenie slovenskej politiky vo vzťahu k Rusku, ale usilujú sa zmariť i prípadné zmiernenie napätí medzi nemecko-francúzskym blokom v EÚ a Ruskom. V nedávno zverejnenom volebnom programe PS/Spolu sa nachádza viacero návrhov, ktoré majú vo vzťahu k Rusku podkopávať európsku pozíciu, nezávislú od USA, napr.: „Podporíme Magnitsky Act na úrovni EÚ...“. Zavedenie takéhoto zákona na úrovni EÚ podľa vzoru amerického Magnitsky Act by nielen že zastavilo akékoľvek pokusy o zlepšenie vzťahov, ale naopak, prispelo by i k novej vlne širokých vzájomných sankcií medzi EÚ a Ruskom. Presne v súlade s politikou USA!
Politici z PS/Spolu tiež vo svojom programe hlásajú „Transparentnosť a otvorenosť v zahraničnej politike“ (názov podkapitoly programu), avšak práve v prípade hlasovania v PZ RE príležitosť na transparentnosť premeškali. Je pravdepodobné, že M. Poliačik dostal od Američanov podobné inštrukcie ako Ľ. Blaha, na rozdiel od Blahu však verejnosť neinformoval – hoci pri transparentnosti v zahraničnej politike by sa čosi také dalo očakávať. Žiaľ, transparentnosť nepožadovali ani tie médiá, ktoré sa obvykle transparentnosťou oháňajú. Po hlasovaní v PZ RE v júni 2019 sa teda objavilo vážne podozrenie, že určití politici a médiá na Slovensku spolupracujú s cudzou mocou z USA nielen proti slovenskej zvrchovanosti, ale i proti európskym záujmom.